Slovenská architektúra (1918-1989)

(tento thread som založil po porade s qwertom, kedze sa nenasiel ziaden vhodný pre video z nasledujúceho postu)

Stručný prehľad vývoja
(a veľmi približné roky pre lepšiu časovú orientáciu).

Obdobie prvej republiky (cca 18-38)
Kubizmus / Rondokubizmus / Funkcionalizmus / Purizmus

J. Krejcar: Kúpeľný dom Machnáč (Trenčianske Teplice, 1932)
http://www.archinet.sk/Archinfo/images/clanky/machnac-projekt09m.jpg (http://www.archinet.sk/Archinfo/images/clanky/machnac-projekt09.jpg)http://www.archinet.sk/Archinfo/images/clanky/machnac-projekt10m.jpg (http://www.archinet.sk/Archinfo/images/clanky/machnac-projekt10.jpg)

Emil Beluš: Kolonádový most (Piešťany, 1932)
http://www.asb.sk/portal//UserFiles/Image/architektura/nadcasova-architektura/emil-bellus-kolonadovy-most-v-piestanoch//03-bellus.jpg (http://www.asb.sk/portal//UserFiles/Image/architektura/nadcasova-architektura/emil-bellus-kolonadovy-most-v-piestanoch//03-bellus-big-image.jpg)

Slovenský štát (cca 38-45)
Tradicionalisticke formy / Racionalizmus

Otto Reichner: Reprezentačný dom (Žilina, 1942)
http://farm3.static.flickr.com/2089/2124862896_b948844930_t.jpg (http://farm3.static.flickr.com/2089/2124862896_b948844930_b.jpg)

Povojnové obdobie (cca 45-59)
Nadviazanie na funkcionalizmus / Sorela

Emil Belluš: Študentský domov mladá garda (Bratislava, 1954)
http://lh6.ggpht.com/_O1ob0fD4Akk/SLvfvKpG8qI/AAAAAAAACww/m32ajWQbvgw/s128/IMG_3712.jpg (http://lh6.ggpht.com/_O1ob0fD4Akk/SLvfvKpG8qI/AAAAAAAACww/m32ajWQbvgw/s1024/IMG_3712.jpg)


Formy moderny (cca 59-75 ale aj neskôr)
Abstraktné formy internacionálneho štýlu / veľké gestá

Štefan Ďurkovič, Barnabáš Kissling a Štefan Svetko: Slovenský rozhlas (Bratislava, 1983 - projekt 1968)
http://farm1.static.flickr.com/41/77550569_d016c6448c_m.jpg (http://farm1.static.flickr.com/41/77550569_d016c6448c_b.jpg)http://farm3.static.flickr.com/2612/3780734052_b8cb08c72a_m.jpg (http://farm3.static.flickr.com/2612/3780734052_46770f4431_o.jpg)

Dušan Kuzma: Pamätník SNP (Banská Bystrica, 1969)
http://farm3.static.flickr.com/2461/3684102138_bbfff44307_m.jpg (http://farm3.static.flickr.com/2461/3684102138_265d605fca_o.jpg)http://farm3.static.flickr.com/2519/3684101726_06648458cd_m.jpg (http://farm3.static.flickr.com/2519/3684101726_1187d03b8f_o.jpg)http://farm3.static.flickr.com/2480/3684101944_0aba1f8055_m.jpg (http://farm3.static.flickr.com/2480/3684101944_64e33940e9_o.jpg)

Formy postmoderny (cca po roku 75)
Revízia moderny

Jozef Bebjak: Vstupný objekt jaskyne Domica (1984, Domica)
http://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/relief/domica.jpg (http://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/relief/domica.jpg)

video z Pražskej prednášky Henriety Moravčíkovej k téme architektúry moderny - resp. časti s monumentálnymi tendenciami formy.

http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/210251000070004-stredy-na-avu/

Skvelý thread! :cheers:

Pridám sem moju "srdcovku" :):

Budova poisťovne Assicurazioni Generali Trieste ("osemposchoďák") - Hlavná 4, Košice

Projekt: Alexander Skutecký, 1937
Stavba: Alois Novák, 1937 - 1939
Kamenárske práce: Angelo di Valentin, Košice
Národná kultúrna pamiatka

Deväťpodlažný vežový objekt, prvá budova vystavaná v duchu sebavedomej moderny na Hlavnej ulici v Košiciach. V nižšej časti sa nachádzajú hlboké loggie, dvojpodlažný parter má veľké výklady a okenné otvory. Na rohovej veži sa nachádzajú už jednoduchšie štvordielne okná. Budovu kryje tenká strešná doska podopretá sériou malých konzol. V terazze domového vchodu (z Pribinovej ulice) je v stene umiestnená tabuľka s menom kamenárskeho majstra Angela di Valentina, ktorý žil v dome na dnešnej Kórejskej ulici.

http://fotokosice.eu/historicke/albums/userpics/10001/thumb_R0000487.jpg (http://fotokosice.eu/historicke/displayimage.php?pid=498&fullsize=1) http://fotokosice.eu/historicke/albums/userpics/10001/thumb_R0000100.jpg (http://fotokosice.eu/historicke/displayimage.php?pid=112&fullsize=1) http://fotokosice.eu/sucasne/albums/userpics/10001/thumb_R0000001.jpg (http://fotokosice.eu/sucasne/displayimage.php?pid=1&fullsize=1)

Komplex termálnych kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach je súborom viacerých výnimočných architektonických diel. Nachádzame tu diela Jaromíra Krejcara, Michala M. Harminca, Artura Szalatnaia-Slatinského, Milana Šavlíka a ďalších. Medzi nimi vyniká dielo brnianskeho architekta Bohuslava Fuchsa (1895 – 1972), ktorým je svetoznáme termálne kúpalisko Zelená žaba. Toto dielo vytvorené v roku 1936 sa vo Fuchsovej tvorbe označuje za prelomové.

Bohuslav Fuchs na ňom spolupracoval aj s mladým slovenským architektom Ladislavom Radom (1909 – 1993), rodákom z Čadce, ktorého naše dejiny architektúry, žiaľ, obchádzajú. Spolupracovali aj na projekte martinského gymnázia i na niektorých súťažných návrhoch. Dôvodom je zrejme jeho emigrácia v roku 1939 do USA, kde potom spolupracoval s iným svetoznámym českým architektom Antonínom Raymondom, veľkou postavou zrodu modernej japonskej architektúry. Bohuslav Fuchs sa v roku 1935 intenzívne zaoberal myšlienkou rozšírenia kúpeľného centra Trenčianskych Teplíc o novú výstavbu na južných svahoch, ktorá by umožnila nielen vyjsť z pomerne úzkeho a zovretého údolia, ale najmä by ponúkla oveľa lepšie klimatické podmienky. Fuchs tu navrhoval viaceré nové liečebné ústavy dostupné pre pacientov výťahmi a dopravnými transportérmi. Žiaľ, táto myšlienka ostala nerealizovaná. Projektom Zelenej žaby však Fuchs nadviazal na túto svoju ideu a z rovnakých dôvodov osadil kúpalisko do svahu nad centrum.

Profesor Vladimír Šlapeta v nekrológu Bohuslava Fuchsa v roku 1972 napísal: „Kúpalisko Zelená žaba bolo paralelou nemeckého úsilia o organickú architektúru v duchu Huga Häringa a Hansa Scharouna.“ Kúpalisko je skutočne neobyčajne citlivo vsadené do okolitého prírodného prostredia. Organicky nadväzuje na terén i vysokú zeleň. Jeho orientácia vytvára veľmi dobré predpoklady na slnenie a oddych návštevníkov. Výstavba kúpaliska bola zviazaná s rozmachom budovania celých kúpeľov v tridsiatych rokoch minulého storočia. Stavba kúpaliska bola veľmi náročná, pretože termálnu vodu bolo treba prečerpávať z údolia na svah nad kúpeľmi. Atraktívnosť prostredia však určite za to stála. Bazén s termálnou vodou mal rozmery 33,3 x 12 m. So svojím zázemím tvorí tzv. objekt č. 1, kolkáreň je objekt č. 2 a detský bazén s príslušenstvom objekt č. 3. Súčasťou kúpaliska je kaviareň s terasami, ponúkajúca príjemné posedenie s výhľadom do celého areálu.

Bohuslav Fuchs obohatil modernú funkcionalistickú architektúru o mäkké, oblé prvky, čo spolu so subtílnymi konštrukciami vytvára zaujímavý optický zážitok a najmä priestorovú rozmanitosť. Prispievajú k tomu aj výrazná farebnosť a výber použitých materiálov, ako aj prekrásne pôvodné záhradné a terénne úpravy.

Zelená žaba nesporne patrí k „top ten“ slovenskej medzivojnovej architektúry. Zub času a chýbajúca údržba kúpalisko značne poškodili. Je reálne nebezpečie, že ľahostajnosťou prídeme o klenot našej architektúry 20. storočia. Zelená žaba našla mimoriadny ohlas aj v zahraničnej odbornej literatúre. V tomto diele vytvoril Bohuslav Fuchs jednu z vrcholných architektúr, ktorá svojou umeleckou hodnotou presahuje rámec Slovenska i doby, v ktorej vznikla.

http://www.asb.sk/portal//UserFiles/Image/architektura/nadcasova-architektura/termalne-kupalisko-zelena-zaba-v-trencianskych-tepliciach//termalne-kupalisko-zelena-zaba-v-trencianskych-tepliciach-10-big-image.jpg
http://www.asb.sk/portal//UserFiles/Image/architektura/nadcasova-architektura/termalne-kupalisko-zelena-zaba-v-trencianskych-tepliciach//02zaba-big-image.jpg

from asb.sk (http://www.asb.sk/architektura/nadcasova-architektura/termalne-kupalisko-zelena-zaba-v-tren-ianskych-tepliciach-10.html)

skvelý thread :)

A čo hovoríte na Dom umenia v Piešťanoch? http://sk.wikipedia.org/wiki/Dom_umenia_Pie%C5%A1%C5%A5any
http://www.domumenia-piestany.sk/fotogal.htm

^^
Z pohľadu laika a obyčajného človeka depresívna, komunistická, betonová opacha zo 70tich rokov...

vyzerá to...brutálne, nie je to brutalistická architektúra? Myslím, že keby bol ten park v dobrom stave a betón trošku upravený, vyzeralo by to úžasne

amrafel: da sa povedat, ze cerpa z najlepsich brutalistickych tradicii, urcite. bohuzial, objekt strasne trpi zanedbanym okolim a zanedbanou udrzbou. kazdopadne priestorovy koncept je skvely a su tam krasne detaily.

videa o autorovi stavby ferninadovi miluckom. velmi zaujimavom architektovi.

Krematorium bratislava
http://www.archinet.sk/Galeria/detail.asp?Kod=641&PicNum=1&Movie=1
Verejné priestranstvo na sídlisku Trávniky, Bratislava
http://www.archinet.sk/Galeria/detail.asp?Kod=642&PicNum=1&Movie=1
Dom umenia, Piešťany
http://www.archinet.sk/Galeria/detail.asp?Kod=643&PicNum=1&Movie=1
Vlastný rodinný dom, Bratislava
http://www.archinet.sk/Galeria/detail.asp?Kod=644&PicNum=1&Movie=1
Klenotnica na Bratislavskom hrade, Bratislava
http://www.archinet.sk/Galeria/detail.asp?Kod=645&PicNum=1&Movie=1

ad zelena zaba - je to genialne dielo. nie velke, ale sposob, akym je vyriesene kupalisko v takom svahu robi z toho nieco extra. je to jedno z najlepsich fuchsovych diel - pritom, asi koli jeho skromnosti sa nanho casto zabuda. ja sam som mal tu cest a par krat som sa tam este kupal - ale uz je davno zavrete a uplne spustnute. bohuzial, takot sa mi starame o nasu najlepsiu architekturu...
ostatne kupelny dom machnac od krejcara ma podobny osud...

urcite netreba zabudat na areal spu v nitre :) ....hlavne ufo

Vďaka za založenie threadu, aspoň si po dlhšej dobe zasa prečítam knihu Architektúra Slovenska v 20. storočí, a ak nebudem lenivý tak spoločnej s tou knihou a inými zdrojmi o niečom napíšem. :)

milovnikom slovenskej architektury davam do pozornosti:
http://www.localicon.sk/

snad dobre spravy pre zachranu diela z tretieho postu tohto threadu Bohuslav Fuchs - Kupalisko Zelena zaba.
http://www.asb.sk/aktualne/termalne-kupalisko-zelena-zaba-chcu-zrekonstruovat-4574.html

Neverím ako je možné že na Slovensku sa tak dobre zachoval výzor takejto peknej budovy z čias štátu (práve preto prekvapil, lebo zvyčajne na týchto "mladých" krásnych budovách nikomu nezáleží a dopadajú hocijak, viď. obchodný dom Slimák).

:cheers:

http://farm3.static.flickr.com/2795/4115233723_74ea4dc6f0_b.jpg

toto by mal byt Stary Avion..

^^Tak tak Avion. Voľakedy na tom mieste kde je to malé parkovisko a ČS Slovnaft existovala autobusová stanica pre diaľkové linky, keď nestáli ešte Mlynské Nivy.

zasklenne loggie... kedysi im to davali odstranovat co pamatam. dnes sa uz na to zrejme s...

zasklenne loggie... kedysi im to davali odstranovat co pamatam. dnes sa uz na to zrejme s...

Tiez som si to vsimol a aj som tusim o tom nieco cital v BA novinach. Ak sa nemylim tak maju povoleny iba jeden typ zasklenia, ktory uz pred tym na tych loggiach bol.

rozhovor s Jozefom Struhařom - jednym s autorov Slovenskej televízie v mlynskej doline o jej sucasnom stave.
http://tv.sme.sk/v/19433/vyskova-budova-slovenskej-televizie-moze-este-sluzit-desatrocia.html

snad dobre spravy pre zachranu diela z tretieho postu tohto threadu Bohuslav Fuchs - Kupalisko Zelena zaba.
http://www.asb.sk/aktualne/termalne-kupalisko-zelena-zaba-chcu-zrekonstruovat-4574.html

http://www.asb.sk/portal//UserFiles/Image/architektura/nadcasova-architektura/termalne-kupalisko-zelena-zaba-v-trencianskych-tepliciach//02zaba-big-image.jpg

nadherne miesto....Zelena zaba je genialna stavba.Snad sa ju podari zachranit bez nejakych "vylepseni"

Masarykova kolónia bankových úradníkov
Letná a Jesenná ulica (http://maps.google.com/maps?f=d&source=s_d&saddr=48.730483,21.248049&daddr=&hl=sk&geocode=&mra=mift&mrsp=0&sz=16&sll=48.729813,21.250627&sspn=0.006412,0.021136&ie=UTF8&t=h&z=16), Košice
Info (http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php/sk/architekt/173-polaek-jozef/515-masarykova-kolonia-bankovych-uradnikov.html) | Článok (http://www.asb.sk/architektura/nadcasova-architektura/masarykova-kolonia-obytnych-domov-pre-bankovych-uradnikov-v-kosiciach-3195.html)

Projekt: J. Polášek, R. Bebta, V. Bartoš, 1926
Realizácia: A. Novák, civ. stavby pozemní a inženýrské, 1930-1931

Kolóniu obytných domov postavilo družstvo 48 rodín, v ktorom boli organizovaní úradníci českých, slovenských a maďarských bánk v Košiciach. Tvorí ju čiastočne uzavretý blok štvorpodlažných domov. Jednotlivé, na seba nadväzujúce sekcie, sú zoradené do tvaru písmena U. Nad úrovňou troch obytných podlaží je strešné podlažie, v ktorom boli pôvodne strojové práčovne. V obytnej kolónii je dvadsaťjeden trojizbových, dvadsaťjeden dvojizbových, šesť štvorizbových a päť jednoizbových bytov. Byty majú množstvo výhod kolektívneho bývania, napríklad ústredné kúrenie, dodávku studenej a teplej vody, spoločné práčovne a centrálnu správu. Vo dvore bloku bolo ihrisko pre deti s bazénom a záhradky pre obyvateľov domov. Zeleň pôvodne vysadili aj na strešných terasách. Kolónia je charakteristická jednoduchou ortogonálnou architektúrou. Jej striedmy ráz oživuje kompozícia presklených schodiskových objemov a uvoľnenie hmoty v nárožiach bloku, kde vznikli podjazdy a lodžie. Realizácia kolónie mala veľký úspech, o čom svedčil aj záujem ďalších šesťdesiatich úradníckych rodín o podobnú výstavbu.

https://lh3.googleusercontent.com/_QOtIqEI4xWI/TWKczaR_qAI/AAAAAAAABmg/rdaxUx4umBU/s888/Masarykova%20kol%C3%B3nia%201.jpg

https://lh5.googleusercontent.com/_QOtIqEI4xWI/TWKczIw6TdI/AAAAAAAABmc/NSeWhuvFKjs/s888/Masarykova%20kol%C3%B3nia.jpg

http://img140.imageshack.us/img140/5491/masarykovakolonia001.jpg
http://img141.imageshack.us/img141/6031/masarykovakolonia002.jpg
http://img201.imageshack.us/img201/4716/masarykovakolonia003.jpg
http://img80.imageshack.us/img80/725/masarykovakolonia004.jpg
http://img715.imageshack.us/img715/5686/masarykovakolonia005.jpg

Paráda, tomuto ja hovorím mestské bývanie. V Ba je pozemkov habadej, zoberte si príklad a stavajte takéto projekty. Na výškovky (zatiaľ) zabudnite.

Štátne obytné domy
Štefánikova, Podtatranského a Stará baštová ulica (http://maps.google.com/maps?f=d&source=s_d&saddr=48.722802,21.261386&daddr=&hl=sk&geocode=&mra=mift&mrsp=0&sz=17&sll=48.72258,21.262343&sspn=0.003206,0.010568&ie=UTF8&t=h&z=17), Košice
Článok (http://sk.wikipedia.org/wiki/Obytn%C3%A9_domy_na_%C5%A0tef%C3%A1nikovej,_Podtatransk%C3%A9ho_a_Starej_ba%C5%A1tovej_ulici)

Projekt: autor neznámy
Realizácia: Hugo Kaboš, Košice, 1921-1924

Ide o monumentálny obytný domový blok so zložitým pôdorysom s troma uzavretými nádvoriami. Stojí na mieste niekdajšieho cintorína reformovanej cirkvi a rozsiahlej záhrady. V severozápadnej časti komplexu sa nachádza Katova bašta a replika domu Františka II. Rákociho známa ako Rodošto. Autor tohto architektonického diela je neznámy, no pravdepodobne išlo o skúseného architekta, ktorý tvoril v duchu rondokubizmu. V severnej časti je komplex obytných domov ukončený plochou neomietnutou stenou bez napojenia na ďalšiu zástavbu Štefánikovej ulice, čo vzbudzuje dojem, že pôvodné plány počítali s o čosi väčšou rozlohou.

https://lh5.googleusercontent.com/_QOtIqEI4xWI/TWKonssYknI/AAAAAAAABnQ/kqesqItn5k4/s888/Star%C3%A1%20ba%C5%A1tov%C3%A1%20ulica.jpg

http://img820.imageshack.us/img820/2050/r0000099.jpg
http://img341.imageshack.us/img341/2280/stefanikova616.jpg
http://img215.imageshack.us/img215/5983/stefanikovaodjuhu001.jpg

Hotel Palace
Štefánikova 2 (http://maps.google.com/maps?f=d&source=s_d&saddr=48.722028,21.262139&daddr=&hl=sk&geocode=&mra=dme&mrsp=0&sz=17&sll=48.72258,21.262343&sspn=0.003206,0.010568&ie=UTF8&t=h&z=17), Košice
Článok (http://sk.wikipedia.org/wiki/B%C3%BDval%C3%BD_Hotel_Palace_%28Ko%C5%A1ice%29)

Projekt: Ondrej Resatkó, 1936
Realizácia: Ondrej Resatkó, Košice, 1936-1937

Architekt Ondrej Resatkó túto budovu navrhol ako päťpodlažnú, s výraznými funkcionalistickými znakmi, z ktorých najbadateľnejšou je čiastočne vysunutá hmota nad vchodom a na nej okenné otvory radené do troch vertikálnych pásov. Hotel mal komfortné vybavenie, bol dokonca prvým hotelom v meste, ktorý mal výťah. V každej z izieb bol zavedený telefón. Mimo hotelovej časti bola na mieste terajšieho polyfunkčného centra jedáleň s uznávanou kuchyňou, piváreň a v letnom období záhradná reštaurácia.

https://lh5.googleusercontent.com/_QOtIqEI4xWI/TWKq3OL2qQI/AAAAAAAABnw/gYdJaXcUqwQ/s888/IMG_4585.JPG

http://img819.imageshack.us/img819/8427/r0000531.jpg

http://img231.imageshack.us/img231/2002/l34624729.jpg

skoda, tou sikmou strechou funkcionalisticky charakter budovy po rekonstrukcii dost zabili.

priamo z ulice tu strechu nevidno. z tohto pohladu uz ano:
http://img39.imageshack.us/img39/2485/dscf0093hj.jpg

mame tu ale viac funkcionalistickych domov so sikmou strechou

nehovorim, ze sa to tak neriesi, akurat to dost potlaca principy funkcionalizmu, ktory sa snazi efektne a naplno vyuzit kazdy priestor. pri sikmej streche vznika privela "hlucheho" miesta. preto sa robievali tzv. ustupene podlazia, tzn. posledne podlazie byvalo s terasou vyuzivanou v lete - napr. tie bytovky s pracovnou atd... asi by bolo sokujuce nadstavit vilu tugendhat v brne sikmou strechou s podkrovim... ale vsak ked sa mozu panelaky nadstavovat sikmymi strechami... to je len taky povzdych :) vsetko je to vec vkusu, najma ked objekt nebol pamiatkovo chraneny s manualom pre rekonstrukciu.

Hotel Doubletree by Hilton
Hlavná 1 (http://maps.google.com/maps?f=q&source=s_q&hl=sk&geocode=&q=Hlavn%C3%A1+1,+Ko%C5%A1ice&aq=&sll=37.0625,-95.677068&sspn=31.564064,86.572266&ie=UTF8&hq=&hnear=Hlavn%C3%A1+123%2F1,+04001+Ko%C5%A1ice+-+Star%C3%A9+Mesto-Star%C3%A9+Mesto,+Slovensk%C3%A1+republika&t=h&z=16), Košice

Projekt: Jiří Drahoš, Ivan Matušík, V. Čurilla, P. Lichard, K. Rosmány
Realizácia: Pozemné stavby n. p., Prešov, 1965-12/1971

Objekt býv. Interhotela Slovan (dnes Hotel Doubletree by Hilton) nahradil viacero starších objektov, ktorých pôvod možno datovať od poslednej tretiny 19. storočia až po 30. roky 20. storočia. Najvýznamnejším asanovaným objektom bol eklektický Hotel Schalkház z roku 1873.

Architektonické dielo možno pozične rozdeliť na tri základné objemy - výšková (lôžková časť), podnož so spoločensko-hospodársko-reštauračnými priestormi a podsadený parter.

V minulosti prevažnú časť podnože zaberali kancelárie Čedoku a Čsl. aerolínií. Počas rekonštrukcie v rokoch 2007-2009 bola výrazne pristavaná a nachádzajú sa tu obchodné prevádzky, filiálka banky, trafika atď.

http://img155.imageshack.us/img155/4134/hotelslovan.jpg

Pôvodný hotel mal 307 postelí, 100 prísteliek a 880 miest v reštauračnej časti. Vzduchotechnika bola dodávaná z Milevska, dvere a okná z firmy Hutal v Bočiari. Na podnoži bol smerom do Námestia osloboditeľov v jeseni roku 1971 ešte pred otvorením umiestnený nápis LENINSKOU CESTOU ZA ĎALŠÍ ROZVOJ NAŠEJ SOCIALISTICKEJ VLASTI, ktorý nakoniec z budovy zmizol v decembri 1989.

http://img825.imageshack.us/img825/4846/r0000079.jpg

Rekonštrukcia hotela prebiehala v období od 1. júla 2007 do 19. februára 2009. Hlavným architektom bol Ing. arch. Milan Nedoba, ďalšími Ing. arch. Pavol Franko, Ing. arch. Radoslav Gečmal a Ing. Stanislav Tury.Interiér navrhla Ing. arch. Zuzana Cambelová. Hlavný vchod hotela bol premiestnený na Rooseveltovu ulicu, podnož bola výrazne zväčšená a vo východnej časti bol na už v minulosti vyasanovanom pozemku pristavaný parkovací dom. Počty izieb ostali zachované.

https://lh4.googleusercontent.com/_QOtIqEI4xWI/TWt9WOxk1-I/AAAAAAAAB9w/EMnzr4dYlbM/s720/Hlavn%C3%A1%20001%20-%20Doubletree%20by%20Hilton%20%281%29.jpg

Hlavná budova Technickej univerzity v Košiciach
Letná 9 (http://maps.google.com/maps?f=q&source=s_q&hl=sk&geocode=&q=Letn%C3%A1+9,+Ko%C5%A1ice&aq=&sll=37.0625,-95.677068&sspn=31.564064,86.572266&ie=UTF8&hq=&hnear=Letn%C3%A1+1%2F9,+04001+Ko%C5%A1ice+-+Sever,+Slovensk%C3%A1+republika&t=h&z=16), Košice

http://img534.imageshack.us/img534/5897/tukeu.jpg

Projekt: Josef Bičan, 1962-1964
Realizácia: Pozemné stavby, n. p. Košice, 1964-1972

Objekt hlavnej budovy Technickej univerzity (býv. VŠ technická) vznikol na prelome 60. a 70. rokov na pozemku, ktorý v minulosti patril Hospodárskej akadémii. V roku 1938 sa na ňom konala dvojmesačná Výstava východu ČSR, od školského roku 1938/1939 tu mala vzniknúť VŠ technická M. R. Štefánika.

Architektonické dielo možno rozdeliť na tri základné objemy - Aulu Maxima vo východnej časti, blok A paralelný s uličnou čiarou Letnej ulice a blok B situovaný kolmo na blok A.

http://img819.imageshack.us/img819/314/r0000271.th.jpg (http://img819.imageshack.us/i/r0000271.jpg/) http://img202.imageshack.us/img202/3756/r0000288.th.jpg (http://img202.imageshack.us/i/r0000288.jpg/) http://img339.imageshack.us/img339/7418/r0000340.th.jpg (http://img339.imageshack.us/i/r0000340.jpg/) http://img28.imageshack.us/img28/4994/r0000453.th.jpg (http://img28.imageshack.us/i/r0000453.jpg/) http://img716.imageshack.us/img716/4629/tuke001.th.jpg (http://img716.imageshack.us/i/tuke001.jpg/) http://img684.imageshack.us/img684/9017/tuke002.th.jpg (http://img684.imageshack.us/i/tuke002.jpg/) http://img717.imageshack.us/img717/8295/tuke003.th.jpg (http://img717.imageshack.us/i/tuke003.jpg/) http://img816.imageshack.us/img816/6669/tuke005.th.jpg (http://img816.imageshack.us/i/tuke005.jpg/) http://img689.imageshack.us/img689/7383/tuke006.th.jpg (http://img689.imageshack.us/i/tuke006.jpg/)

https://lh4.googleusercontent.com/_QOtIqEI4xWI/TWlDhroIurI/AAAAAAAAB6k/28zNxITuPzo/s720/IMG_7816.JPG

Hotel Doubletree by Hilton

Prečo sa väčšine ľudí z Košíc ta rekonštrukcia nepáči? :dunno:

A btw, tie žlté lampy (ako aj v x iných SVK mestách) sú otrasné. :bash:

Prečo sa väčšine ľudí z Košíc ta rekonštrukcia nepáči? :dunno:
Asi kvôli čiernemu claddingu. Vyzerá to ako taký veľký dom smútku. Pôvodne tam mal byť biely obklad - osobne by som ho považoval sa oveľa vhodnejší, už keď tú stavbu musíme na tom mieste trpieť.

A btw, tie žlté lampy (ako aj v x iných SVK mestách) sú otrasné. :bash:
:dunno: Najradšej by som ich išiel momentálne všetky spíliť.

Rothov dom
Pribinova 4 (http://maps.google.com/maps?f=q&source=s_q&hl=sk&geocode=&q=Pribinova+4,+Ko%C5%A1ice&aq=&sll=37.0625,-95.677068&sspn=31.564064,86.572266&ie=UTF8&hq=&hnear=Pribinova+790%2F4,+04001+Ko%C5%A1ice+-+Star%C3%A9+Mesto-Star%C3%A9+Mesto,+Slovensk%C3%A1+republika&t=h&z=16), Košice

https://lh5.googleusercontent.com/_QOtIqEI4xWI/TWdxcWEEHCI/AAAAAAAABuQ/ue1AnguMWUs/s512/Pribinova%20004%2C%20006.JPG
(vľavo)

Projekt: Ľudovít Oelschläger, 1938
Realizácia: Alois Novák, civ. stavby pozemní a inženýrské, 1938

Jednoduchý, pôvodne trojpodlažný radový objekt s typicky striedmou funkcionalistickou fasádou. Znaky funkcionalizmu boli výrazne potlačené viacerými rekonštrukciami, najviac rekonštrukciou v roku 2000.

Bohužiaľ nemám momentálne k dispozícii historický záber, no už som ho videl, takže popíšem, ako tá budova vyzerala pôvodne. Čiastočne si to ešte aj pamätám.

Horné okná boli Oelschlägerom navrhnuté o čosi menšie, než spodné - to ostalo zachované. V prevýšenom okne schodiska (nad vchodom) bolo kedysi vysoké okno a v jeho strede deliaci stĺpik. Ostal už len stĺpik. Pôvodne rozdelené dvojice okien boli spojené. Budova bola nadstavaná o 4. NP a prirobený bol aj sklený šilt.

Prvým majiteľom domu bol Ignác Roth, košický obchodník, ktorý mal na poschodí byt a na prízemí predajňu. Za socializmu tam sídlili Čs. aerolínie, spred budovy chodievali pravidelné spoje na letisko.

Asi kvôli čiernemu claddingu. Vyzerá to ako taký veľký dom smútku. Pôvodne tam mal byť biely obklad - osobne by som ho považoval sa oveľa vhodnejší, už keď tú stavbu musíme na tom mieste trpieť.


Mne sa ten hotel páči, až na to pristavané schodisko, s ním ten hotel stratil tu jednoduchú hmotu. A čierny oblak imo je lepší, elegantnejší a v Starom meste menej výrazný.

Mne sa ten hotel páči, až na to pristavané schodisko, s ním ten hotel stratil tu jednoduchú hmotu.
Súhlas, no stojí na veľmi zlom mieste. To, čo tam bolo pred tým, bolo oveľa vhodnejšie.
A čierny oblak imo je lepší, elegantnejší a v Starom meste menej výrazný.
Nesúhlasím, svetlý obklad bol oveľa decentnejší. Teraz to príšerne svieti a bije do očí.

Kosice poznam nejake tie roky, aj TUcku som navstevoval :) pekne priestory, nechcem sa chvastat ale nepochvalili ste pasovy vytah! druhy jediny tohto typu na SVK a neviem kolky v Europe, je to unikat. Sice nesplna vyhlasku... dalsia vec po tej Rasinovej ul. som chodieval na vlakovu stanicu, ach jo, to je nostalgia... krasne to tam bolo s vodou, skoda ze tu cestu neriesili inac. bola by to teraz s tym rokom "rieky" krasna cast mesta a dovolim si tvrdit pekne draha lokalita :) Kosice su vseobecne pekne mesto, zlte lampy su kvoli farbam mesta na erbe je cervene, zlta, modra a biela. Sice som z BB no vdaka bohu nemame cerveno-biele lampy...

z historie BB: http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=873414

sorry za spam. chcel som sem postnut aj nieco z BB co sa tyka koryta rieky Hron z minulosti a dnesna podoba. Nielen v Kosiciach "hybali z riekou", skoda len ze sa nezachovali napr. mestske kupele na rieke Hron. Co by sa asi sotva podarilo kedze vacsina riek je "zneuzivana" na splav aj priemyselneho odpadu ci biologickeho. Snad sa niekedy dozijeme Japonskeho vzoru...

dalsia vec po tej Rasinovej ul. som chodieval na vlakovu stanicu, ach jo, to je nostalgia... krasne to tam bolo s vodou, skoda ze tu cestu neriesili inac. bola by to teraz s tym rokom "rieky" krasna cast mesta a dovolim si tvrdit pekne draha lokalita :)

Tá "rieka" (Mlynský náhon) by bola možno sama o sebe fajn. Ale na oboch koncoch Štefánikovej (Rašínovej) na nej boli elektrárne a mlyn. A to všetko čo by kameňom dohodil od Hlavnej. Navyše po východnej strane náhona boli (aj sú) zadné trakty budov na paralelných uliciach. Vyzerá to hrozne.

http://img196.imageshack.us/img196/9451/stefanikovasever.jpg
Vyzeralo to asi takto, toto sa do centra nehodí.

A navyše mám indície, že ku koncu bol ten náhon riadna stoka (slabá starostlivosť). Bolo na výber: zachovať náhon (a starať sa oň) a urobiť príšerne drahý a dlhý tunel, alebo zrušiť náhon, vybágrovať jeho koryto a naliať tam asfalt. Zrušením náhonu veľmi utrpel susedný Mestský park i budovy na Štefánikovej (klesla spodná voda). Náhon ostal zachovaný v severnej časti po Hotel Yasmin, no ani o ten sa nevieme postarať, buď tam voda nie je alebo tam vzniká smradľavá žaburina (nemá to prietok).

Ale toto je thread o architektúre, takže aby som nebol úplne OT, tak si všimnite vytŕčajúcu bytovku vpravo na obrázku vyššie.

http://lh6.ggpht.com/_IWoEFBDA62w/SohMDNp14kI/AAAAAAAABSk/KEgB-1Rybl0/IMG_7193.JPG

Ukážková funkcionalistická bytovka z roku 1929. Autora žiaľ (zatiaľ) nepoznám. Asi bol maďarsky hovoriaci, lebo do loggie na prízemí napísal Épült 1929.

Obytné domy vojenských dôstojníkov
Czambelova 2-6, Slovenskej Jednoty 1-5, Komenského 35-37, Chalupkova 1-5 (http://maps.google.com/maps?f=q&source=s_q&hl=sk&geocode=&q=Czambelova+2,+Ko%C5%A1ice&aq=&sll=48.731172,21.252151&sspn=0.006836,0.021136&ie=UTF8&hq=&hnear=Czambelova+80%2F2,+04001+Ko%C5%A1ice+-+Sever,+Slovensk%C3%A1+republika&ll=48.731908,21.25155&spn=0.006836,0.021136&t=h&z=16), Košice

http://img185.imageshack.us/img185/1980/r0000429.jpg

Projekt: Josef Marek (http://sk.wikipedia.org/wiki/Josef_Marek_%28architekt%29), 1924
Realizácia: Alois Novák, civ. stavby pozemní a inženýrské, 1925-1927

Štvorpodlažný obytný blok bol určený pre vojenských dôstojníkov. Vyrástol vedľa záhrady neďalekej Kadetskej školy.

Medzi charakteristické znaky patrí nad strešnú líniu vysunutá schodisková veža a pomerne veľké nárožné loggie (v súčasnosti sú už všetky úplne zasklené).

Vnútroblokový priestor je vyplnený zeleňou a detským ihriskom.

http://lh5.ggpht.com/_IWoEFBDA62w/SohLB0PxuUI/AAAAAAAABKw/zugez7ngl0c/IMG_4582.JPG

http://lh5.google.com/sckesk/R9bl3rJkcBI/AAAAAAAAJMQ/NWu3i3UWHdE/IMG_7063.JPG

Ukážková funkcionalistická bytovka z roku 1932. Autora žiaľ (zatiaľ) nepoznám. Asi bol maďarsky hovoriaci, lebo do loggie na prízemí napísal Épült 1932.

nahodou vcera som sa okolo tejto budovy obsmietal za ucelom hladania nejakej znacky alebo podpisu stavitela. pri vchodoch do budovy som nenasiel nic. si chytrejsi :cheers:

^^ Vyzerá to tak, že autor sa na vonkajšiu fasádu nepodpísal. Je tam len dnes už do značnej miery nečitateľné datovanie (včera som omylom uviedol rok 1932 namiesto 1929).

Ale možnože niečo bude schované niekde v interiéri.

Mestské kúpalisko
Staničné námestie 5 (http://maps.google.com/maps?f=q&source=s_q&hl=sk&geocode=&q=Stani%C4%8Dn%C3%A9+n%C3%A1mestie+5,+Ko%C5%A1ice,+Slovensk%C3%A1+republika&aq=&sll=48.721406,21.266095&sspn=0.006413,0.021136&ie=UTF8&hq=&hnear=Stani%C4%8Dn%C3%A9+n%C3%A1mestie+1456%2F5,+04001+Ko%C5%A1ice+-+Star%C3%A9+Mesto-Star%C3%A9+Mesto,+Slovensk%C3%A1+republika&ll=48.72108,21.266356&spn=0.006413,0.021136&t=h&z=16), Košice

https://lh5.googleusercontent.com/_QOtIqEI4xWI/TTLE5Mu-QzI/AAAAAAAABgo/gt_qF1j-RRM/s800/strand.jpg

Projekt: Ľudovít Oelschläger, 1935
Realizácia: Hugo Bárkány, Pittel & Brauswetter, 1936

V polovici tridsiatych rokov postavili na voľnom pozemku vedľa továrne na stroje Fleischer a Schirger veľkokapacitné mestské kúpalisko, ktoré dovtedy v meste absentovalo.

Vstup do kúpaliska bol od juhu, od Bocsakyho okružnej ulice (neskôr Kirovova), ktorá už v súčasnosti neexistuje. Západný okraj pozemku kúpaliska tvoril Mlynský náhon (zrušený v roku 1968) a východný okraj továreň Fleischer a Schirger (asanované).

Postavené boli dva bazény navzájom výškovo oddelené - vyšší bol pre plavcov, nižšie položený pre neplavcov. Zo severu ich ohraničovala čiastočne krytá tribúna vo forme kolonády, za ktorou boli šatňové kóje. Projektant použil strohý funkcionalizmus, ktorý však ozvláštnil kruhovým oknom a voľne stojacim schodiskom. Priestor výškového oddelenia bazénov bol dotvorený dobovým osvetlením.

http://img25.imageshack.us/img25/4157/fotografia0148.jpg

http://img219.imageshack.us/img219/8864/kupalisko001.jpg

http://img718.imageshack.us/img718/2937/kupalisko002z.jpg

Areál kúpaliska výrazne utrpel asanáciou a zrušením býv. Kirovovej ulice. Západne od kúpaliska, kde stávala továreň Fleischer a Schirger a areál Dopravného podniku mesta Košice vznikla autobusová stanica. Pozemok kúpaliska bol z juhu zmenšený a kvôli zrušeniu ulice musel byť vchod presunutý na sever (od chrbta tribúny). Takisto vznikli rušivé prístavby športového klubu polície a degradovaný bol aj unikátny systém ohrevu vody do spŕch.

Areál kúpaliska zapísaný medzi národné kultúrne pamiatky v súčasnosti chátra.

https://lh3.googleusercontent.com/_QOtIqEI4xWI/TTLE_hdmWQI/AAAAAAAABhM/CtbJiueE_Io/s800/strand9.jpg

https://lh6.googleusercontent.com/_QOtIqEI4xWI/TTLE5_yoMfI/AAAAAAAABg4/vkFJmCUAMDo/s800/strand4.jpg

to ruzove vysoke je Hutnik ci ako sa volal ten hotel?

to ruzove vysoke je Hutnik ci ako sa volal ten hotel?

Je to budova krajského úradu práce.

^^ a ex-budova Oblastného riaditeľstva ČSAD.

Moderná architektúra na Slovensku (http://www.csfd.cz/film/242824-moderna-architektura-na-slovensku/)
Vyborny dokument. kto nevidel na stv, mal by si stiahnut. osobne som nasiel len odkaz cez torrenty (http://tracker.cztorrent.net/torrent/moderna-architektura-na-slovensku-tv-rip/150668)

^^ 24.3. to islo v tv a predtym bola diskusia "vecer na temu". pisal som o tom tu:
Budova mohla byť samozrejme postavená v historickom štýle rešpektujúcom okolie. (Ak by sa ju nepodarilo alebo neoplatilo presne rekonštrukovať, tak sa môže kľudne vytvoriť úplne nová originálna klasistická/renesačná/baroková .... stavba. Samozrejme že v istých lokalitách alebo chvíľach sa hodí aj moderná architektúra. Ale až keď sa zacelia mnohé rany starého mesta ktoré sme mu uštedrili, potom môžme niekde na okraji starého mesta v roku 2030 stavať nejakú doplnkovú modernú architektúru.)

nepatri to sem, ale ked uz tu si... akurat teraz ide na stv2 diskusia:
Moderná architektúra na Slovensku

http://www.stv.sk/relacieaz/dvojka/moderna-architektura-na-slovensku/

momentalne tam prebieha diskusia, za par minut zacina film.
live vysielanie: http://www.stv.sk/online/?program=2

ta diskusia bola tiez celkom zaujimava: http://www.stv.sk/online/archiv/vecer-na-temu?date=2011-03-24&id=44690

Moderná architektúra na Slovensku (http://www.csfd.cz/film/242824-moderna-architektura-na-slovensku/)
Vyborny dokument. kto nevidel na stv, mal by si stiahnut. osobne som nasiel len odkaz cez torrenty (http://tracker.cztorrent.net/torrent/moderna-architektura-na-slovensku-tv-rip/150668)

velmi, velmi pekne natocene, diky za link.

marish - dakujem za odkaz. miestami skvela diskusia.

uplne najlepsie mi ale prislo zhrnutie jana studeneho, o com je sucasna architektura (cca 80ta minuta). Neviem nakolko zrozumitelne je to pre nearchitekta, ale je to vyberne pomenovane.

Čo majú tieto budovy spoločné so Slovenskom?

http://www.nyc-officespace-leader.com/sites/default/files/featured-space/metlife_building.jpg
http://images-mediawiki-sites.thefullwiki.org/01/1/8/4/86781452403575200.jpg
http://www.nyc-architecture.com/UES/Citigroup.jpg

MetLife Building
Paramount Plaza
Citigroup Center

ze ich postavil vychodnar (http://sk.wikipedia.org/wiki/Emery_Roth) ;)

^^presne tak...a až do predvčera som o takom človeku netušil...takýchto ľudí si nevieme vážiť :bash:

Obecná a meštianska škola
Česká 10, Bratislava

info (http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php/sk/funkcia/54-vzdelavanie/110-obecne-a-metianske-koly.html) článok (http://www.asb.sk/architektura/nadcasova-architektura/obecna-a-mestianska-skola-v-bratislave-3064.html)

https://lh6.googleusercontent.com/-MirCpO2gEfM/TfNny87nyRI/AAAAAAAAAc8/Qu3IAJy5tuY/mes.sk.jpg
Projekt: Karel Seifert, Pavel Smetana, 1927
Realizácia: 1929

https://lh4.googleusercontent.com/-5OqaLBg9vhM/TfNoF_sNFDI/AAAAAAAAAeI/eNv7JdM7DnA/02-nadcasova-big-image.jpg

https://lh6.googleusercontent.com/-DYgtYY-mrIo/TfNn0RmJ-4I/AAAAAAAAAdA/9Ndtr3i7oNk/mes.sk2.jpg

Školy mali pôvodne tri nadzemné podlažia. Po druhej svetovej vojne boli nadstavené o jedno podlažie, a zrušili sa tak tzv. letné učebne, ktoré boli na pôvodnej strešnej terase.

Takto asi vyzeral pohľad z letných učební
https://lh6.googleusercontent.com/-ECtCy0DD4SU/TfNn3kHISDI/AAAAAAAAAdM/sIBVolp62ME/s912/P1070193.JPG

https://lh6.googleusercontent.com/-6eONKESTLcM/TfNn6MdOqpI/AAAAAAAAAdU/o_ihfQRkjhE/s912/P1070202.JPG

https://lh4.googleusercontent.com/-zeLyhqlyoXc/TfNn1HvkvmI/AAAAAAAAAdE/MLtLdtmIkjk/mes.sk3.jpg

https://lh3.googleusercontent.com/-gW5bXyBr7EU/TfNoAJDDrfI/AAAAAAAAAds/OVNw9hhqPAU/s912/P1070225.JPG

Chodby ukončené lodžiami. Ďalšie kruhové okná boli na severnej strane telocviční, počas prestavby ich zamurovali.
https://lh5.googleusercontent.com/-_cz77Wu629o/TfNn_ITl8eI/AAAAAAAAAdo/qEyxWC_I_08/s912/P1070224.JPG

Hore vidno preklady pôvodného vstupu na strechu, ktoré začlenili do stropu počas neskoršej nadstavby.
https://lh3.googleusercontent.com/-HF39haOKjx8/TfNoDiG5G3I/AAAAAAAAAeA/xgh6tXwSDu0/s640/P1070231.JPG

https://lh4.googleusercontent.com/-bckb31SwLhQ/TfNoHiwSrkI/AAAAAAAAAeQ/5nUFT743FWg/03-nadcasova-big-image.jpg

https://lh3.googleusercontent.com/-6wRaJwfskxo/TfNn793wQLI/AAAAAAAAAdY/M6xSXzFqtz4/s912/P1070210.JPG
Povojnové pisoáre slúžia aj dnes.

Ospravedlňujem sa za väčšie množstvo fotiek, ale v jednej z týchto budov som strávil 5 rokov svojho stredoškolského štúdia. Tie triedy či telocvičňu s balkónom som si jednoducho obľúbil.

zdroj: http://www.register.ustarch.sav.sk http://www.asb.sk (http://www.asb.sk/architektura/nadcasova-architektura/obecna-a-mestianska-skola-v-bratislave-3064.html) môj archív

^^velmi podobne je aj gymnazium K.Stura v Modre.

Istá podoba tu je aj s košickou ZŠ Gemerská z roku 1930 - aj keď tá vyzerá trochu jednoduchšie a industriálnejšie. Interiéry sú riešené podobne.

http://img101.imageshack.us/img101/7055/scan0003ht.jpg (http://img51.imageshack.us/img51/7055/scan0003ht.jpg)

^^inac je to velmi pekna,decentna a aj na dnesne pomery funkcna architektura.Keby sa tie budovy pekne opravili tak by predcili 90% sucasnych veci.

^^ Žiaľ, ZŠ Gemerská sa už stihla sprzniť v 60. rokoch. Prirobili tam o. i. aj protiatómový kryt, prvok, ktorý v 30. rokoch vôbec neprichádzal do úvahy :D Pristavali tam podlažie, prerobili vchod do budovy, no proste to tam celé dobabrali.

Ďalšia ukážková školská budova z čias ČSR - autor Petr Kropáček, Praha:

http://img189.imageshack.us/img189/7774/scan0002iz.jpg (http://img98.imageshack.us/img98/4416/scan0002dz.jpg)

Neskôr pristavali na bočné krídlo ešte jedno podlažie.

A ďalšia medzivojnová školská budova z KE. Severná ľudová škola Košice. Projekt: Rudolf Brebta, 1938. Dnes Fakulta umení TUKE. Kedysi dávno som tam chodil na kurz angličtiny - budova má vysokánske miestnosti a perfektne presvetlené schodisko. Interiér doplňujú kvalitné drobné prvky - pamätám si najmä krásne schodiskové zábradlia.
http://img813.imageshack.us/img813/3536/sever.jpg

Nejako nám to tu spustlo :)

Stredná odborná škola - Szakközépiskola, Košice (Grešákova a Mojmírova ulica)
pôvodne Učňovská škola prezidenta Beneša

bývalá telocvičňa slúži dnes ako maďarské divadlo Thália

Projekt: Ing. arch. Eduard Žáček, Brno, 1935
Realizácia: Hugo Kaboš, Košice, 1936-1937
Investor: Ministerstvo školstva a národnej osvety ČSR
Nadstavba 4. NP: 1968-1969

1937:
http://www.abload.de/img/beznzvu-15fsm2h.jpg


1969:
http://www.abload.de/img/beznzvu-169vky8.jpg


A dnes:
http://www.abload.de/img/beznzvu-13ry7nw.jpg

http://www.abload.de/img/beznzvu-142i70t.jpg

Interiéry:
http://www.abload.de/img/beznzvu-4wgmhy.jpg

http://www.abload.de/img/beznzvu-5ybmge.jpg

http://www.abload.de/img/beznzvu-6cujgr.jpg

http://www.abload.de/img/beznzvu-78tksl.jpg

http://www.abload.de/img/beznzvu-8zbmi9.jpg

http://www.abload.de/img/beznzvu-9uf84o.jpg

http://www.abload.de/img/beznzvu-10vvjyo.jpg

http://www.abload.de/img/beznzvu-11ndks9.jpg

http://www.abload.de/img/beznzvu-12qlm91.jpg

v tejto skole som stravil pekne 4 roky :D a v tej na Kuzmanyho polku dectva :D

Viacúčelové výstavné zariadenie (Incheba)
Viedenská cesta/Einsteinova ulica, Bratislava–Petržalka

Autor koncepcie: Vladimír Dedeček (http://sk.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Dede%C4%8Dek), Stavoprojekt Bratislava, 1974–1978
Autori vykonávacích projektov: R. Fresser, A. Tekula
Interiéry: J. Nemec
Konštrukcie: M. Hartl, O. Pečený
Realizácia: 1978–1986 (len I. stavba)


Už samotný projekt výstavby sídliska Petržalka od architektov Talaša a Chovanca predpokladal vytvorenie nového kultúrneho a obchodného centra mestskej časti, ale aj celého mesta v priestoroch medzi novým mostom a Pečenským ramenom. Na základe súťaže bol vybraný projekt ateliéru architekta Dedečka. Jeho veľkorysí návrh vychádza z typických koncepcií povojnovej moderny ako z formálneho tak aj z ideového obsahu. Kontrast horizontálnych hmôt výstavných priestorov a vertikály výškovej stavby je výrazným gestom oživujúcim panorámu petržalského nábrežia a dodnes patrí k najproporčnejším výškovým stavbám Bratislavy. Vladimír Dedeček sa snažil prostredníctvom rozsiahleho systému terás snažil dôsledne oddeliť pešiu zónu od automobilovej dopravy situovanej na teréne. Táto snaha prekonať dopravnú bariéru medzi sídliskom a oddychovou a kultúrnou zónou však nebola realizovaná a paradoxne novými prístavbami v areáli bola na konci minulého storočia úplne potlačená.

Zdroj (http://www.ustarch.sav.sk/ustarch/pages/Arch2010/06_incheba.html)

Ako si to predstavovali:
http://www.abload.de/img/beznzvu-1iq9f7.jpg

http://www.abload.de/img/beznzvu-25n91e.jpg

A ako to vyzerá (foto z Wikipédie):
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7e/Inchebaexpo.jpg/1024px-Inchebaexpo.jpg

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f7/Inchebatower.jpg/1024px-Inchebatower.jpg

Cestný hraničný priechod Milhosť–Tornyosnémeti
Milhosť, okres Košice–okolie

Autor: Jozef Fabian
Generálny projektant: Stavoprojekt Košice, nositeľ Radu práce
Interiéry: Jozef Fabian, Jozef Maliňák
Autori výtvarných diel: Milan Pulík, Vladimír Jeník
Realizácia: 1986
Investor: Ústredná colná správa Federálneho ministerstva zahraničného obchodu ČSSR
Investičné náklady: 29 miliónov Kčs
Kapacita: 2,5 milióna pasantov za rok
Vyšší dodávateľ: Pozemné stavby, n. p. Košice

Vybavenie: espresso, zmenáreň, WC, predajňa suvenírov

http://www.abload.de/img/milhost-tornyosnemeti0zu0b.jpg

http://www.abload.de/img/milhost-tornyosnemetipn73u.jpg

Brána, ktorá celý svojim výrazom presviedča, že bránou je. V základnej hmote jednoduchá, až strohá, vo vnútri rozihraná tvarovo aj farebne. Monumentálna, jasne organizujúca priestor, určujúca poriadok avšak neubíjajúca, nedeprimujúca, celým vnútorným riešením približujúca sa k novému návštevníkovi. Tak asi na cestujúceho zapôsobí cestný hraničný priechod v Hraničnej pri Hornáde.

Zdroj: Projekt 1990

http://www.abload.de/img/1ykdu1.jpg

Po tiahnúcom sa stúpaní z maďarskej strany sa objaví výrazná horizontálna žltá hmota objektu tvoriaceho vstupnú bránu na naše územie. Bránu vytvorenú premostením celej komunikácie prechádzajúcej pod budovou ako rozvetvená tepna. Rovnako v pohľadoch aj v pôdoryse jednoduchá obdĺžniková hmota zahrňuje v sebe aj pôvodnú budovu colnice. Priestory, ktoré boli návštevníkom dôverne známe, sú zachované aj v novom kontexte. Horizontálna hmota zvýrazňuje nížinný charakter kraja. Napriek svojej rozmernosti nepôsobí však zdrvujúco. Cesta prechádzajúca popod objekt sa k nemu z oboch strán zvažuje a objekt tým pôsobí ako omnoho nižší; otvor, ktorým komunikácia prechádza je proporčne vyvážený. Takto zároveň vzniklo funkčné a ekologické riešenie, a to tým, že postup vozidiel k colnej a pasovej kontrole je možný bez použitia motora.

Obdobne ako vzhľad budovy aj dispozičné členenie a rozdelenie prevádzok pôsobí veľmi jednoducho a prehľadne. Pre každý smer je vytvorených päť pruhov. Dva priebežné sú pre bežnú kontrolu. Pre prípad dôkladnejšej kontroly je vytvorený tretí samostatný pruh. Krajné dva sú pre autobusy a kamióny a sú oddelené od pruhov pre osobnú dopravu aj výškovo.

Administratívne priestory sú umiestnené v moste nad komunikáciou; vytvárajú zároveň jeho ohraničenie. Stredná vnútorná časť colnišťa je prekrytá akrylátovými svetlíkmi zelenožltej farby. Zenitálne osvetlenie navodzuje príjemnú upokojujúcu atmosféru. Členenie vnútorného priestoru je v príjemnom kontraste s jednoduchosťou exteriéru. Pavučina kovových konštrukcií strešných svetlíkov, vertikálne komunikačné jadrá do administratívnych priestorov, konštrukcie boxov pre pasovú a colnú kontrolu dávajú bodove súdobý technický výzor a filozofiu.

Zdroj: Projekt 1990

http://www.abload.de/img/20acfx.jpg

http://www.abload.de/img/4u6izb.jpg

http://www.abload.de/img/302iff.jpg

http://www.abload.de/img/57ueyo.jpg

http://www.abload.de/img/6lqfb4.jpg

Pošta, sporiteľňa a zdravotné stredisko
Kazanská ulica, Bratislava–Podunajské Biskupice, Dolné hony

Autori: I. Marko, P. Rapant, Š. Štempák
Generálny projektant: Stavoprojekt Bratislava
Realizácia: 1979–1981

http://www.abload.de/img/beznzvu-1xhyq9.jpg

http://www.abload.de/img/beznzvu-3h3xf7.jpg

Združený obchodný dom Dargov (Domino)
Združený obchodný dom Otex
Štúrova ulica, Hlavná ulica, Mojmírova ulica, Košice

Autor: František Antl
Generálny projektant: Státní projektový ústav obchodu, Brno
Realizácia: 1981 – II/1987
Vyšší dodávateľ: Hutné stavby, n. p. Košice, závod 01 a 07
Investor: OTEX, podnikové riaditeľstvo Košice
Otvorenie: 24. február 1987
Predajná plocha (pôvodne): 9200 m² (v tom čase najväčší obchodný dom na Slovensku)
Investičné náklady: 158 207 000 Kčs

Umelecké diela:
Fontána: Klíčenie, akad. soch. Mária Bartuszová
Plastika: Domino, Imrich Vanek, 1984–1986

http://fotokosice.eu/plugins/content/fboxbot/thumbs/Dargov-nakres_560x137_70906219dcd7744cebf72aa29dac814c.jpg (http://fotokosice.eu/images/fotografie/clanky/dargov/Dargov-nakres.jpg)

http://www.abload.de/thumb/zod-001jtuee.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=zod-001jtuee.jpg) http://www.abload.de/thumb/zod-0035cuij.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=zod-0035cuij.jpg) http://www.abload.de/thumb/zod-004zl742.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=zod-004zl742.jpg) http://www.abload.de/thumb/zod-002w4uff.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=zod-002w4uff.jpg)

http://www.abload.de/img/img_2731o5upr.jpg

http://www.abload.de/img/img_27330h737.jpg

http://www.abload.de/img/img_2734nx7pl.jpg

Pôvodné vybavenie budovy

Obchodný dom Dargov naprojektoval architekt František Antl zo Štátneho projektového ústavu obchodu v Brne. Budova je štvorpodlažná a je vystužená troma ťahanými jadrami - schodiskovými vežami z monolitického betónu, ktoré sa nachádzajú po obvode budovy. Budovu v pôvodných dispozíciách bolo možné rozdeliť na dve časti - obchodnú a sociálnu.

Obchodná časť zahŕňala prevádzky piatich obchodných organizácií: Zdroj Košice, Textil Košice, Odevy Košice, Domáce potreby Prešov a Drobný tovar Prešov a ďalšie samostatné prevádzky.

Sociálna časť zahŕňala šatne, závodnú jedáleň pre zamestnancov, bufet, zdravotné stredisko, kaderníctvo a iné. V budove sa ďalej nachádzala pošta s PNS-kou, administratíva podnikového riaditeľstva OTEX-u a technické zázemie ZOD.

V suteréne sa nachádzal ústredný priestor pre zásobovanie ZOD – používali ho tieto prevádzky: veľkopredajňa potravín, lahôdky, závodná jedáleň i pošta. Ďalej tam bolo situované technické zázemie a veľkopredajňa potravín so samostatným vchodom z Hlavnej ulice.

Na prízemí sa nachádza hlavný vstup do ZOD (je situovaný z južnej strany, zo Štúrovej ulice), ktorý priamo nadväzuje na komunikačné jadro ZOD (eskalátory). Ďalej sa tu pôvodne nachádzala predajňa Textil, Drobný tovar, Lahôdky, pošta a PNS. Vstup pre zamestnancov, pre zásobovanie a do kancelárií podnikového riaditeľstva OTEX-u boli situované zboku - z Mojmírovej ulice.

Na poschodí sa nachádzali predajne Hračky, Papier, Obuv, Bižutéria, Šport, Elektro a ďalšie. Zvyšné poschodia slúžili ako kancelárske priestory podnikového riaditeľstva a ako občianske vybavenie (sociálna časť budovy).

http://www.abload.de/thumb/img_2732mvuw5.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_2732mvuw5.jpg) http://www.abload.de/thumb/pdrys-poschodiee37u1.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=pdrys-poschodiee37u1.jpg) http://www.abload.de/thumb/pdrys-prizemiecyurq.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=pdrys-prizemiecyurq.jpg) http://www.abload.de/thumb/pdrys-suterens67qo.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=pdrys-suterens67qo.jpg) http://www.abload.de/thumb/priecny-rez0cux5.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=priecny-rez0cux5.jpg)


Technické riešenie

Interiér obchodného domu je tvorený najmä žulou a keramickým profilovaným obkladom. Zaujímavé sú pochrómované prvky zábradlí. Okenná výplň je typu Elektrofloat s hrúbkou 12 mm. V podhľadoch predajní bol použitý raster s kapotovaným rozvodom elektroinštalácie, vzduchotechniky a EPS a ešte lamelový podhľad FEAL. Vo vstupných priestranstvách je ako podklad použitá liberecká žula, na prízemí a v suteréne konglomerovaná mramorová dlažba. Na poschodiach bola použitá bezšpárová syntetická podlahovina.

Obvodový plášť je vytvorený profilovanými keramickými tvarovkami ALIT pieskovej farby. Skelet budovy je tvorený novým konštrukčným systémom Prefa-monolit. Prafabrikované hlavice vyrobila Prefa Pardubice, montované sendvičové panely ako atypické prvky Hutné stavby Košice.

Viac: http://fotokosice.eu/index.php/zaujimavosti/clanky/130-zdruzeny-obchodny-dom-dargov

Projekt 1982, Projekt 1988


http://fotokosice.eu/images/fotografie/clanky/dargov/LogoDargov.jpg

http://fotokosice.eu/plugins/content/fboxbot/thumbs/NapisDargov_501x179_5c401f55ac4373d8a4fb003851e8302e.jpg (http://fotokosice.eu/images/fotografie/clanky/dargov/NapisDargov.jpg)

Súčasný stav:
http://www.abload.de/thumb/img_82812m7z0.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_82812m7z0.jpg) http://www.abload.de/thumb/img_5985eyunj.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_5985eyunj.jpg) http://www.abload.de/thumb/img_5984kw7a2.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_5984kw7a2.jpg) http://www.abload.de/thumb/img_59820auq8.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_59820auq8.jpg) http://www.abload.de/thumb/img_59798vuku.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_59798vuku.jpg) http://www.abload.de/thumb/img_5972hk7q5.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_5972hk7q5.jpg) http://www.abload.de/thumb/img_596566u0t.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_596566u0t.jpg) http://www.abload.de/thumb/img_3410gpusn.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_3410gpusn.jpg) http://www.abload.de/thumb/img_2274u1ueg.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_2274u1ueg.jpg) http://www.abload.de/thumb/img_22666f7sz.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_22666f7sz.jpg) http://www.abload.de/thumb/img_22676tu9l.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_22676tu9l.jpg) http://www.abload.de/thumb/img_8653lluv5.jpg (http://www.abload.de/image.php?img=img_8653lluv5.jpg)

Veterán ten popis umiestnenia tej Pošty v Podunajských Biskupiciach si robil ty? Ak áno, tak si oprav lokalizáciu sídliska z Dlhých na Dolné hony.

Veterán ten popis umiestnenia tej Pošty v Podunajských Biskupiciach si robil ty? Ak áno, tak si oprav lokalizáciu sídliska z Dlhých na Dolné hony.

Áno, áno, je to chyba, ospravedlňujem sa. V knihe, z ktorej som to skenoval, boli na ďalšej strane veci okolo sídliska Dlhé diely, no a mne sa tie názvy akosi podarilo zmiešať dokopy :nuts: Vďaka za opravu.

Polyfunkčný dom
Palackého ulica, Bratislava–Staré mesto

Autori: I. Marko, M. Kropiláková, M. Šmotlák
Generálny projektant: Stavoprojekt Bratislava
Realizácia: 1985–1987
Počet bytov: 50

Cena Dušana Jurkoviča za rok 1987.


http://www.abload.de/img/beznzvu-11vci5.jpg (http://www.abload.de/img/beznzvu-1sjzmy.jpg)

^^Jéj môj dom, kde som prežil 22 rokov svojho života.
Na tú dobu veľmi luxusné bývanie v centre mesta za bytovkou bolo rozsiahle detské ihrisko s novými prvkami preliezok, a pod tou veľkou plocho ihriska je podzemné parkovisko pre obyvateľov vchodov tejto bytovky. Súčasťou celého komplexu je aj sídlo bytového podniku BA I. a obchodné prevádzky. Na terase bola drogéria a fotolab a kaviareň a na úrovni chodníka pod terasou vyhľadávané papiernictvo, ktoré tam funguje dodnes. Samozrejme ešte spomínaná obuv a zákazkové šitie hneď vedľa.
Dom v tejto dobe trpí chronickými poruchami hlavne tých sklenených častí schodísk a pavlačových chodieb, kde zateká, alebo je neznesiteľné teplo. Obklady kachličiek na fasáde sa na niektorých miestach museli odstrániť pre svoj stav a nahradiť omietkou. Celkovo by tá bytovka po 26 rokoch potrebovala kompletnú obnovu vnútorných a vonkajších priestorov. Bytovka má svoju kotolňu, ktorú po vyše 20 rokoch prešla opravou a dostala nové kotle.
Nasťahovali sme sa tam v auguste 1986 hneď po dokončení ako 6 ročný som v septembri nastúpil na ZŠ na rovnakej ulici, takže do školy som to mal 100 m.
Inak na rohu Palackého a Kúpeľnej hneď vedľa tej juhoslovanskej obuvi SÁVA vtedy otvorili aj prvý obchod Benetonu vôbec na Slovensku a tuším druhý po Prahe v tedajšom socialistickom raji. Asi začala postupne tá "prestavba" spoločnosti. :lol:

Ešte len podotknem, že celú stavbu realizovala firma STAVOINDUSTRIA Bratislava, pre svojich vedúcich pracovníkov a ďalšie známosti. Táto firma sa špecializovala skôr na výstavbu priemyselných a poľnohospodárskych či spracovateľských závodov. Takže toto bola skôr jej prvotina a na to ako rýchlo táto firma dokázala stavať je zázrak, že toto bolo zrealizované za 2 roky. V samotnom podniku medzi zamestnancami koloval vtip, že o ich stavby sa vždy zaujímal Pamiatkostav ešte pred dokončením.

^^ IMHO parádna stavba. A dumal som, že čo mi pripomína :lol:

býv. AB štátnych lesov, Košice
Projekt: Danica Zahatňanská, Peter Pásztor, Štefan Zahatňanský
Realizácia: 1978-1984
http://h9.abload.de/img/012wgyk6.jpg

No a k tej "prestavbe": Benetton, tak to už hej. Trochu vyšší level, než Tuzex. BTW: Vo filme Discopříběh (1987) si všimnite Hrušínského - v niektorých scénach má na sebe Lacoste tričko :lol: Nedopatrenie alebo zámer? :lol:

Ešte len podotknem, že celú stavbu realizovala firma STAVOINDUSTRIA Bratislava, pre svojich vedúcich pracovníkov a ďalšie známosti. Táto firma sa špecializovala skôr na výstavbu priemyselných a poľnohospodárskych či spracovateľských závodov. Takže toto bola skôr jej prvotina a na to ako rýchlo táto firma dokázala stavať je zázrak, že toto bolo zrealizované za 2 roky. V samotnom podniku medzi zamestnancami koloval vtip, že o ich stavby sa vždy zaujímal Pamiatkostav ešte pred dokončením.

U nás v KE zasa niektoré stavby robili Hutné stavby, ktoré sa zameriavali skôr na priemyselné objekty. Prior koncom 60. rokov zvládali celkom rýchlo a kvalitne, ale ďalšie stavby (Fakultná nemocnica, OD Dargov) boli tzv. HOŤAPy :lol: Trvalo im to ako lačnému na budári; plató nad parkoviskom pri nemocnici sfušovali tak, že ešte pred jeho odovzdaním ho museli kompletne prerábať.

Stavba OD Dargov napr. stála niekoľko mesiacov, lebo sa pokazil žeriav a nemali ho čím nahradiť.

dom, kde som prežil 22 rokov svojho života.
Na terase bola drogéria a fotolab a kaviareň
.
Ja 2. :D
to bola velmi specificka kaviaren, jedina svojho druhu v tej dobe. :D volala sa Diana. :D

MetLife Building
Paramount Plaza
Citigroup Center

ze ich postavil vychodnar (http://sk.wikipedia.org/wiki/Emery_Roth) ;)

popozeral som to a je to paráda, k Ladislavovi Hudecovi si môžem pridať ďalšie meno. O architektoch a umelcoch je tu malé povedomie a vôbec si ich nectíme, čo je škoda. Hádam sa to zaćne pomaly meniť aj keď Penta prerobí Jurkovičovu tepláreň, kde by bolo skvelé múzeum osobností Slovenska, veď na takú mini krajinu sme celkom pohli svetom :D

BTW: Vo filme Discopříběh (1987) si všimnite Hrušínského - v niektorých scénach má na sebe Lacoste tričko :lol: Nedopatrenie alebo zámer? :lol:
vcera isiel v tv, zastihol som asi 5min, ale toho krokodila na bielom tricku som si tiez vsimol. :)

vcera isiel v tv, zastihol som asi 5min, ale toho krokodila na bielom tricku som si tiez vsimol. :)

Tričká od zeleného krokodíla si za komančov mohol kúpiť v každom Tuzexe. Ak si zohnal bony.

^^ poznam, poznam... ale iba z rozpravania ;)

netusim ci smiem, aj takuto foto. Je to objekt Obchodneho domu v Modrom Kameni. Objekt ako som si vsimol je uzavrety a nevyuzivany, neviem si predstavit aky musel byt pohyb ludi v Modrom Kameni kedysi a ta kupna sila, teraz je tam aktualne "akoby tam zdochol pes". A okrem gastanovych slavnosti a hradu tam nic nieje... Budova ma zaujala.

http://i49.tinypic.com/qybt5k.jpg