SkyscraperCity Forum banner

[Slovakia] Prehistory, Protohistory, Middle Ages (Archaeology, Architecture, History)

192K views 271 replies 48 participants last post by  Schipol 
#1 ·
Takže tento thread sa bude venovať architektúre, archeológii a histórii od praveku po neskorý stredovek na území Slovenska :), teda ak bude oň záujem. Avšak sem tam aj susedným krajinám, keďže máme veľa spoločného. V archeológii je trochu iné delenie dejín ako v histórii, tak sem najprv hodím jednoduchú chronológiu a potom sem začnem nahadzovať aj rekonšturkcie, ktoré mám práve k dispozícii, neskôr ich budem dopĺňať :). Hmmm snáď to nejak nepokašlem, thread robím prvý krát... :nuts:

Starší pravek
Paleolit (600000-8500/8300 pred Kr.)
Mezolit (8500/8300-5700/5600 pred Kr.)
Neolit (5700/5600-4400/4300 pred Kr.)
Eneolit (4400/4300-2300 pred Kr.) – doba medená

Mladší pravek
Doba bronzová (2300-750 pred Kr.)
-staršia (2300-1700/1600 pred Kr.)
-stredná (1700/1600-1350/1250 pred Kr.)
-mladšia (1350/1250-1000 pred Kr.)
-neskorá (1000-750 pred Kr.)
Doba železná (750 pred Kr.- prelom letopočtov/10 po Kr.)
-staršia (doba halštatská) – (750-450 pred Kr.)

Protohistorické obdobie
-mladšia (doba laténska) – (450 pred Kr.- prelom letopočtov/10 po Kr.)
Doba rímska (prelom letopočtov/10-375)
-staršia (prelom letopočtov/10-166)
-prechodné obdobie markomanských vojen (166-180)
-mladšia (180-375)
Doba sťahovania národov (375-568)

Stredoveké obdobie
Včasný stredovek (prelom 5./6.- prelom 12./13. storočia)
-Včasnoslovanské obdobie (5./6.-1. polovica 7. storočia)
-Obdobie vyznievania včasnoslovanskej kultúry (2. polovica 7. storočia)
-Slovansko-Avarské obdobie (8. storočie)
-Obdobie blatnicko-mikulčického horizontu (1. tretina 9. storočia)
-Veľkomoravské obdobie (2.-3. tretina 9. storočia)
-Poveľkomoravské obdobie (10. storočie)
-Súčasť Uhorského štátu (11.-12./13. storočie)
Neskorý stredovek (prelom 12./13.- začiatok 16. storočia)

Paleolit


Moravany-Žakovská, ľahké obydlie stanového typu


Košice-Barca, rekonštrukcia mladopaleolitického táboriska, kultúra aurignacien


Bečov I v Čechách, rekonštrukcia objektu zo stredného paleolitu

Neolit

Dlhé domy stavané neolitickými kultúrami


Porastové príznaky, rondel v Kľačanoch


Rondel v Kľačanoch, počítačová rekonštrukcia


Rondel v Horných Otrokovciach, počítačová rekonštrukcia


Rondel vo Svodíne

Rondely boli neolitické "svätyne". Budovala ich lengyelska kultúra a vyskytujú sa napríklad aj v Čechách, Maďarsku, Rakúsku, kde sa tiež vyskytovala (ale budovali ich aj iné kultúry, poznáme ich aj z Nemecka). Je to vlastne taký drevený stonehenge. Niektoré sú orientované na vysoký a nízky mesiac, viď. následujúci obrázok. Využívali sa ako astronomický "kalendár".


Vysoký mesiac v splne pozorovaný cez priechod vo vale rondelu vo Svodíne


Čičarovce, rekonštrukcia otvoreného hrobu "šamana" skupina Csoszhalom
 
See less See more
10
#2 ·
Doba bronzová


Ludanice, časť Mýtna Nová Ves, rekonštrukcia tzv. domu mŕtveho z pohrebiska Maďarovskej kultúry


Nitriansky hrádok, rekonštrukcia valu a priekopy


Nitriansky hrádok, opevnená osada maďarovskej kultúry


Nitriansky hrádok, rekonštrukcia domu


Nitriansky hrádok, rekonštrukcia interiéru obydlia


Model osady otomanskej kultúry zo Spišského Štvrtka, Myšej Hôrky


Rekonštrukcia domov na hradisku otomanskej kultúry v Nižnej Myšli


Rekonštrukcia domu z doby bronzovej


Opevnené osady zo staršej doby bronzovej (názvy súhlasia s číslami)
1. Boleráz
2. Devín
3. Budmerice
4. Hoste
5. Chľaba
6. Ipeľský Sokolec
7. Ivanovce
8. Jelšovce
9. Kamenica nad Hronom
10. Kamenín
11. Košice-Barca
12. Križovany nad Dudváhom
13. Leľa
14. Malá nad Hronom
15. Malé Kosihy
16. Maňa
17. Nitra
18. Nitra-Veľké Jankovce
19. Nitriansky Hrádok
20. Nižná Myšľa
21. Posádka
22. Prašník
23. Rozhanovce
24. Rybník
25. Santovka-Malinovec (predtým Maďarovce)
26. Spišský Štvrtok
27. Starý Tekov
28. Streda nad Bodrogom
29. Trenčín
30. Unín
31. Včelince
32. Veľké Turovce
33. Veľké Zálužie
34. Veselé
35. Vráble
36. Výškovce nad Ipľom
37. Vyšné Valice
V strednej dobe bronzovej sa opevnené osady nebudujú, v mladšej a neskorej sa začínajú stavať hradiská.


Hradiská z mladšej a neskorej doby bronzovej (názvy súhlasia s číslami)
1. Banská Bystrica
2. Bešeňov
3. Bodice
4. Bojnice
5. Bratislava-Devín
6. Bratislava-Devínska Nová Ves
7. Brehov
8. Breznička
9. Bôrka
10. Cinobaňa
11. Čachtice
12. Detva
13. Dobročská Lehota
14. Dolná Súča
15. Dolné Orešany
16. Dolné Sŕnie
17. Drnava
18. Ducové
19. Dvory nad Žitavou
20. Horné Plachtice
21. Horné Sŕnie
22. Hradište, okr. Lučenec
23. Hradište, okr. Topoľčany
24. Hrochoť
25. Ilija-Sitno
26. Iľanovo
27. Ipeľský Sokolec
28. Jasenovo
29. Klátová Nová Ves
30. Kolačno
31. Koňuš
32. Kostolná-Zárečie
33. Kostoľany pod Tribečom
34. Kovarce
35. Krnča
36. Kvašov
37. Lazisko
38. Lentvora
39. Letanovce
40. Lieskovec
41. Likavka
42. Liptovský Hrádok
43. Liptovský Ján
44. Ludrová
45. Ľuboreč
46. Malé Kršteňany
47. Maňa
48. Mariánka
49. Mikušovce
50. Močidľany
51. Moštenica
52. Murán
53. Nemecká
54. Nemšová-Ľuborča
55. Nitra-Dražovce
56. Nitra-Zobor
57. Nitra-Žibrica
58. Nižný Tvarožec
59. Obyšovce
60. Obyce
61. Ondrochov
62. Ozdín
63. Partizánske-Malé Uherce
64. Plavecké Podhradie
65. Podbranč
66. Podhradie
67. Prašník
68. Prašník-Pustá Ves
69. Rimavská Baňa
70. Rybník-Krivín
71. Rybník-Kusá Hora
72. Selec
73. Skalka nad Váhom
74. Šarišské Sokolovce
75. Širkovce
76. Šípkov
77. Šivetice
78. Terňa
79. Tisovec
80. Točnica-Uderiná
81. Turík
82. Turnianske Podhradie
83. Veľké Teriakovce
84. Veľký Šariš
85. Vítkovice
86. Vyšný Kubín
87. Zamarovce
88. Zástranie
89. Zemianske Podhradie
90. Zlatno
91. Zvolen


Hradisko na Tupej skale nad Vyšným Kubínom


Schématická rekonštrukcia opevnenia v Plaveckom Podhradí


Zemianske Podhradie. Model objektov z hradiska


Skrinkový hrob kyjatickej kultúry z Radzoviec


Brno-Obřany, hradisko Podolskej kultúry z neskorej doby bronzovej
 
#3 ·
Doba halštatská


Smolenice-Molpír, hradisko kalenderberskej kultúry


Dunajská Lužná-Nové Košariská, rekonštrukcia tkáčskej dielne


Dunajská Lužná-Nové Košariská, tkáčska dielňa


Dunajská Lužná-Nové Košariská, rekonštrukcia obydlí
1: prútené steny s mazanicou
2: zrubová konštrukcia
 
#4 ·
Doba laténska


Liptovská Mara, sídlisková aglomerácia


Liptovská Mara, rekonštruovaná brána hradiska


Liptovská Mara II, archeologický výskum


Liptovská Mara, rekonštruované obydlie


Rekonštrukcia obydlia z Liptovskej Mary


Typy ohrád doložených výskumom v Liptovskej Mare
 
#6 ·
tak pokračujem v laténe


Liptovská Mara I: rekonštrukcia brány a obetiska


Liptovská Mara I: obetné miesto pri hradbe


Digitálna rekonštrukcia opevnenia hradiska v Kvačanoch


Typy a varianty konštrukcií opevnení
1: roštová konštrukcia, 2: komorová konštrukcia, 3: tzp Ehrang (variant murus gallicus bez spojovacích klincov), 4: typ Avaricum-murus gallicus, 5: dva rady stĺpov, spájaných kazetami, 6: typ Altkonig/Preist, dva rady stĺpov s kamennou plentou a zosilnenými priečnymi spojmi, 7: typ Hod Hill (variant k typu 5), 8: typ Kehlheim, 9: zmiešaný variant zvislého a vodorovného stavebného riešenia, 10: dvojitá palisáda, 11: kamenný plášťový val


Trenčianske Teplice, hradisko Čertova skala


Rekonštrukcia keltského bojovníckeho hrobu z Malých Kosích


Prosné, rekonštrukcia keltského obetiska


Rekonštrukcia keltskej chaty
 
#7 ·
Doba rímska a sťahovanie národov


Rímske osídlenie v Gerulate (pod dnešnými Rusovcami v Bratislave)
1: drevozemný tábor
2: kamenný tábor
3: neskororímska pevnôstka (obdobie Valentiniana I)
žltá a červená farba: táborové osady, mestečko (vicus)
5) pohrebiská
-v tábore sídlila Ala Cannanefatov (jazda) pochádzajúcich z dnešného Holandska
-vďaka náhrobným kameňom poznáme aj obyvateľov mestečka
(napr. Aelius Tutor: stator prvej aly Cannanefatov, Albiana: matla Decima Albiana, Avitus: dožil sa 32 rokov, bojoval 16 rokov v II. pomocnej légii-tá bojovala pri Trenčíne, Maronius Agathangelus: kňaz Jupitera Dolichénskeho v Gerulate, Titus Mangis: stator prefekta prvej severovskej Aly Cannanefatov, Marius Firmus: prefekt Aly, atď......)


Rímsky tábor Kelemantia (Iža pri Komárne), drevozemná fáza z obdobia markomanských vojen, zničený útokom Kvádov
-v blízkosti sa nachádzajú ďalšie drevozemné tábory z veľkej vyloďovacej akcie Rimanov (pre cca. 10 000 až 20 000 mužov), po vylodení následovala invázia na Kvádske územie


Rímsky tábor Kelemantia, kamenná fáza z obdobia po markomanských vojnách
 
#8 ·
Pekny thread,a vela prace istotne,ale nebolo lepsie pockat kym sa spravi ta restrukturalizacia?
 
#9 ·

Rímsky tábor v Gerulate (model)


Čunovo, model rímskej vily


Bratislava-Dúbravka, rímska stavba ("kúpele", no nikdy ako kúpele neslúžili, pravdepodobne stavba pre germánske knieža)


Rímsky poľný tábor viditeľný v poli, Cífer-Pác


Rímsky poľný tábor, Hviezdoslavov


Cífer-Pác: rímske stavby pre germánske kvádske knieža postavené Rimanmi, obdobie Valentiniana I (364-375), "tesne" pred pádom Panonskeho limesu a začiatkom sťahovania národov


Stupava: rímska obchodná stanica dozerajúca na jantárovú cestu, 2.-3. storočie


Germánsky kniežací dvorec z Nemecka


Germánska kniežacia hrobka z Popradu-Matejovciec, konštrukcia, datovaná do roku 380, na začiatok doby sťahovania národov (pravdepodobne Vandali)


Poprad-Matejovce, nálezy z kniežacieho hrobu (bohužial vykradnutý ešte v tom období, takže sa tu nenašlo veľa artefaktov)


Pôdorys germánskej chaty, Bratislava-Dúbravka


Rekonštrukcia germánskej chaty so šesťkolovou konštrukciou


Germánska halová stavba zo Slatinic (Česko)


Rekonštrukcia germánskej chaty z Nižnej Myšle, 3. storočie

Inak germáni tak ako prvý slovania nebudovali hradiská, mali len otvorené osady bez akéhokoľvek opevnenia, nepotrebovali to, boli barbari a oni útočili :bash: :bleep:
 
#12 ·
Včasný stredovek


Mikulčice, hradisko z konca 8.- začiatku 10. storočia


Slovanské osídlenie západného Slovenska v 6.-8. storočí
Na juhu boli Avari, ale tých sem dám nabudúce


Slovanské osídlenie západného Slovenska v 9.-10. storočí


Tzv. výklenkový hrob z pohrebiska v Borovciach, koniec 8., začiatok 9. storočia


Včasnostredoveké slovanské domy
1: Staré město-Na Valách
2: Horodok
3: Raškiv
4: Zalavár
5: Mužla-Čenkov


Slovanské domy
1: Staraja Ladoga
2: Břeclav-Pohansko-Veľmožský dvorec
3, 4: Staré Město-Na Valách
5, 6: Gross Raden


Slovanské domy
1: Dunajújváros
2: Čataj
3: Nitra-Zobor-Martinský vrch
4: Březno
5: Semenky
6: Dniepergebiet
7: Hansca
8: Schonfeld
 
#14 ·

Slovanská chata z hradiska u Líšně


Čataj: Interiér slovanskej chaty (polozemnice)


Model slovanskej osady v Nitrianskom Hrádku


Interiér slovanského domu z Března (CZE)


Hradisko Bojná I (celkom dobre ho je vidieť aj dnes)


Bojná I v 3D (terén, vidieť valy-opevnenie)


Slovensko, aj s hradiskami, od konca 8. do 10./11. storočia, dnes už je známich viac hradísk ako je vyznačených, mapka je z roku 2004

Včasnostredoveké hradiská (súpis lokalít na území západného a stredného Slovenska z konca 8. až 10. storočia)
(Nejednoznačne datované a tzv. potenciálne hradiská sú označené otáznikom)
(Lokality, ktoré sú isté, som zvýraznil)

1. Beckov – Hrad
2. Bíňa – intravilán
3. Bojná – Valisko (Bojná I)
4. Bojná – Hradisko (Bojná II)
5. Bojná – Nad údolím Bojnianky (Bojná III)
6. Bojnice – Zámok
7. Bošáca – Srňanský háj
8. Bratislava – Hrad
9. Bratislava – Devín – Hrad
10. Bratislava – Devínska Nová Ves – Nad lomom
11. Bratislava – Devínska Nová Ves – Na pieskach
12. Brodské – Veleš
13. Detva – Kalamárka
14. Divinka – Veľký Vrch
15. Dolný Kubín – Veľký Bysterec – Trniny (?)
16. Dolná Maríková (?)
17. Ducové - Kostelec
18. Hatné – Hrádky (?)
19. Hlohovec – kaštieľ (?)
20. Hrádok – intravilán
21. Hričovské podhradie – Mikov kopec (?)
22. Hronský Beňadik – Beňadická skala
23. Istebné – Hrádok
24. Jasenovo – Vyšehrad
25. Kamenec pod Vtáčnikom – Hrádok
26. Klátová Nová Ves – Šance (?)
27. Ladce – Tunežice – Hradište
28. Lednica – Hrad (?)
29. Lopušné Pažite – Lopušná – Hrádok (?)
30. Majcichov – Valy
31. Malá Čierna – Dubica (?)
32. Malé Kozmálovce – Grác
33. Modra – Harmónia – Zámčisko
34. Mužla – Čenkov
35. Nemečky – Štolny (?)
36. Nevidzany – ľavý breh potoka Širočina (?)
37. Nitra – Hrad
38. Nitra – Lupka
39. Nitra – Martinský vrch
40. Nitra – Na vŕšku
41. Nitra – Šibeničný vrch (?)
42. Nitra – Zobor (?)
43. Nitra – Dražovce
44. Nitra – Hrnčiarovce – Žibrica (?)
45. Nitrianska Blatnica – ostroh s kostolom a poloha Púsť
46. Nová Baňa – Zámčisko
47. Oravský Podzámok – Hrad (?)
48. Piešťany – Kocurice – Dlhé pole (?)
49. Pobedim – Hradištia a Podhradištia
50. Podbranč – Podzámok – Majeričky – Starý hrad
51. Podhradie – Erdegovo (?)
52. Považská Bystrica – Dedovec
53. Prašník/osada u Fajnorov – Hrádok
54. Prievidza-Štvrte/Hradec – Hradisko
55. Prosiek – Hrádok (?)
56. Pružinná – Mesciská (?)
57. Rybník – Krivín (?)
58. Skalka nad Váhom – Skala- Chochel
59. Slovenské Pravno – Šiance (?)
60. Smolenice – Molpír
61. Starý Tekov
62. Sučany (?)
63. Sudince (?)
64. Súdovce (?)
65. Svätý Jur – Neštich
66. Tlmače – Hrádze
67. Tekovský Hrádok (?)
68. Teplý Vrch – Hradište (?)
69. Trenčianske Teplice – Čertova skala
70. Trenčín – Hrad
71. Trnova Hora – Kľačany – Záhumnie (?)
72. Turčianske Jaseno – Horné Jaseno – Hradište (?)
73. Turčianske Kľačany – Hrádok (?)
74. Turie – Hrádek (?)
75. Vyšný Kubín – Ostrá Skala
76. Zemianske Kostoľany – Hradištia (?)
77. Zemianske Podhradie – Bašta (?)
78. Zemianske Podhradie/Bošáca – Hradiská (?)
79. Zemianske Podhradie - Martákova skala
80. Zvolen – Lieskovec – Hrádok (?)
81. Zvolen – Môťová – Priekopa
82. Žilina – Zástranie – Straník (?)

Prevzaté z článku: Hulínek/Čajka 2004 – D. Hulínek/M. Čajka: Včasnostredoveké hradiská na Orave v kontexte hradísk na strednom a západnom Slovensku. Slov. Arch. 52, 2004, 77-120.
Doplnené o Bojnú II a Bojnú III z publikácie: Pieta/Ruttkay/Ruttkay 2007 – K. Pieta/A. Ruttkay/M. Ruttkay: Bojná. Hospodárske a politické centrum nitrianskeho kniežatstva. Nitra 2007.
Trochu by som napísal niečo k Bojnej. Hospodárske a politické centrum nitrianskeho kniežatstva je prehnaný. Bohaté nálezy tam sú, avšak tie pochádzajú z depotov, čiže zo skrýš kam ich zakopali ludia na hradisku keď bolo dobyté a vypálené niekedy v prvej tretine 9. storočia (dalo by sa povedať, že ano, Mojmír ho dobyl keď útočil na Nitru, bohužial presne sa to datovať nedá, čiže to je otázne, keďže v tom období sa bojovalo dosť často, nie len Morava – Nitra). Inak to ani bohvieako významné hradisko nebolo. Geofyzikálny prieskum potvrdil kopu anomálii, ale chát tam je veľmi málo na stále osídlenie. Skôr to možno (možno lebo nikdy nič nie je isté :) ) to vychádza na refúgium, ale je to nafuknutá bublina, lebo štát dáva na výskum peniaze a keby to nenafúkli tak by nedostali ani prd :). Každopádne to neznižuje jeho cenu, ešte sa tam môžu nájsť ďalšie krásne veci, bodaj by. Po druhé k nitrianskemu kniežatstvu. Tam je veľa otáznikov a dnes sa prehodnocujú mnohé názory. Vôbec nie je isté, že na celom západnom Slovensku bolo nitrianske kniežatstvo. Je možné, že Považie s Pobedimom bolo úplne samostatné územie, taktiež oblasť Bratislavskej (starej Uhorskej) brány a podobne. Nitra a Pribina je známy len preto, lebo postavil prvý kostol, ale kto vie kedy, keďže ten rok je len konštrukt. Samozrejme tým určite neznižujem váhu Nitry, tá bola najvýznamnejšou sústavou hradísk vo veľkom okolí. Momentálne je doba prehodnocovania a mnohé čo platilo, už nie je také jednoznačné a veľa vecí sa zmenilo. Ako napríklad hradiská, ktorých vznik u našich Slovanov sa posunul až ku koncu 8. či na prelom 8./9. storočia. Atď. ale to sú vlastne veci známe tak neviem načo to tu píšem :D. Sory :)


Hradisko v Majcichove, porastové príznaky, vidieť opevnenie


Rekonštrukcia opevnenia hradiska v Majcichove (dve možnosti vzhľadu), podľa archeologických poznatkov


Veľmožský dvorec v Ducovom


Ducové


Interiér veľmožského domu z Ducového


Pôdorys hradiska v Sv. Jure (pri Bratislave)


Sv. Jur, geodetické zameranie hradiska


Spišské Tomášovce, rekonštrukcia hradieb včasnostredovekého hradiska


Pobedim, porastové príznaky
1: Hradištia
2: Podhradištia


Pobedim, rekonštrukcia opevnenia


Bratislava-Hrad, rekonštrukcia opevnenia hradiska


Leczyca, rekonštrukcia opevnenia, staršia (palisádové) a mladšia fáza (roštová konštrukcia)


Behren-Lubchin (Nemecko), slovanské hradisko na jazere


Rez hradbou na hradisku Klučov


Stará Kouřim, staršia stredná brána na hradisku


Tunelovitá brána na hradisku vo Vlastislavi


Drevo-zemné fortifikácie
1: škrupinová konštrukcia drevo-hlinitého charakteru s klieštinovou alebo roštovou výstužou a rampovitým tylom, 2: škrupinová konštrukcia s dvojicou drevených stien s komorovou výstužou, 3: škrupinová konštrukcia s tromi stenami a stupňovitou ochodzou, 4: škrupinová konštrukcia s kombinovanou drevo-kamennou čelnou stenou a ďalšími drevenými stenami v telese hradby, 5: škrupinová konštrukcia s kamennou plentou a vysvahovaným tylom, s roštovou alebo klieštinovou výstužov, 6: (a- škruponová konštrukcia s čelnou stenou, vnútorným dreveným debnením roštmi či klieštinami, b- podkladaný rošt, c- komorovito usporiadané klieštiny, d, e- zrubové komory), 7: škrupinová konštrukcia s dvoma kamennými stenami, 8: škrupinová konštrukcia s vertikálne kombinovanou roštovou/komorovou výstužou


Drevo-zemné fortifikácie (včasnostredoveké, aj tie predtým)
1: palisáda (a- husto radené koly, b- košatina, c- vodorovná guľatinavzopretá kolmi, d- drážková technika), 2: priekopy (a- hrotitá, b- žľabová), 3: val s palisádou, 4: násyp s kamenným plášťom, 5: komorová konštrukcia, 6: komorová konštrukcia v zemnom násype, 7: val s plášťovým podkladaným roštom, 8: (a- roštová konštrukcia prekladaného rázu, b- pôdorys v komorovom, rámovom skelete, c- obojsmerný prekladaný rošt)


Pôdorys trojloďovej baziliky na Bratislavskom hrade, 9. storočie, nepravideľný pôdorys (bodkovane: pôdorys baziliky zakreslený Štefanovičovou, murivá a čiarkovane: reálny pôdorys baziliky)


Rekonštrukcia baziliky z BA-Hradu, Štefanovičovej rekonštrukcia sa už nepoužíva, lebo sa mýlila, aj pôdorys zle zakreslila, atď. (ale hlava to je, bohužial vtedy sa kopalo ako krumple, čiže tak)


Rekonštrukcia interéru baziliky z BA-Hradu, vnútorná výzdoba rekonštruovaná podľa zachovaných kúskov omietok, nájdených počas výskumu
 
#15 ·
Neskorý stredovek


Mštěnice (CZE), zaniknutá stredoveká dedina (rekonštrukcia domu)


Mštěnice (CZE), zaniknutá stredoveká dedina (rekonštrukcia domov)


Mštěnice (CZE), rekonštrukcia dediny + zemianske sídlo (hrádok)


Wustung Szentkirály (HUN), stredoveká dedina


Pfaffenschlag (CZE), stredoveký dedinský dom (15. stor.)


Štrba-Hrachovisko, stredoveký dedinský dom (15. stor.)


Štrba-Hrachovisko, stredoveký dedinský dom (15. stor.)


Hrádok typu motte, poznáme ich aj z územia Slovenska (budované na nížinách)
 
#236 ·
Neskorý stredovek

Zdravim Aurelius. Perfektna praca. Drzim ti palce. Mal by som na teba prosbu. Som rodak z obce Selec, ktoru si uviedol na mapke hradisk mladsej doby bronzovej pod cislom 72.
Mozes mi poslat pramen, z ktoreho si cerpal? Ja som nasiel iba jeden:

AVANS 1997
Václav F u r m á n e k (Archeologický ústav SAV, Nitra)
"Hradisko lužickej kultúry v Selci "
 
#16 ·
Použitá literatúra na obrázky

Pamiatky a múzeá 3/2000
Pamiatky a múzeá 1/2008
Ľudová architektúra a urbanizmus vidieckych sídel na Slovensku z pohľadu najnovších poznatkov archeológie a etnografie. Bratislava 1998.

Bátora, J.: Štúdie ku komunikácii medzi strednou a východnou Európou v dobe bronzovej. Bratislava 2006.
Blažová, E./Bartík, M.: Príklady počítačového modelovania rondelov. In: Cheben, I./Kuzma, I.: Otázky neolitu a eneolitu našich krajín 2001, Nitra 2002, 47-56.
Droberjar, E.: Encyklopedie římské a germánské archeologie v Čechách a na Moravě. Praha 2002.
Fiala, A.: Výtvarný prejav staroslovanskej baziliky na Bratislavskom hrade. In: Byzantská kultúra a Slovensko. Bratislava 2007, 103-114.
Furmánek, V./Ruttkay, A./Šiška, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava 1991.
Furmánek, V./Veliačik, L./Vladár, J.: Slovensko v dobe bronzovej. Bratislava 1991.
Furmánek, V.: Zlatý vek v Karpatoch. Nitra 2004.
Fusek, G.: Slovensko vo včasnoslovanskom období. Nitra 1994.
Hromada, J.: Moravany nad Váhom. Táboriská lovcov mamutov na Považí. Bratislava 2000.
Hulínek, D./Čajka, M.: Včasnostredoveké hradiská na Orave v kontexte hradísk na strednom a západnom Slovensku. Slovenská archeológia 52, 2004, 77-120.
Jezná, J./Kozubová, A./Schmidtová, J.: Rímske kamenné pamiatky Gerulata. Bratislava 2005.
Kaminská, Ľ.: Hôrka-Ondrej. Osídlenie spišských travertínov v staršej dobe kamennej. Košice 2005.
Kašpárek, F.: Germánské sídliště z doby rímské ve Slatinicích na Olomoucku. In: Droberjar, E./Komoróczy, B./Vachůtová, D. (Ed.): Barbarská sídliště. Brno 2008, 177-200.
Nekuda, V.: Das hoch- und spätmittelalterliche Dorf im Ostmitteleuropa im Licht der archäologischen Forschung. Archaeologia Historica 30, 2005, 263-328.
Novotná, M.: Svedectvá predkov. Martin 1994.
Olexa, L.: Nižná Myšľa. Osada a pohrebisko z doby bronzovej. Košice 2003.
Pavúk, J./Karlovský, V.: Orientácia rondelov lengyelskej kultúry na smery vysokého a nízkeho mesiaca. Slovenská archeológia 52, 2004, 211-280.
Pieta, K./Ruttkay, A./Ruttkay, M.: Bojná. Hospodárske a politické centrum nitrianskeho kniežatstva. Nitra 2007.
Pieta, K.: Keltské osídlenie Slovenska. Nitra 2008.
Ruttkay, A./Ruttkay, M./Šalkovský, P.: Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra 2002.
Staššíková-Štukovská, D.: K byzantskému pôvodu sklených korálikov v nálezoch z 8.-9. storočia na Morave a Slovensku. In: Byzantská kultúra a Slovensko. Bratislava 2007, 67-81.
Šalkovský, P.: Häuser in der Frühmittelalterlichen Slawischen Welt. Nitra 2004.
Šalkovský, P.: Výskum a rekonštrukcia fortifikácie západného areálu včasnostredovekého hradiska v Spišských Tomášovciach. Slovenská archeológia 54, 2006, 239-257.
Šolle, M.: Staroslovanské hradisko. Praha 1983.
Zábojník, J.: Slovensko a Avarský kaganát. Bratislava 2004.

V starších publikáciach sú ešte zastaralé datovania v najstarších obdobiach. Takže ak by ste to mali v ruke, ignorujte tie roky.
 
#18 ·
Jedno ale nechapem, preco sa vie toho tak malo o slovanskom osidlovani nasho uzemia?
Este nikdy som nepocul ci vlastne necital ake konkretne slovanske kmene osidlili nase uzemie a pritom vacsina inych slovanskych narodov ma o tom vedomosti ake kmene osidlili ich uzemie.
Napriklad v Polsku to boli Polania, Slezania, Vislania ci Pomorania
V Cechach Doudlebovia, Hanaci, Cesi atd.
Ale o slovenskych slovanoch sa v tomto ohlade skoro nic nevie, napriklad aj kmenove zvazy starych slovanov na Balkane a ich obratenie na vieru su detailne opisane roznymi kronikarmi ale u nas nic, svetla vynimka je Nitrianske kniezactvo a Samova risa ale aj potom nastala niekolkostorocna odmlka o zivote slovanov na uzemi Horneho Uhorska resp. uzemi dnesneho Slovenska.
Nie je tu niekto kto sa do tohto rozumie a moze mi to vysvetlit, lebo mna osobne to velmi zaujima. Dakujem
 
#19 · (Edited)
No to máš vlastne pravdu, nemáme dostatok písomných správ, vieme, že Slovania sa delili na Antov, Sclavinov a Venetov, pričom naše územie osídlili Sclavini (v podstate západní Slovania), neskôr v období Avarského kaganátu sledujeme určitý progres, ktorý je spôsobený príchodom menšieho množstva Antov (južný Slovania), ktorých menšia časť žila na území Avarského kaganátu (šlo o remeselníkov) avšak ako sa volali kmene jednotlivo, napr. to čo majú Česi či Poliaci my nemáme, bohužial, v podstate vieme akurat o "Nitranoch" ale ako sa volali ostatní, nemáme ani páru, je to aj spôsobené tým, že väčšiu časť nášho územia už v roku 833 ovládli "Moravania" - s tým názvom sú tiež problémy... no a od vtedy sa hovorí už len o Moravanoch tam a Moravanoch tam a tam, v Čechách a Poľsku bol ten vývoj trošku iný, tam mnohé tieto názvy kmeňov prežili ešte do 10. storočia a preto ich poznáme, taktiež, jednoducho .... MÁLO PÍSOMNÝCH PRAMEŇOV.... veď dokonca aj Nitrianske kniežatstvo je konštrukt a ani nevieme aké bolo veľké, všetky tie mapy znarorňujúceho ho na celom západnom Slovensku sú nepodložené, ani sa to podložiť nedá, je v tom bordel, keď chceš, možem ti to potom popísať celé, ale bolo by toho vela :) veď vlastne aj ten rok 828 kedy bol akože vysvetený kostol je konštrukt vymyslený :) a východu majú všetky tieto krajiny aj v tom, že priamo susedia s niekym vyspelejším, kto zaznamená to čo počuje, my sme tak uprostred, ani o morave nevies ake kmene ju obyvali, len vieš, že proste ziskali prevahu moravania
 
#23 · (Edited)
no takže :cheers:

Moravané
(Západoslovanský kmen usazený na středním a dolním toku řeky Moravy, na území dnešní střední a jižní Moravy, západního Slovenska a Dolních Rakous. V pramenech se objevují až počátkem 9. stol. Postupně vzniká silný stát nazývaný Velká Morava, který ovládá území dnešních Čech, Moravy, části Slezska a Haliče, západní a střední Slovensko, západní Maďarsko a Dolní Rakousy. Díky kontaktům s Byzancí dochází r. 863 k christianizaci (svatí Konstantin a Metoděj). Velká Morava neustále soupeří s Franky a nakonec počátkem 10. stol. podléhá nájezdu Maďarů. Moravané se podíleli na etnogenezi novodobého českého, rakouského a slovenského národa.)
-nooo s Moravanmi je to trošku zložitejšie, je určite smutné vytrhávať to z kontextu, čiže ano objavujú sa v 9. storočí v prameňoch, franských prameňoch, avšak neobývali územie Slovenska, a do Dolného Rakúska zasahovali veľmi málo v počiatočnom období (k rozšíreniu k viedenskému lesu došlo až za Svätopluka ako všetci Vieme), Moravania boli, bolo územie Morava no spájať Moravanov so Slovenským územím sa nedá, vieme, že tu žili Slovania, ako sa nazývali? to nemáme ani potuchy, určite nie Nitrania :), Nitrianske kniežatstvo? možno, ale tiež je len konštrukt aké bolo veľké, čo vlastne vieme: v Nitre vládol Pribina, postavil tam kostol, vyhnal ho Mojmír a potom zvyšok príbehu poznáme o Ratbodovi, Blatnohrade a spol... kedy dal kostol postaviť? nemáme ani páru, v roku 828? blbosť, preto sa už dnes píše okolo roku 828, ale nevieme... akému územiu vládol? západnému Slovensku? nevieme, možno vládol len v Nitre a okolí, nevieme či v Pobedime nevladlo ďalšie knieža, ktorého pramene nespomínajú (máme ich tak málo, že vlastne nič nevieme, skoro nič, sme len obyčajný okraj, periféria trošku vyspelejšieho sveta, za nami už je potom veľká čierna diera poväčšinou. Keďže to neboli Moravania, kto to boli? Nitrania? ako to môžeme tvrdiť? podľa toho že v Nitre vládol Pribina a preto boli všetci Nitrania? keď sa človek pozrie na názvy slovanských kmeňov, tak nemajú nič spoločné s hradiskami či centrami, možno (teraz hovorím len obrazne) sa volali Bugubugu a ďalší kmeň na Považí sa mohol volať Buguhaga, na východe mohli byť Ugudugu, Sigumugu, no chcem tym povedať, že riešiť tieto veci sa ani nedajú, jednoducho to zostane pre nás zahalené, sú to Slovania, a ani sa nedajú materiálnou kultúrou rozlíšiť od iných, že by sme rozlíšili, že naši boli iní ako tí Moravskí.

Prvé zmienky o Slovanoch: je pravda, že Tacitus vo svojom diele Agricola, Anály, Germánia, História spomína kmeň Venédov, ktorí sú potom v 6. storočí už jeden z troch hlavných slovanských kmeňov (Anti, Sclavini/Sclaveni/Sclavi, Venedi/Veneti) no on len spomína, že sú, sú ďaleko, a že majú blízko ku Germánom (nevie či ich má k nim zaradiť) a majú blízko aj k Sarmatom (nomádom/polonomádom) no nevieme ich materiálne rozlíšiť, že sú to slovania, Slovanský materiál sa nám objavuje až v polovici 5. storočia (doba sťahovania národov) v oblasti Čerňachovskej kultúry (v tejto kultúre dominovali Góti s inými germánskymi kmeňmi od dolného Dunaja po Dneper, Slovania ktorý sú tam už trochu rozlíšený, obývali oblasti riek Dnester a Bug). Slovanov naozaj ako Slovanov spomínajú písomne až "byzantskí či neskororímski/neskoroantickí autori" napr. Jordanes, to je klasický dobrý prameň :), inak vplyv určite mala na ich vývoj a Przeworská kultúra, ktorej hlavnou časťou bol pre zmenu kmeň Vandalov... tá bola skorej
Toto je ten typický problém, niekto môže povedať, že ok, ale Slovania tam mohli žiť aj predtým, že tam mohli žiť od nepamäti, ok, mohli tam žiť, ale ich predkovia, nie priamo Slovania. Každý z nás ak by boli písomné pramene by si mohol nájsť svojich predkov až po paleolit, až do Afriky, jasne, však odnekial musíme byť, ale touto teoriou by sa dalo povedať potom, že už medzi prvými luďmi sapiens sapiens boli slovania :), je to veľmi zložité, etniká môžu vzniknúť aj veľmi rýchlo, tzv. rýchloetnogenézou, ku ktorej sa začína prikláňať v Slovanskej problematike stále viac a viac vedcov, môžeme o tom debatovať určite :)
a k hentomu O Slovanech uplne Jinak sa ani nebudem vyjadrovať, uch, :eek:hno::nuts: veľmi zlé a k stránke svätoplukova slovenská ríša, tak to je konec :eek:hno::nuts:
ale inak slovanská archeológia a história je celkom zaujímavá :) momentálne už sa spoliehame len na archeológiu či niečo neprinesie tam na východe a nenájde Slovanoch skorej ako v 5. storočí, ak nie, tak to ostane ako do teraz, v histórii už nie je čo riešiť, všetky pramene poznáme, teda tie ktoré sa nám zachovali
 
#24 · (Edited)
Vladyka, dakujem ti za link, bolo to zaujimave citanie ale stale tam o kmenoch ktore sa podielali na etnogeze slovakov nebolo skoro nic ;)
Pravdepodobne sa o Slovanoch ktory zili na nasom uzemi nikto nezaujimal, boli asi daleko od pozornosti vtedajsich kronikarov..
A co sa vlastne dialo so Slovanmi na uzemi dnesneho Madarska?
To ze prakticky boli Madari vacsinou obkoleseny Slovanmi, je slovansky vplyv napr. v nazvoch miest a obci Madarska velmi maly, a o jazyku nehovoriac, hej sice sa najde par vynimiek ale je toho naozaj velmi malo. Podobnu situaciu mali aj Rumuni jakozto tiez neslovansky narod ale v ich jazyku je slovansky vplyv dost velky aj ked sa ho stale snazia coraz viac eliminovat.
A co sa tyka nazvov rumunskych miest, zup ci geografickych celkov, tak tam je slovansky vplyv najviac viditelny.

iubirea, dragoste-laska ( amore)
prieten-priatel, kamarat ( amic)
glas-hlas ( voce)
dar-dar ( cadou)
obicei-obycaj, zvyk
boala-choroba
bolnav-chory
slab-slaby
drag, draga-drahy, draha
bogat-bohaty
prost-hlupy, jednoduchy
drăguţ-mily
oglinda-zrkadlo
otrava-jed, otrava
slujba-sluzba
graniţa-hranica ( frontiera)
slava-slava
gol-holy
razboi-vojna
vreme-pocasie

A vyrazy ktore sa uz vacsinou nepouzivaju a plne ich nahradili latinske vyrazy: bolniţa, nadejde, straşnic, trup, voda, ostrov
spital, speranţa, teriblu, stomac, apa, insula..

:)
 
#25 ·
Vladyka, dakujem ti za link, bolo to zaujimave citanie ale stale tam o kmenoch ktore sa podielali na etnogeze slovakov nebolo skoro nic ;)
Pravdepodobne sa o Slovanoch ktory zili na nasom uzemi nikto nezaujimal, boli asi daleko od pozornosti vtedajsich kronikarov..
A co sa vlastne dialo so Slovanmi na uzemi dnesneho Madarska?
To ze prakticky boli Madari vacsinou obkoleseny Slovanmi, je slovansky vplyv napr. v nazvoch miest a obci Madarska velmi maly, a o jazyku nehovoriac, hej sice sa najde par vynimiek ale je toho naozaj velmi malo. Podobnu situaciu mali aj Rumuni jakozto tiez neslovansky narod ale v ich jazyku je slovansky vplyv dost velky aj ked sa ho stale snazia coraz viac eliminovat.
A co sa tyka nazvov rumunskych miest, zup ci geografickych celkov, tak tam je slovansky vplyv najviac viditelny
nevieme to a nikdy vediet nebudeme, aké kmene tu žili, bohužial :) a o Slovanov na našom území sa zaujíma veľa vedcov viz mena ako Ján Steinhübel/Peter Šalkovský/Alexander Ruttkay/Gabriel Fusek/Milan Hanuliak/Danica Staššíková-Štukovská v minulosti Darina Bialeková/Tatiana Štefanovičová atď...
 
#27 ·
Aurelius, jedna otazocka. Niekde som cital, ze niekedy v dobe bronzovej existovali na uzemi Slovenska vyspele strediska otomanskej a madarovskej kultury, ktore mali kamenne domy zoradene do ulic vydlazdenych kamenom. vraj boli silne ovplyvnene mykenskou a minojskou civilizaciou. Moze to byt pravda? Dik za odpoved
 
#28 ·
Ano a nie, ide o kultúry staršej doby bronzovej, Otomanská a Maďarovská, no či boli ovplivnené, to asi nie, ale celkom na úrovni boli, no zas nie tak veľmi „nepoznali písmo, nepoznali na kruhu vytáčanú keramiku, ale boli vyspelejší ako okolie a môžeme tieto centrá považovať za osady predmestského charakteru“. Známe sú „slovenské mykény“ (Spišský Štvrtok, mali tam vydláždené námestíčko :)) opevnená osada mala kamenné hradby, domy, akropolu kde žila vládna vrstva. Za slovenskú tróju zase možno považovať Nižnú Myšlu, tam boli domy radené do ulíc. Proste krása alebo tiež Nitriansky Hrádok. Máme dve tróje sa dá povedať:).
Otázka či boli ovplyvnené je nie. Myslelo sa, že áno (mykénami, mínojcami nie, to je už moc ďaleko). Našli sa tzv. mykénske vlnovky aj u nás, proste klasický výzdobný symbol, ktorý sa našiel aj v Mykénach. No takže, myslelo sa, že áno, lebo doba bronzová v minulosti začínala už v roku 1700 pred Kr., čiže krásne to vychádzalo, že sa to objavuje v Grécku a potom o pár storočí u nás, ale, nie, HA!. Prišlo C14 a zrazu na počudovanie doba bronzová u nás začala o 600 rokov skorej, čo je riadny skok, všetko sa poposúvalo a už to nesedí, práveže teraz, už sa k tomu začína prikláňať mnoho vedcov, išiel vplyv z našej omnoho menej vyspelejšej oblasti.
„napriek tomu existuje na severe, hlavne v Karpatskej kotline mnoho paralel s výzdobným motívom, vyskytujúcim sa v mykénskych šachtových hroboch. Ide o celú škálu rôznych špirálových motívov, či už na kostených terčíkoch a konských postranniciach, na kovových sekeromlatoch alebo aj na keramike. Ich podobnosť je miestami tak zarážajúca, že nemôže byť náhodná. Problém je však v tom, že aj keď vieme nálezy z Karpatskej kotliny relatívne chronologicky pomerne presne zaradiť do miestnej kultúrnej sekvencie, ich absolútne datovanie nie je až tak presne ukotvené a často boli datované práve na základe podobnosti s nálezmi z Mykén. Niektoré paralely s egejskou oblasťou sú ale až z nejskoršieho obdobia! Taktiež je zaujímavé, že zatiaľ čo Karpatská kotlina je plná údajných egejských vplyvov, ich paralely v Grécku sa zužujú len na niekoľko nálezísk a okrem Mykén sú to vždy len ojedinelé nálezy. Takto sa dá len ťažko posúdiť, ktorým smerom spomenuté výzdobné motívy putovali a nejasný je aj spôsob ich transferu.“ To napísal Peter Pavúk, jeden z našich vyučujúcich, zameriava sa na Egejskú archeológiu, kopal v Tróji a teraz v nemecku si robí docentúru a bude publikovať Tróju VI a VII (keramiku z daných období).

Bohužial zatiaľ sme nenašli žiadny import keramiky z Mykén na Slovensku. Ale máme bronzový meč zo Svätého Jura pri Bratislave, datovaný do strednej doby bronzovej (kukni prvú stranu, tam mám datovania) a ten pochádza z Mykén, čo nám dokladá kontakty nejaké:).

Každopádne pozri si obrázky na strane jedna, tam máš nejaké kresby aj tých opevnených osád. Ale osobne pre mňa keď už je krajšie obdobie mladšia doba bronzová. Doba bojovníkov v brneniach a na bojových vozoch ako poznáš z Homérovej Tróje. Dám sem nejaké obrázky z mladšej doby bronzovej (1350/1250-1000 pred Kr.). Čiže ak datujeme Trójsku vojnu niekedy k roku 1200 pred Kr. tak je to zároveň s našou mladšou dobou bronzovou.

Stačí taká odpoveď? :) asi stačilo, že máme, ja viem :lol:
Máme vyspelé centrá, silne ovplyvnené neboli :) takmer nijak, boli sme príliš ďaleko, veď vlastne už Egejda bola periféria vyspelého sveta :)

+ prečítaj si knihu Slovensko v dobe bronzovej, napísali to Furmánek/Veliačik/Vladár (je už trošku zastaralá, je z roku 1991 myslím? asi tak, čiže never všetkému, lebo niektoré veci sa už pomenili od vtedy), ale je to taká kvázi základná kniha, asi by ťa nebavilo čítať odborné články o pohrebiskách a štatistikách hrobov, nádob, aké výzdobné prvky sa používali.... bla bla :)
 
#29 ·
tak tu máš nejaké obrázky


tu máš doklad kontaktov nášho územia s povedzme tou Anatóliou, také isté symboly moci nachádzame aj u nás ako používali vyspelé civilizácie


tu máš nádobu z Veľkých Raškoviec kde máš nakreslené bojové vozy :)


tu je rekonštrukcia panciera kniežaťa z mohyly v Čake (mladšia doba bronzová)


a tu máš ako taký bojovník vyzeral, viem kresba nič moc, ale inú som nenašiel, plus tam máš aj ženu ako vyzerala v tom období :)


a tu máš hordu bojovníkov z mladšej doby bronzovej :) moja obľúbená maľba :)
 
#31 ·
Molpír (správny názov znie Malá Lateršarna)

Podľa historikov výnimočné postavenie malo toto miesto najmä v staršej dobe železnej (8. 7. storočie pred n. l.), keď bol Molpír vybudovaný na križovatke obchodných ciest a plnil funkciu centrálneho hradiska s rozvinutým hospodárskym a nábožensko-kultovým životom. Vznikol na strategicky veľmi výhodnom mieste. Viedla tade obchodná cesta spájajúca juhovýchodnú a severnú Európu.

http://mujweb.atlas.cz/veda/archaeology/slovarch41.htm

http://www.treking.cz/archiv/molpir.htm

http://www.sme.sk/c/3991368/vykopavky-na-hradisku-molpir-v-smoleniciach-ohrozuju-vykradaci.html

alebo aj

http://www.archeol.sav.sk/molpir.pdf
 
#33 ·
^^^^
Aurelius, dik za vycerpavajucu odpoved. Som prekvapeny, co o slovenskej historii este neviem a hlavne, ze kolko Slovakov nevie azda nic. Prave citam knihu Kratke dejiny Slovenska, chcel som si kupit Dejiny Slovenska od Kovaca, tie kde na prednej strane su pastieri zenuci stado oviec.
Ktora je najlepsia kniha na nase dejiny, ak chcem aby autor nebol zatazeny socializmom, a z dejin ma najviac zaujima obdobie po stredovek a potom 20. storocie? Dakujem:)
 
#34 ·
No na Slovensku je problém, že od Komančov vyšlo veľmi málo kníh k najstarším dejinám čo by zato stálo. Ale tak niečo môžem napísať (len také všeobecné, nechcem ti sem hádzať odborné, ktoré by ťa unudili ak ťa to naozaj nezaújma) hmmm

Doba bronzová:
Furmánek/Veliačik/Vladár 1991 - V. Furmánek/L. Veliačik/J. Vladár: Slovensko v dobe bronzovej. Bratislava 1991. (nájdeš to v knižnici, napr. v Univerzitke)
Furmánek 2004 - V. Furmánek: Zlatý vek v Karpatoch. Nitra 2004.

Kelti
Pieta 2008 - K. Pieta: Keltské osídlenie Slovenska. Nitra 2008. (ale tá kniha má zopár chýb, ako tú, že sa zameriava na mladý latén, ale ten je len výplod jeho fantázie, ten neexistoval :), poznáme len starý, stredný a neskorý latén)

Včasný stredovek
Ruttkay/Ruttkay/Šalkovský 2002 - A. Ruttkay/M. Ruttkay/P. Šalkovský: Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra 2002.
Zábojník 2004 - J. Zábojník: Slovensko a Avarský kaganát. Bratislava 2004. (teraz vyšla reedícia s rokom 2009)
Steinhubel 2004 - J. Steinhubel: Nitrianske kniežatstvo. Bratislava 2004.

Neskorý stredovek
Dvořáková 2003 - D. Dvořáková: Rytier a jeho kráľ. Budmerice 2003. (také celkom zaujímavé čítanie)
Dvořáková 2007 - D. Dvořáková: Kôň a človek v stredoveku. Budmerice 2007. (veľmi pekná kniha)


+ séria pramene k dejinám Slovenska a Slovákov
 
#36 ·
Rímsky nápis na trenčianskom hradnom brale

Myslím že táto pamiatka si zaslúži osobitnú zmienku



V poslednom roku vojny s Germánmi prenikli detašované oddiely II. pomocnej légie (II legio Adiutrix) z posádky v Aquincu (dnešná Budapešť) údolím Váhu až k Laugariciu. Svoju prítomnosť zaznamenali votívnym latinským nápisom na hradnej skale:

* VICTORIAE
* AVGVSTORV(m)
* EXERCITUS QVI LAV
* GARICIONE SEDIT MIL(ites)
* L(egionis) II DCCCLV
* (Marcus Valerrius) MAXIMIANUS LEG(atus) LEG
* (ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)

„Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu. Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej.“

Toľko wikipedia...

Ešte sa mi žiada dodať že vzťah Marka Aurelia k územiu dnešného Slovenska bol veľmi silný, možno by k tomu niekto vzdelaný vo filozofii mohol niečo povedať.
 
#37 · (Edited)
Ešte sa mi žiada dodať že vzťah Marka Aurelia k územiu dnešného Slovenska bol veľmi silný, možno by k tomu niekto vzdelaný vo filozofii mohol niečo povedať.
no silný ten vzťah bol, keďže tu viedol vojnu a chcel územie pripojiť k ríši ako provinciu :) aaa prvú knihu (časť) svojho filozofického diela Myšlienky k sebe/Hovory k sebe (Ta eis heauton) napísal v zemi Kvádov nad riekou Granus (Hron) :)
 
#42 ·
Na Bratislavskom hrade našli zlatý poklad z rímskych čias.

http://www.sme.sk/c/4994288/na-bratislavskom-hrade-nasli-zlaty-poklad-z-rimskych-cias.html

Pri rekonštrukcii hradného areálu odkryli pamiatky z rímskeho obdobia, vďaka ktorým možno hovoriť o antickej Bratislave.

BRATISLAVA. Bratislavský hradný areál odkryl pamiatky, ktorými sa hlavné mesto Slovenska zapisuje medzi významné náleziská pamiatok z rímskeho obdobia.

Podľa odborníkov tak možno už hovoriť o antickej Bratislave, ktorá mala keltské opidum, sídlo moci, na európskej úrovni. K najvýznamnejším objavom pri archeologických vykopávkach na mieste historickej jazdiarne na Severnej terase patrí nález zlatých mincí a muriva rímskych stavieb s dlážkami.
 
This is an older thread, you may not receive a response, and could be reviving an old thread. Please consider creating a new thread.
Top