[Bratislava] Kvalita výstavby, architektúry a územného plánovania

[milan11]

Tento thread som chcel otvorit uz dlhsie.

Chcel by som v nom rozoberat to, co je v jeho nazve, pretoze to, co tu prebehlo a prebieha poznaci/lo tvar Bratislavy na nasledujucich niekolko desatroci a vysledok toho sialenstva, ktore tu prebehlo, je viac ako katastrofalny.

Dva dni dozadu som natrafil na clanok na Trende, ktory tak trochu nepravom tu nebol ani spomenuty, popritom ide, podla mna, o jeden z najtriezvejsich a najrozumnejsich pohladov na architekturu, jej vyznam pre ludi a kvalitu zivota a zaroven potvrdzuje smutnu pravdu o kretenizme a absolutnej odbornej nevzdelanosti slov. developerov, Bratislavskeho magistratu a tej zufalej trapnej konstatujucej figurky, ktora sa nechava oslovovat ,,hlavny architekt mesta Bratislava''.


Tu je link na cely clanok, ja z neho vyberiem iba urcite casti:
http://reality.etrend.sk/realitny-bi...va/165498.html


Veľkomesto Bratislava? To sa len tak hovorí...
G. Perry: Silou mesta sú ľudia, ktorí doň už celé generácie prichádzajú. Malo by tento vplyv odrážať.
[22.4.2009, eTREND / Peter Kremský]


Máte skúsenosti zo všetkých častí sveta, v čom je špecifické Slovensko?

Keď som pracoval v Amerike, Európe, či Ázii, vždy som si bol vedomý toho, že môj produkt musí priťahovať ľudí na konkrétne miesto. Nemôžeme len jednoducho vybudovať určitý objem štvorcových metrov za nejakú cenu a všetko predať.To som sa naučil za posledných 10-15 rokov, že to takto nemožno robiť. Ani som to tak nerobil.

V strednej Európe sa medzičasom stali dve veci. Do developerského biznisu vstúpilo veľa ľudí a po druhé, že sme naše mestá oveľa nezlepšili, hoci sa zrealizoval obrovský objem investícií. Napriek tomu mestá v SVE neponúkajú oveľa lepšiu kvalitu života ako predtým. Mestá nie sú teraz udržateľnejšie v otázke energetickej efektívnosti, ľudia oveľa viac jazdia autom, takže aj také malé mestá ako Bratislava majú problémy s dopravou. To je úplne neuveriteľné.




Čo s tým? Čím sa ľudia majú lepšie, tým pohodlnejšie chcú žiť, chcú byť nezávislí, viac používajú auto...

Je to veľká výzva, súvisí to s rozvojom mesta a developmentom, ktorý sa tu deje, s jeho stratégiou. Úlohou urbanizmu je vytvoriť zóny, ktoré sú dostatočne rozvinuté a vyvážené. A nie je to iba o Bratislave, v rovnakej situácii je Varšava, v Budapešti to bolo o niečo zodpovednejšie. Tam bola jasná vízia ochrániť charakter mesta, vytvoriť polyfunkčné zóny. To prispieva k vyváženosti mesta, ale aj Budapešť má svoje dopravné problémy.

Otázka dneška je, ako vytvoriť štruktúru súčasných projektov tak, aby fungovali efektívne. Umožnilo by to mať budovy, ktoré prinášajú zisky, ale vytvárajú aj dlhodobo príjemné prostredie. Ide o polyfunkčnosť, vyváženosť činností, budovy ktoré harmonicky ladia s krajinou. Musia rešpektovať sociálne vzťahy, ktoré v meste existujú.



Mesto je však známe ničením sociálnych vzťahov, ľudia vyznávajú individuálny spôsob života, preto chcú žiť vo veľkomeste ako Bratislava, nie?

O Bratislave sa hovorí, že je to veľké mesto, ale pokiaľ ide o počet obyvateľov, nie je to také veľké mesto.Veľa ľudí doň prichádza spoza jeho hraníc z celého Slovenska. Necítia sa v ňom veľmi príjemne, keď prídu niekde z dediny a majú bývať v Petržalke.

Je to nešťastné, pretože hlavné mesto krajiny by malo odrážať charakter tejto krajiny, nie iba niečo, čím by ľudia v ňom chceli byť. Silnou stránkou Bratislavy sú práve ľudia, ktorí sem prichádzajú zvonka už po mnoho generácií a mesto by to malo odrážať.




Centrop však tiež musí byť ziskový a pre developera a investora výnosný, aby sa do takého veľkého projektu pustil...

Vieme že v posledných rokoch bol trh taký silný, že len čo ste dostavali akékoľvek priestory, boli zaplnené. Developeri si potom zjednodušujú svoju úlohu. Budujú veľké a jednoduché projekty, do ktorých sa ľahšie investuje. Ale to nie je spôsob, ako stavať mestá, najmä mestá takejto veľkosti. Treba si podstatne viac všímať zloženie komunity a jej potreby.


Dalsie jeho myslienky:

...Potrebujeme vybudovať prostredie, kde sú blízke ciele dosiahnuteľné vlakom, električkou, autobusom alebo pešo, aby si na všetko nebolo treba brať auto. Keď jazdím autom je to neekonomické, ničím prostredie, sociálne sa izolujem a navyše sa fyzicky zanedbávam, pretože sa oberám aj o tú trochu telesného pohybu, ktorú mám možnosť absolvovať, ak mám sedavé zamestnanie. Na Slovensku je však hanba ísť električkou, je to pod úroveň určitého spoločenského statusu. Prečo? Treba to zmeniť. Vo Viedni to nie je hanba.

...Nemám nič proti veľkým sieťam ako je Tesco. Ale ak by Tesco aj v strednej Európe uplatňovalo rovnaké princípy budovania svojich obchodov ako to robí v Anglicku, vyzeralo by to celkom inak. V Británii je to oveľa viac polyfunkčná zóna, viacero menších obchodov, je tam aj bývanie hore a dole supermarket, zatiaľ čo tu stavajú obrovské haly ako v 80. rokoch.




Odporucam inac precitat cely clanok.
Pre tu nasu nekompetentnu zberbu - developeri, magistrat, Slachta - by som ten clanok dokonca zaviedol ako povinne citanie s dorazom naucit sa ho naspamat.


Tento post je uz tak ci tak dlhy dostatocne, v tych dalsich tu postnem bratislavske projekty, ktore sa tu postavili, alebo sa stavaju a budem ich porovnavat s projektami z rozlicnych europskych miest, znova sa vratim k tomuto clanku - skusim opisat svoje dojmy z tej nasej vystavby.

Ak ma niekto zaujem postovat v tomto threade, je viac ako vitany, na druhej strane poprosim tu zvacsujucu sa skupinu mojich obdivovatelov a vyznavacov, aby si svoje nazory na mna a svoje vylevy na moju osobu vopchali presne na to miesto, kde pouzivaju toaletny papier najcastejsie, samozrejme akakolvek opozicna diskusia voci mojim nazorom je znova iba vitana.

[jozefst]

Diskusia na tému akou je urbanizmus je potrebná. Zaujímavá netuctová a najmä kvalitná architektúra by mnoho zanedbaných vecí dokázala napraviť a mnoho štvrtí zmestotvorniť. Situácia je však skôr asi taká, že na jednej strane sú ziskuchtivý developeri (zamozrejme, nevzťahujem kolektívnu vinu) a na druhej strane občianske iniciatívy proti "zahusťovaniu", paradoxne na mnohých panelových sídliskách, ktoré plnia funkciu "nocľahární" a od mesta majú ďaleko. Tu je príklad zaujímavej architektúry z Madridu: http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=738948 . Niečo takéto by mohlo časom prísť aj do Bratislavy.

[SunshineBB]

Ak sa teda Milan nenahnevas, tato tema ma celkom zaujima a skusim prispiet mojim nazorom.

Bratislava sa za posledne desatrocie v obdobi velkeho stavitelskeho boomu zmenila, je na dlhu debatu, ci k horsiemu alebo k lepsiemu.

V prvom rade povazujem za diletanske stavat na slovenske pomery megaprojekty bez vyriesenej dopravy a zelene. Uz teraz vieme povedat, ze stavba z ktorej su este len zaklady sposobi v danej oblasti nemale problemi. Castokrat vsak nad zaujmi obcanov mesta siaha zaujem developera, ktory chce samozrejme zarobit. Zlym umiestnovanim tychto "nedokoncenych" stavieb vznika v Bratislave urbanisticky chaos a architektonicky paškvil ktory ma s vkusom pramalo spolocne.

Na toto vsetko dohliada institucia Hlavny Architekt Mesta, podla mna uplne zbytocna. Zo zahranicnych prikladov vieme, ze podobne institucie su zlozene z vacsieho poctu odbornikov na jednotlive odvetia stavebnictva, a urcite maju vacsie slovo ako je tomu u nas. Otazka znie, ci ma Hlavny Architekt naozaj taky maly vplyv, alebo je pod tlakom developerov, alebo je to neschopny diletant.

Dalsim cinitelom je chapanie ludi, ich spravanie ... mnoho Bratislavcanov tu pise, ze ludia prichadzajuci do BA k nej nemaju vztah, je im to proste jedno ... v niecom maju iste pravdu ... rovnako spominana mestska hromadna doprava. V Londyne, Parizi, ci v inych svetovych mestach je uplne normalne ze manazer firmy ide do prace metrom, u nas si neviem predstavit, ze by som v elektricke stretol niekoho s kravatou a kufrikom . Myslenie slovakov v tomto je znacne zaostale.

Dalsim velky problemom a faktom je, ze Bratislava v podstate nikdy nebola rozvijana podla isteho "urbanizacneho kluca", podla istych pravidiel. Jasnym prikladom toho je Petrzalka, betonova kralikaren pre 115 000 ludi bez nejakeho centra, oddychovej zony a pod. Tito ludia sa dennodenne prepravuju cez Dunaj, do skol ci do prace, a je jasne ze slaby dopravny system v Bratislave to nemoze zvladnut.

Este vacsim problemom sa mozu stat nove satelitne "mestecka" bez akejkolvek vybavenosti, sluzieb ci sportoveho vyzitia. Opat sa vsetci obyvatelia tychto suburbov musia prepravit do Bratislavy a spat.

Metro by pomohlo ale niesu peniaze a este dlhe desatrocia mozno ani nebudu. Elektrickove trate pripominaju tankodrom. Bez vyriesenej dopravy sa mesto len tazko moze rozvijat spravnym smerom.

Dalsou dolezitou sucastou Bratislavy, je rieka Dunaj, europsky veltok, s ktorym Bratislava ako "Kraska na Dunaji" vobec nespolupracuje .

dalsim cinitelom su obcianske zdruzenia "Nesuhlasime s nicim", ktorych je aj v kazdom inom meste pozehnane , dalej je to este stale malo rozvinuta infrastruktura, a pod.. Tych cinitelov je pomerne vela, a sklbit to moze byt velky oriesok, vzhladom na to, kolko sa toho v Bratislave udialo bez akejkolvek logiky.

Viac projektov ako: Eurovea, rekonstrukcia Presscentra, Digital Park
Uz ziadne projekty ako: River Park, Gloria, Jegeho Alej

Mam pocit ze sa stale nachadzame vo faze, ze sa odklepne takmer vsetko a je jedno kde, zobudime sa o desat rokov, a bude neskoro napravat a látať diery ktore sme sposobili.

[trashmaster01]

Originally Posted by SunshineBB

Dalsim velky problemom a faktom je, ze Bratislava v podstate nikdy nebola rozvijana podla isteho "urbanizacneho kluca", podla istych pravidiel. Jasnym prikladom toho je Petrzalka, betonova kralikaren pre 115 000 ludi bez nejakeho centra, oddychovej zony a pod. Tito ludia sa dennodenne prepravuju cez Dunaj, do skol ci do prace, a je jasne ze slaby dopravny system v Bratislave to nemoze zvladnut.

Petrzalka nie je dostavany projekt.

Odporucam tento rozhovor.(mam ho len v takejto forme, chce to trocha trpezlivosti na rozlisenie otazok od dopovedi)

Alexy: Mesto sa vývojovo trápi


Architekt a urbanista, profesor TIBOR ALEXY je spoluautorom jedného z víťazných návrhov medzinárodnej súťaže na riešenie Petržalky (1967). V súčasnosti je spoločníkom firmy Alexy&Alexy, ktorá spracovala urbanistickú štúdiu Petržalka city ako hlavného centra tejto mestskej časti.
Takmer polstoročie učil na Fakulte architektúry STU v Bratislave, podieľal sa na riešení viacerých vedeckovýskumných úloh a urbanisticko-architektonických štúdií.
Petržalke ste sa venovali už pred 50 rokmi, v roku 1967 ste boli spoluautorom jedného z víťazných súťažných návrhov jej riešenia. Zrealizovalo sa niečo podľa vašich predstáv?
„Bola to ideová súťaž, nešlo o konkrétne riešenie, ale o základnú myšlienku, ako riešiť záplavové územie, ktoré bolo dovtedy tabu. V konečnom riešení uplatnili niektoré naše zámery. Napríklad v celej dĺžke petržalského toku Dunaja sme navrhli asi 400 metrov široký pás na vyššiu občiansku vybavenosť. To sa realizuje.“
Teraz, po štyridsiatich rokoch?
„Postupne. Najprv postavili Vysokú školu ekonomickú, potom Inchebu a teraz sa v tejto lokalite pripravuje výstavba celomestského pravobrežného centra mesta (ide o územie medzi Starým a Prístavným mostom – pozn. red). V návrhu sme určili základnú priestorovo-dopravnú kostru rozvoja Petržalky. Nadväzovala na tri potenciálne mosty a pokračovala smerom na juh. Mala dve tangenty a centrálnu nosnú os. Tangenty sú vybudované – ide o Dolnozemskú a Panónsku cestu. Zatiaľ však chýba vnútorná os – vedúca stredom územia. Táto časť Petržalky, ťažisko, má všetky predpoklady na to, aby bola dobudované. Mala by „niesť“ Petržalku ako celok a sústrediť by sa tu mali najvyššie hodnoty – kvalitatívne aj kvantitatívne.
¶Čo sa ešte „splnilo“?
V návrhu sme vytypovali polohu východozápadného prepojenia, dnešnú Einsteinovu ulicu. V jej vnútri sme navrhli autostrádu pod terénom – v súčasnosti tu je diaľnica. Chybou však je, že ide po povrchu a je oddelená mantinelmi. Vytvorila sa tak bariéra, ktorá sa dá ťažko preklenúť. Žiadne pešie lávky plnohodnotnú väzbu medzi zázemím a centrom zabezpečiť nedokážu. Sú mŕtve, nevytvárajú prirodzený vzťah – priestorový, optický, prevádzkový, peší či dopravný.
Dá sa to napraviť?
„Dalo by sa to riešiť komplexným premostením diaľnice v ťažiskových úsekoch. Petržalka má tú charakteristickú črtu, že život, najmä peší s vybavenosťou, sa tu dvíha do druhého podlažia, tak to bude asi aj v prípade celomestského centra, takže priestorovo-vzťahová kontinuita v tejto polohe by bola prirodzeným riešením.“
Páčil sa vám ako urbanistovi v súťaži o ideový návrh riešenia územia Petržalky aj nejaký alternatívny návrh?
„Zaujímavý bol americký návrh. Mali to byť akési Benátky – Petržalku riešili ako sídlisko na vode. Boli by tu obrovské solitérne domy omývané spodnými vodami. Medzi nimi mali premávať hydrobusy. Bola to veľmi zaujímavá, ale nereálna myšlienka. Na rozdiel od nás nevytvárala z Petržalky mesto, ale len obytnú štruktúru. Práve miesta ležiace na veľtoku rieky však ponúkajú najväčší potenciál na vytvorenie najatraktívnejšieho a najkomplexnejšieho mestského prostredia.“
Tým, že Petržalka si nemohla kostru vybudovať tam, kde podľa vás je na to priestor, budovali sa mestské prvky na iných miestach. Vznikla tak situácia, že časom Petržalčania prijali za mestské tie prvky, ktoré vznikali na okraji a na centrálnu časť pri ramene si zvykli ako na prírodné územie. Petržalka sa nevyvíjala celkom podľa vášho plánu.
„Vyvíjala sa, len sa zatiaľ nedovyvíjala. Nemohlo sa stavať tam, kde to bolo prirodzené. Nevyjasnenosť nosného systému MHD zablokovala stavbu ťažiska. Takže organizmus Petržalky hľadal východisko z núdze. Ak niečo prestane v tele fungovať, hľadá si cestu a často povýši, napríklad z núdze, podružnú cievu na nosnú. Pomôže si, ale nie je to ono. Je to provizórium, vývoj Petržalky to pribrzdilo a zdeformovalo. Je totiž zákonité pre každú urbanistickú štruktúru, že nosné najvyššie hodnoty a aktivity sú umiestnené v ťažisku organizmu.
Kde má chrbticu Bratislava ?
„Je to podobný prípad. Keď sme napríklad v roku 1955 riešili územný plán mesta, zavolali sme si na konzultáciu uznávaného architekta, akademika Beluša. Povedal nám: Váš návrh je pekný, ale to mesto nemá chrbticu. Nemá to, čo má každé plnohodnotne komponované mesto, vývojovo sa trápi. Chýba jej hierarchická priestorová sústava: neviete, čo je dôležitejšie, či Obchodná, Špitálska, alebo iné radiály. Sú to ulice, prístupové cesty ústiace do jadra mesta, ktoré postupne bezkoncepčne obstavali. Napriek tomu tvoria v určitom zmysle jeho nosnú kostru. “
Ochranári tvrdia, že má – zelenú.
„Všeobecne presadzujú jednostrannú ideu, že hodnota urbanistického prostredia rovná sa zeleň. Ale to nie je pravda. Zeleň je neoddeliteľnou súčasťou a obohacujúcim fenoménom mest*ského prostredia, ale nie je jeho primárnou hodnotou. Primárne sú mestotvorné a centrotvorné štruktúry.“
Ako táto idea podľa vás vznikla?
„Vznikla preto, že tu sa 40 rokov nestavali mestá, ale sídliská, nocľahárne, kde človek spí a odkiaľ chodí do práce. Nie je to komplexné mestské prostredie. Vytvára len obytnosť, ktorej kvality sú ticho, príroda, intimita, maximálne odstupy, veľké priestory. Vyššia kvalita, ktorá sa vytvára zákonite následne, dodatočne a dlhodobo, je mestskosť. Jej hodnoty sú ruch, atraktivita, mnohofunkčnosť, identita, rôznorodosť, krása. Meradlom mestskosti je okrem iného napríklad počet ľudí, ktorí sa v priestore pohybujú a zdržiavajú. Čím ich je viac, tým je prostredie z hľadiska mestskej kvality atraktívnejšie.“
V Bratislave je najviac ľudí asi v hypermarketoch.
„Do veľkokapacitných obchodov síce chodí veľa ľudí, ale tí len prídu a odídu. Nezdržiavajú sa tu. To mestské prostredie nevytvára. Ale u nás to tak nie je. Tým, že tu chýbali mestské prvky, ich funkciu suplujú hypermarkety situované najbližšie k centru – Aupark či Polus. Oba komplexy síce integrujú funkčné aktraktivity, ale nie sú organicky začlenené do štruktúry mesta. Neponúkajú verejné urbanistické priestory. Svojím spôsobom suplujú mestské centrá v závislosti od polohy, súčasne tým však ochudobňujú centrá o centrotvorné prvky.“
Túžia obyvatelia Petržalky po meste a mestskosti? Chýba im?
„Potrebu mestskosti si ľudia uvedomujú, až keď ju zažijú. Prežiť sa dá aj bez nej, ale nie plnohodnotne. Treba si však uvedomiť, že mestskosť nevzniká na objednávku, ale spontánne, zákonite ako odraz života spoločnosti. My pre jej postupný vznik vytvárame podmienky – či chceme, alebo nie.“
Prečo sa v Bratislave tak bojuje proti výškovým budovám?
„Podľa mňa ide o určitý konzervativizmus, to čo je zažité, na čo sú ľudia zvyknutí, je dobré a nechcú nič nové. Podľa nich sú v poriadku 12-poschodové domy v Petržalke, zvykli si na ne. Tu je asi nutné porovnanie s urbanizáciou vo svete. Výstavba výškových budov je jedným z charakteristických znakov súčasných miest. Vertikálne dominanty boli a sú hlavnými nositeľmi symboliky a identity obrazu mesta a dôležitými orientačnými prvkami v zložitej priestorovej spleti rozrastajúcich sa miest.“
¶Kde by mali byť v Petržalke?
„Je dôležité kompozične vytypovať správne polohy pre lokalizáciu dominánt. V našom súťažnom návrhu Petržalky mala byť vysoká zástavba len v centrálnej osi a na nábreží, v ostatných častiach bola nízkopodlažná a individuálna bytová zástavba. Pyramidálne to stúpalo smerom k ťažisku, čo do výšky, hodnôt a polyfunkčnosti.“
Ľudia tvrdia, že o tom, ako bude vyzerať mesto, chcú rozhodovať. Že architekti a urbanisti ich názor nerešpektujú.
„Žiaľ, architektúra a urbanizmus nemajú takú odbornú suverenitu, ako napríklad medicína. Tam sa ľudia spoľahnú na odbornosť lekára, neovplyvňujú operačný zámer a postup. Architekti podľa mňa rešpektujú správne názory a pripomienky, pokiaľ nie sú v rozpore s prirodzeným rozvojom mesta a nepresadzujú „nulový variant“, čiže nestavať nič. Uvedomme si, že demo*kracia znamená, že sa hlasuje a väčšina spravidla odhlasuje to, čo je priemerné. Keď vznikli vysoké hodnoty v urbanizácii, zväčša stál za nimi diktát - náboženský, politický, ekonomický a pod. Nebyť diktátu faraónov, nie sú pyramídy. Nebyť diktátu cirkvi v stredoveku, nie sú katedrály. Nebyť diktátu peňazí, nie je Manhattan či iné bankovo-obchodné centrá.“
Ale diktát komunizmu toho veľa architektonicky hodnotného nevy*tvoril.
„Nie je to celkom pravda. Vytvoril hodnoty vlastné ideologickej orientácii doby. Ťažiskom bola napríklad pamätníková tvorba. Vznikol bratislavská Slavín, Pamätník SNP v Banskej Bystrici, Dukla a ďalšie. Vzniklo aj najväčšie sídlisko v Európe – Petržalka. Žiaľ totalitné podmienky nevyužili na realizáciu kvalitatívne vyšších urbanistic*kých konceptov, ako napríklad vytvorenie priečnej osi mesta. Mala ju tvoriť sústava atraktívnych objektov v zeleni. Začínať mala pri Hlavnej stanici a vyústiť na nábreží. Časť zelene už existovala – Ondrejský cintorín, Medická záhrada, záhrada a park pred Úradom vlády. V ťažiskách mali byť významné objekty – umiestňovali ich však v iných častiach mesta, napríklad Televíziu v Mlynskej doline, ministerstvo v Ružinove v Karlovej Vsi a ďalšie, ktoré mali byť v tejto osi. Torzo tejto idey tvoria len solitérne budovy - Rozhlas, ministerstvá, budova NBS, STÚ, VÚB a budova Národného divadla. Títo solitéry sa však do ucelenej urbanistickej koncepcie priečnej osi nespojili.“

[jozefst]

Eurovea je dobrým príkladom. Kvalitná zástavba s originálnym prvkom "vajcom", ktoré je poznávacím znamením a zároveň dominantou pre danú lokalitu, vytvorenie námestia pred novostvabou SND ústiacou k nábrežiu na ktorom sa plánuje promenáda s parkom. Zároveň sa týmto projektom rozšíri centrum, ktoré už nebude končiť na Šafárikovom námestí.

[Strummer]

Originally Posted by milan11

Na Slovensku je však hanba ísť električkou, je to pod úroveň určitého spoločenského statusu. Prečo? Treba to zmeniť. Vo Viedni to nie je hanba.

Pretoze Slovensko je sedlacka krajina, ktora ma mentalitou obyvatelov blizsie k Rusku a Balkanu, ako k zapadnej Europe. Ja to vidiet vsade, kam sa clovek v Bratislave pozrie, bohuzial. Rozbite cesty a po nich sa rutiace milionove auta, osarpane fasady, chaoticka vystavba, zopar vystavnych domov/projektov a okolo nich zanedbane okolie, atd, atd...Ludia tvoria sedu tupu malomestiacku masu, ktora sa na akykolvek prejav individuality pozera s podozrenim a nedoverou...vcera som sa napriklad priamo tu na fore pobavil na tejto reakcii na tento post. Pricom trebars len v spomenutej Viedni je uz uplne iny svet, ani netreba chodit do Berlina, New Yorku alebo Londyna.

Je to v ludoch, a ja uz som teraz, 20 rokov po zmene rezimu stratil iluzie, ze sa to niekedy zmeni.

[PaulRivers]

Originally Posted by Strummer

Pretoze Slovensko je sedlacka krajina, ktora ma mentalitou obyvatelov blizsie k Rusku a Balkanu, ako k zapadnej Europe. Ja to vidiet vsade, kam sa clovek v Bratislave pozrie, bohuzial. Rozbite cesty a po nich sa rutiace milionove auta, osarpane fasady, chaoticka vystavba, zopar vystavnych domov/projektov a okolo nich zanedbane okolie, atd, atd...Ludia tvoria sedu tupu malomestiacku masu, ktora sa na akykolvek prejav individuality pozera s podozrenim a nedoverou...vcera som sa napriklad priamo tu na fore pobavil na tejto reakcii na tento post. Pricom trebars len v spomenutej Viedni je uz uplne iny svet, ani netreba chodit do Berlina, New Yorku alebo Londyna.

Je to v ludoch, a ja uz som teraz, 20 rokov po zmene rezimu stratil iluzie, ze sa to niekedy zmeni.

Strummer, hovoris mi z duse.

[wuane]

Ja tiez viac menej suhlasim so Strummerom,aj ked nie som uplny liberal.

[Majnolajno44]

Originally Posted by Strummer

Pretoze Slovensko je sedlacka krajina, ktora ma mentalitou obyvatelov blizsie k Rusku a Balkanu, ako k zapadnej Europe. Ja to vidiet vsade, kam sa clovek v Bratislave pozrie, bohuzial. Rozbite cesty a po nich sa rutiace milionove auta, osarpane fasady, chaoticka vystavba, zopar vystavnych domov/projektov a okolo nich zanedbane okolie, atd, atd...Ludia tvoria sedu tupu malomestiacku masu, ktora sa na akykolvek prejav individuality pozera s podozrenim a nedoverou...vcera som sa napriklad priamo tu na fore pobavil na tejto reakcii na tento post. Pricom trebars len v spomenutej Viedni je uz uplne iny svet, ani netreba chodit do Berlina, New Yorku alebo Londyna.

Je to v ludoch, a ja uz som teraz, 20 rokov po zmene rezimu stratil iluzie, ze sa to niekedy zmeni.

jedine co by som napisal inak - Iluzie som este nestratil. Dufam, ze to nie je len tym, ze som este mlady.

[futuros]

Originally Posted by Strummer

Pretoze Slovensko je sedlacka krajina, ktora ma mentalitou obyvatelov blizsie k Rusku a Balkanu, ako k zapadnej Europe. Ja to vidiet vsade, kam sa clovek v Bratislave pozrie, bohuzial. Rozbite cesty a po nich sa rutiace milionove auta, osarpane fasady, chaoticka vystavba, zopar vystavnych domov/projektov a okolo nich zanedbane okolie, atd, atd...Ludia tvoria sedu tupu malomestiacku masu, ktora sa na akykolvek prejav individuality pozera s podozrenim a nedoverou...vcera som sa napriklad priamo tu na fore pobavil na tejto reakcii na tento post. Pricom trebars len v spomenutej Viedni je uz uplne iny svet, ani netreba chodit do Berlina, New Yorku alebo Londyna.

Je to v ludoch, a ja uz som teraz, 20 rokov po zmene rezimu stratil iluzie, ze sa to niekedy zmeni.

Bol si voliť?

[Strummer]

Originally Posted by futuros

Bol si voliť?

sak uz si sa ma pytal dvakrat a dvakrat som ti odpovedal, kua, o co ti ide? ak sa pytas na prezidentske, tak ano, Radicovu...v parlamentnych SDKU a komunalnych starostu Drozda a poslancov SDKU. este nejake otazky?

[Phill]

Originally Posted by Strummer

sak uz si sa ma pytal dvakrat a dvakrat som ti odpovedal, kua, o co ti ide? ak sa pytas na prezidentske, tak ano, Radicovu...v parlamentnych SDKU a komunalnych starostu Drozda a poslancov SDKU. este nejake otazky?

Čo budeš mať zajtra na raňajky?


Niečo on-topic

Otázka na Milana11: Súhlasíš s projektami ako sú Centrop, Port a ostatné tieto voloviny rozťahujúce už aj tak dosť rozťahanú Bratislavu? Vieš, v centre, ako i v šiřšom (Mlynské Nivy, Račianská), tak i v samom jadre (Vydrica, Zuckemandel) nášho mesta je plno zanedbanej voľnej plochy, ktorá čaká na revitalizáciu. Myslím, že tie megaprojekty toto mesto už nadobro zrušia.
1. vezme to dopyt
2. bude to treba obslúžiť MHD (nemáme peniaze na to, aby sme obnovili súčastný vozový park)
3. tí ľudia budu chodiť aj tak autami a zápchy budú ešte väčšie ako momentálne sú(o tomto momentálne pripravujem post) [Pražská-Šancová...etc.]
4. od zvyšku mesta budú tí ľudia oddelený železnicou a divočinou za Dúbravkou
5. ...je toho moc ale už som unavený, tak zajtra

[dustik]

Ja budem chodit na bicykli takze si cestu do skoly aj zrelaxujem To ze kazdy musi chodit do roboty autom necham nanho, je to len ich vina ze trcia v zapche, keby neboli taky lenivy a nesli radsej elektrickou, ktorou chodi iba tzv. spodina. Tak im doprajem tu zapchu nech si ju uziju, ja sa odvezem do mesta bez hamby aj s posranym busom

A ked chcu byvat daleko od mesta, je to v poho. Sak tam mas lacnejsie byty, domy, pozemky ale musis stravit hodiny v kolonach. Vsetko + ma svoje -.

Keby sa chcelo tak by sa vsetko urobilo

Bratislava pekna, moderna? wtf?

[milan11]

Ak sa ti nechce citat tento post, tak si precitaj iba jeho zhrnutie na konci.

Originally Posted by Phill

Otázka na Milana11: Súhlasíš s projektami ako sú Centrop, Port a ostatné tieto voloviny rozťahujúce už aj tak dosť rozťahanú Bratislavu? Vieš, v centre, ako i v šiřšom (Mlynské Nivy, Račianská), tak i v samom jadre (Vydrica, Zuckemandel) nášho mesta je plno zanedbanej voľnej plochy, ktorá čaká na revitalizáciu. Myslím, že tie megaprojekty toto mesto už nadobro zrušia.

Dobre otazky, minimalne hodne zamyslenia sa.
Na zaciatok, nesuhlasim s nazorom, ze Bratislava je roztahana, prave naopak, Bratislava je strasne malicka, v porovnani s ostatnymi hlavnymi mestami.
Ten priestor na rozsirovanie sa tu urcite este je, dokonca si myslim, ze do nie dalekeho buducna vacsina okolitych dedin - od Zahorskej Bystrice az po Pezinok sa stanu sucastou zastavanej Bratislavy.


A teraz ti skusim odpovedat na jednotlive otazky. Ide samozrejme o moj vlastny laicky nazor, s ktorym samozrejme vacsina nemusi suhlasit

Originally Posted by Phill

1. vezme to dopyt

To je fakt. Na zaciatok sa treba ale opytat, kolko novopostavenych bytovych jednotiek este Bratislava zvladne. Zaiujimave je, ze to doteraz este stale nenapadlo nikoho tuto otazku zodpovedat - neuskutocnil sa ziadny prieskum, ani marketingovy(od developerov), aky je este skutocny dopyt po bytoch v Bratislave.
Moj osobny nazor je, ze este ten dopyt je stale mimoriadne velky.
Tu to ale musim upresnit - mimoriadne velky dopyt je po kvalitnom byvani, ktoreho je v Bratislave ako safranu.
Vacsina projektov uz postavenych, alebo vo vystavbe, podmienku kvalitneho byvania ani zdaleka nesplna.

Masove projekty typu Koloseo, Tri Veze, Vienna Gate, Obydick a ostatne, samozrejme za predpokladu, ze by niekto s tazkou uchylkou dal na ich vystavbu povolenie, by v normalnej civilizovanej krajine sluzili maximalne ako prechodne ubytovanie, to iste sa tyka Petrzalky a vacsiny Bratislavskych sidlisk.


Problem ale je, ze tymto ludom treba ako nahradu poskytnut natolko pritazlivu a lukrativnu alternativu, aby samozrejme boli ochotni sa z tychto kralikarni prestahovat a s tym spojene - taktiez sa zadlzit.

Tu je problem slovenskych developerov, bratislavskeho magistratu a nakoniec aj celej vlady, ked toto je vlastne gro toho, naco tu uz poukazujem nejaku tu dobu. Lacna a dostupna vystavba malych bytovych projektov, alebo este lepsie rodinnych domov.

Vsetky doteraz postavene projekty, okrem ich katastrofalneho vplyvu na dopravu a urbanistiku celkovo, nie su ani zdaleka natolko pritazlive a dostupne pre obyvatelov panelakov, aby sa tito s nimi dokazali rozlucit.
Tym padom vsetky tieto postavene projekty vyriesili vlastne iba ten najhorucejsi dopyt po byvani, samozrejme v spojeni s velkym mnozstvom spekulativneho kapitalu.

Tymto, a abnormalnym rastom cien si nasi retardovani nenazrani developeri iba sami podpili konar pod sebou a ekonomiku Slovenska vrhli do momentalnej recesie.

Naozaj neviem, ci existuje na svete obdoba zvysovania cien s kazdym predanym bytom v tom istom projekte. Je to to iste, ako keby pekar zvysoval kazdy den cenu chleba s kazdym predanym pecnom.

Je samozrejme, ze pri tomto retardovanom sposobe myslenia muselo dojst jedneho dna k dosiahnutiu stropu - ked ceny bytov uz aj pre spekulativny kapital sa stali neunosnymi.

Momentalne ti kreteni(developeri), postupne znizuju cenu bytov a dufaju, ze znovu narazia na tu kupyschopnu hranicu. Bohuzial si zrejme neuvedomuju, ze tato hranica je naozaj nizko, kedze posledneho nakupu bytov za tie sialene ceny sa zucastnoval uz prakticky iba spekulativny kapital, pred ktorym bol dopyt z radov strednej triedy, ktora si na hranici svojich moznosti uz to byvanie zabezpecila. Tu sa bavim samozrejme o velkych developerskych projektoch, kedze mnozstvo ludi si svoju bytovu situaciu radsej riesilo cestou individualnej vystavby.

A tu je podla mna otazka dopytu - dopyt naozaj je - po lacnych, dostupnych, kvalitnych projektoch, vdaka ktorym sa ludia vzdaju svojich momentalnych kralikarni a budu sa ochotny prestahovat.
A kedze sa tieto projekty daju stavat vo vacsich mnozstvach, oproti individualnej vystavbe, tym padom je aj vacsia moznost uspory penazi pri vystavbe a tym padom dostupnejsich bytov a domov, na rozdiel od individualnej vystavby.

A cim vacsia ochota ludi prestahovat sa a cim vacsia vystavba, tym vyssi rast ekonomiky, tym viac bohatych ludi, tym padom este vyssi dopyt po bytoch a tym padom takto mozeme pokracovat nasledujucich 10-15 rokov.

To by samozrejme ale predpokladalo zrazit ceny o minimalne dalsich 50% a pustit sa do kvalitnej vystavby pri ovela nizsom zisku.
A na to zatial nevidim tak volu developerov, ako ani volu celospolocensku, ono predstava, ze tvoj byt, za ktory si dal vcera 4 miliony ma mat zajtra hodnotu 2 milionov nie je zrovna najruzovejsia.
Takze kvoli tymto ludom a developerom moze Slovensko zabudnut na hospodarsky rast, zbohatnutie a znacne rychlejsie dobehnutie ekonomik zapadu.



P.S. Uz je naozaj neskoro a na tie tvoje dalsie otazky ti odpoviem zajtra.
Zhrnutie tohto postu nado mnou:
Dopyt je velky, od vacsiny ludi zijucich v panelakoch tuziacich po kvalitnejsom byvani za prijatelnu cenu, avsak rozhodne nie po tych zufalych kralikarnach, ktore sa tu stavali doteraz..

[milan11]

@Strummer - suhlas+doplnim neskor
@Futuros - nieeeeeeeeee tuna!!!!! Mas tam na to tie svoje thready.
Mimochodom, na zmenu mentality ti volby nepomozu. Pozri sa na tych tvojich demokratickych zastupcov pravicovych stran ako sprznili Bratislavu a priviedli svojim kretenizmom Slovensko do hospodarskej krizy. To komunisti boli v tomto ovela zodpovednejsi.
Mam teda volit ich?

[potkanX]

ale samozrejme ze sa to meni, ludia zglajsachtovani komunizmom /vcetne mna, do istej miery/ pomaly ale isto vykapu a dnesna mlada generacia uz zdaleka neni zvyknuta si natolko nechat srat na hlavu. samozrejme aj ich obzory uz siahaju dalej ako do dalsej patrocnice. urcite nie u vsetkych, ale ich pocet rastie.

[potkanX]

bratislava JE velka na to, kolko malo ludi v nej zije. na svojich 450.000 ludi ma 368km2. vieden ma 414, praha 496, budapest 525.
samozrejme velku cast BA tvoria plochy dost tazko urbanizovatelne. z toho aj vyplyva mnoho problemov bratislavy s dopravou, kedze budovanie okruhov je tu dost obmedzovane prirodnymi podmienkami /samozrejme nechcem povedat ze nemozne/
dalsia vec - to, ze sa na SSC neprezentuju ine ako masove BA projekty, rozhodne neznamena, ze by sa take nerealizovali a ze by ich nebolo dost. lenze tu ich neuvidis a v narekoch realitiek ich nenajdes, lebo rozhodne nemaju take problemy s predajmi ako obydick. ich pomerne zastupenie si nedovolim nacrtavat, predsa uz len som z reality BA vyse dva roky prec.

[milan11]

Originally Posted by potkanX

bratislava JE velka na to, kolko malo ludi v nej zije. na svojich 450.000 ludi ma 368km2. vieden ma 414, praha 496, budapest 525.
samozrejme velku cast BA tvoria plochy dost tazko urbanizovatelne.

Skusme sa bavit o zastavanej ploche, nie o lesoch a lukach, ktore patria do katastra mesta Bratislava.

Bratislava je u mna jednocigaretova. Ked prichadzam od Trnavy a zapalim si cigaretu, dofajcim ju az na druhom konci Bratislavy.

Ked obchadzam Prahu, stihnem si ako spolujazdec precitat cele noviny a naobedovat sa.

Ked obchadzam Londyn, okrem novin a obedu sa stiham aj kvalitne vyspat.

[potkanX]

kua, tak to mas teda setsakramentske cigaretle.
ja chodim do BA od trnavy, chodim cez celu BA v podstate, odbocujem z dialnice za sitinou do dubravky.
nezvyknem slepo bazirovat na nejakej 90ke, ked mam v petrzalke volnu dialnicu. takisto pri tabuli na zlatych netlacim hned brzdu, proste tak nejak po ten avion postupne spomalim na tu stovku.
nefajcim cigaretle, ale fajku. v aute rozhodne nie, vozim v tom priestore aj decka a tym padom sa tam nikdy nefajci. fajka hori niekolkonasobne dlhsie jako cigaretla, ale aj tak by mi vydrzala mozno tak na koniec petrzalky.

[SunshineBB]

Oficialne cisla su velmi skreslujuce. Na to existuje taky programik ktory vsetci iste poznate. A v satelitnen fotke sa da odmerat aj vzdialenost takym mylim pravitkom. ked odmeriate najvzdialenejsie casti mesta(teda jednoducho povedane, z jedne strany na druhu) , vyjdu vam zaujimave udaje

Tokio, New York: 150 - 250 km
Londyn: 70 km
Pariz: 50 km
Moskva, Berlin : 40 km
Budapest: 30 km
Vieden, Praha : 25 km

a

Bratislava: cca 17 km