This thread is dealing with history of Košice.
Toto vlákno sa bude venovať histórii mesta Košice.
Gotika a pseudogotika
Dóm svätej Alžbety (Národná kultúrna pamiatka)
Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí, a zároveň „najvýchodnejšia“ gotická katedrála v Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky. Je hlavným chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m. Stavba vrcholnej gotiky mala značný vplyv na staviteľskú činnosť v okolitých mestách Prešov, Bardejov, Sabinov, Rožňava a ovplyvnila aj výstavbu ďalších chrámov v Poľsku a Sedmohradsku (Sibiu, Brašov a Kluž).
Adresa: Hlavné námestie 4
Realizácia: 1378–1508
Sloh: gotika
Výška: 42,2 m
Šírka: 35,5 m
Rozmery hlavnej lode: 36×24 m
Počet veží: 2
Výška najvyššej veže: 59 m
Košická gotická katedrála sa začala stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508. Má svätyňu s päťdielnym uzáverom, dve veže, poschodovú sakristiu na severnej strane a dve kaplnky a predsieň na južnej strane. Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe. Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.
Rekonštrukcie: 1496–1498 (po obliehaní mesta), 1858–1863 (Fábryho rekonštrukcia), 1877–1896 (Veľká rekonštrukcia), od 1978 dodnes
Kostol svätého Michala (Národná kultúrna pamiatka)
Kostol svätého Michala (do roku 2006 Kaplnka svätého Michala) je gotický kostol v Košiciach. Kostol, vyhlásený spolu s Dómom svätej Alžbety a Urbanovou vežou za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970, je ukážkou vrcholnej gotickej architektúry na Slovensku. Bol postavený pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia ako pohrebná kaplnka Dómu svätej Alžbety, na juh od ktorej sa rozprestieral cintorín. Preto je zasvätená archanjelovi Michalovi, ktorý je zobrazený na fasáde, po stranách sú archanjeli Rafael a Gabriel. Kaplnka má aj kostnicu, kde sa ukladali staršie kosti pozostalých.
Adresa: Hlavné námestie 3
Realizácia: 14. storočie
Sloh: gotika
Stavebné úpravy: prístavba bočnej lode (1508) – zbúraná pri rekonštrukcii v rokoch 1903–1904
Rekonštrukcie: 1903–1904, 1996–2006
Secesia
Kubizmus a rondokubizmus
Funkcionalizmus
_______________________________________________________________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________________________________________________________
Toto vlákno sa bude venovať histórii mesta Košice.
Gotika a pseudogotika
Dóm svätej Alžbety (Národná kultúrna pamiatka)
Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí, a zároveň „najvýchodnejšia“ gotická katedrála v Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky. Je hlavným chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m. Stavba vrcholnej gotiky mala značný vplyv na staviteľskú činnosť v okolitých mestách Prešov, Bardejov, Sabinov, Rožňava a ovplyvnila aj výstavbu ďalších chrámov v Poľsku a Sedmohradsku (Sibiu, Brašov a Kluž).
Adresa: Hlavné námestie 4
Realizácia: 1378–1508
Sloh: gotika
Výška: 42,2 m
Šírka: 35,5 m
Rozmery hlavnej lode: 36×24 m
Počet veží: 2
Výška najvyššej veže: 59 m
Košická gotická katedrála sa začala stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508. Má svätyňu s päťdielnym uzáverom, dve veže, poschodovú sakristiu na severnej strane a dve kaplnky a predsieň na južnej strane. Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe. Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.
Rekonštrukcie: 1496–1498 (po obliehaní mesta), 1858–1863 (Fábryho rekonštrukcia), 1877–1896 (Veľká rekonštrukcia), od 1978 dodnes
Kostol svätého Michala (Národná kultúrna pamiatka)
Kostol svätého Michala (do roku 2006 Kaplnka svätého Michala) je gotický kostol v Košiciach. Kostol, vyhlásený spolu s Dómom svätej Alžbety a Urbanovou vežou za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970, je ukážkou vrcholnej gotickej architektúry na Slovensku. Bol postavený pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia ako pohrebná kaplnka Dómu svätej Alžbety, na juh od ktorej sa rozprestieral cintorín. Preto je zasvätená archanjelovi Michalovi, ktorý je zobrazený na fasáde, po stranách sú archanjeli Rafael a Gabriel. Kaplnka má aj kostnicu, kde sa ukladali staršie kosti pozostalých.
Adresa: Hlavné námestie 3
Realizácia: 14. storočie
Sloh: gotika
Stavebné úpravy: prístavba bočnej lode (1508) – zbúraná pri rekonštrukcii v rokoch 1903–1904
Rekonštrukcie: 1903–1904, 1996–2006
Secesia
Kaviareň Savoy (Bauerneblov dom) (Hlavná 63)
pôvodný majiteľ: Konštantín Bauernebl, pivovarník
výstavba: 1900 - 1901
pôvodná stavba: pôvodne tu stál hotel Mateja Schiffbecka (asanácia na jar 1900)
pôvodný majiteľ: Konštantín Bauernebl, pivovarník
výstavba: 1900 - 1901
pôvodná stavba: pôvodne tu stál hotel Mateja Schiffbecka (asanácia na jar 1900)
Rodinné domy bankových úradníkov (Slovenského 9-11)
projekt: György Dénes, 1911
výstavba: 1912
charakteristika: dva podobné domy navrhnuté pre úradníkov Košickej hypotečnej banky nesúce črty maďarskej secesie (vysoké prázdne štíty, strmé strechy, polvalcové vežičky, mohutná podstava s tehlovou podmurovkou)
projekt: György Dénes, 1911
výstavba: 1912
charakteristika: dva podobné domy navrhnuté pre úradníkov Košickej hypotečnej banky nesúce črty maďarskej secesie (vysoké prázdne štíty, strmé strechy, polvalcové vežičky, mohutná podstava s tehlovou podmurovkou)
Tosztov dom (dnes Dekanát PdF UPJŠ) (Moyzesova 16)
projekt: György Dénes, 1911-1912
výstavba: 1912
charakteristika: monumentálny obytný dom s črtami maďarskej secesie; symetrický pôdorys pozostávajúci z dvoch bočných krídel, ktoré majú do dvora pavlače a do ulice vystupujú výraznými štítmi; spolu pôvodne šesť bytov, z ktorých najväčší mal až päť izieb; nad vstupom do budovy výrazný lomený oblúk; celý dom má kamennú podlož a čiastočne je obložený keramickým obkladom
projekt: György Dénes, 1911-1912
výstavba: 1912
charakteristika: monumentálny obytný dom s črtami maďarskej secesie; symetrický pôdorys pozostávajúci z dvoch bočných krídel, ktoré majú do dvora pavlače a do ulice vystupujú výraznými štítmi; spolu pôvodne šesť bytov, z ktorých najväčší mal až päť izieb; nad vstupom do budovy výrazný lomený oblúk; celý dom má kamennú podlož a čiastočne je obložený keramickým obkladom
Kubizmus a rondokubizmus
Obytné domy československých štátnych zamestnancov (Štefánikova 8-16, Hrnčiarska 3 a 5, Podtatranského 2, Stará baštová 2-6)
výstavba: Hugo Kabos, 1. polovica 20. rokov 20. storočia
charakteristika: monumentálny obytný domový blok so zložitým pôdorysom s troma uzavretými nádvoriami; pôvodne bol blok plánovaný väčší (ukončenie plochou stenou v severnej časti), no z neznámych príčin sa nerealizoval v plnom rozsahu; od roku 1982 kultúrna pamiatka
výstavba: Hugo Kabos, 1. polovica 20. rokov 20. storočia
charakteristika: monumentálny obytný domový blok so zložitým pôdorysom s troma uzavretými nádvoriami; pôvodne bol blok plánovaný väčší (ukončenie plochou stenou v severnej časti), no z neznámych príčin sa nerealizoval v plnom rozsahu; od roku 1982 kultúrna pamiatka
Rumannov internát (dnes SPŠ stavebná a geodetická) (Lermontovova 1)
projekt: autor neznámy, no zjavne išlo o prácu skúseného projektanta
výstavba: 1925
charakteristika: symetricky komponovaná, pomerne rozsiahla budova Rumannovho internátu, ktorý bol určený pre chudobných cezpoľných študentov, ojedinele koncipované loggie s kubistickým kovovým zábradlím
projekt: autor neznámy, no zjavne išlo o prácu skúseného projektanta
výstavba: 1925
charakteristika: symetricky komponovaná, pomerne rozsiahla budova Rumannovho internátu, ktorý bol určený pre chudobných cezpoľných študentov, ojedinele koncipované loggie s kubistickým kovovým zábradlím
Funkcionalizmus
Obytný dom vojenských dôstojníkov (Komenského, Sloveskej Jednoty, Chalupkova, Czambelova)
stavba: Alois Novák
výstavba: 1923 - 1925
stavba: Alois Novák
výstavba: 1923 - 1925
Štátna dievčenská meštianska škola (Kuzmányho 4)
projekt: Ing. arch. Petr Kropáček, 1927 | stavba: Ing. Alois Novák, 1927 - 1928
Dostavba staršieho školského areálu, ktorý pozostával z tradičných budov chlapčenskej meštianskej školy a dievčenského reformovaného reálneho gymnázia. Pražský architekt Kropáček navrhol budovu v názore blízkom poňatiu architektúry druhej polovice 20. rokov 20. storočia - pomerne masívny objem je expresívne členený horizontálnymi pásmi v blízkosti okenných otvorov i nad hlavným vstupom do objektu. Budova mala plochú strechu s korkovou izoláciou a asfaltovým povrchom. Južné bočné krídlo bolo neskôr rozšírené o tretie poschodie.
projekt: Ing. arch. Petr Kropáček, 1927 | stavba: Ing. Alois Novák, 1927 - 1928
Dostavba staršieho školského areálu, ktorý pozostával z tradičných budov chlapčenskej meštianskej školy a dievčenského reformovaného reálneho gymnázia. Pražský architekt Kropáček navrhol budovu v názore blízkom poňatiu architektúry druhej polovice 20. rokov 20. storočia - pomerne masívny objem je expresívne členený horizontálnymi pásmi v blízkosti okenných otvorov i nad hlavným vstupom do objektu. Budova mala plochú strechu s korkovou izoláciou a asfaltovým povrchom. Južné bočné krídlo bolo neskôr rozšírené o tretie poschodie.
Poštový a telegrafný úrad (Poštová 20)
projekt: Ing. arch. Bohumír Kozák (1926-1928) | výstavba: Koráb a Železný, Brno-Užhorod (1928 - 1930) | rekonštrukcie: 1941 (po bombardovaní), 1996
Rozsiahly blok poštovej budovy bola navrhnutý pôvodne pre viacero úrovní výkonu a riadenia pošty, telegrafu, vrátane priestorov pre Radio-journal. Vo vyšších podlažiach sú jednotlivé prevádzky rozlíšené (rôzne vysoké) a sú to relatívne samostatné objemy. Na modernistickom ráze stavby sa uplatnilo niekoľko kľúčových motívov: konštruktivistické schodiskové veže, okná riadené do horizontálnych pásov, ako aj okrový keramický obklad. Najpozoruhodnejšou je však rozsiahla poštová hala zastrešená zaklenutým sklobetónom. Poštová budova je považovaná za prvú verejnú stavbu na Slovensku postavenú v modernom duchu.
projekt: Ing. arch. Bohumír Kozák (1926-1928) | výstavba: Koráb a Železný, Brno-Užhorod (1928 - 1930) | rekonštrukcie: 1941 (po bombardovaní), 1996
Rozsiahly blok poštovej budovy bola navrhnutý pôvodne pre viacero úrovní výkonu a riadenia pošty, telegrafu, vrátane priestorov pre Radio-journal. Vo vyšších podlažiach sú jednotlivé prevádzky rozlíšené (rôzne vysoké) a sú to relatívne samostatné objemy. Na modernistickom ráze stavby sa uplatnilo niekoľko kľúčových motívov: konštruktivistické schodiskové veže, okná riadené do horizontálnych pásov, ako aj okrový keramický obklad. Najpozoruhodnejšou je však rozsiahla poštová hala zastrešená zaklenutým sklobetónom. Poštová budova je považovaná za prvú verejnú stavbu na Slovensku postavenú v modernom duchu.
Obytný dom (Biela 7)
projekt: Pavol Gyulai | výstavba: Hugo Bárkány, 1930
Nárožný dom na rohu Bielej a Kováčskej ulice má tradičné prvky miestnej funkcionalistickej architektúry - sú to predovšetkým horizontálne pásy na okrajoch okien, ktoré sú naviac posunuté na roh miestností, ale i žrď vystupujúca z vyvýšenej hmoty nárožia (od podkrovných okien).
projekt: Pavol Gyulai | výstavba: Hugo Bárkány, 1930
Nárožný dom na rohu Bielej a Kováčskej ulice má tradičné prvky miestnej funkcionalistickej architektúry - sú to predovšetkým horizontálne pásy na okrajoch okien, ktoré sú naviac posunuté na roh miestností, ale i žrď vystupujúca z vyvýšenej hmoty nárožia (od podkrovných okien).
Dom služby Baťa (Hlavná 29)
projekt: Vladimír Karfík (základný projekt pražskej filiálky), 1930| stavba: Arnošt Sehnal, Zlín, 1930| rekonštrukcie: 1969-1970 (zmena fasády), 2009 (návrat k pôvodnému vzhľadu)
Moderná funkcionalistická päťpodlažná budova bývalého Domu služby Baťa. Pôvodne na tejto parcele stál klasicistický dom grófa Semseyho. V novembri 1938 budovu prevzala maďarská obuvnícka firma, po vojne bola zoštátnená. V roku 1969 prebehla na budove rozsiahla rekonštrukcia spojená so zmenou čelnej fasády, predajňa obuvi tam však zostala aj naďalej. Tá tu zotrvala až do roku 2009, keď bola fasáda vrátená do pôvodného stavu. Prevažnú väčšinu budovy v súčasnosti zaberá predajňa potravín.
projekt: Vladimír Karfík (základný projekt pražskej filiálky), 1930| stavba: Arnošt Sehnal, Zlín, 1930| rekonštrukcie: 1969-1970 (zmena fasády), 2009 (návrat k pôvodnému vzhľadu)
Moderná funkcionalistická päťpodlažná budova bývalého Domu služby Baťa. Pôvodne na tejto parcele stál klasicistický dom grófa Semseyho. V novembri 1938 budovu prevzala maďarská obuvnícka firma, po vojne bola zoštátnená. V roku 1969 prebehla na budove rozsiahla rekonštrukcia spojená so zmenou čelnej fasády, predajňa obuvi tam však zostala aj naďalej. Tá tu zotrvala až do roku 2009, keď bola fasáda vrátená do pôvodného stavu. Prevažnú väčšinu budovy v súčasnosti zaberá predajňa potravín.
_______________________________________________________________________________________________________________________________
Finančné riaditeľstvo (Hlavná 68)
projekt: Rudolf Brebta, 1934 | stavba: Alois Novák, 1935-1936
Štvorpodlažná budova so strohým vzhľadom. Vznikla na mieste zbúraného paláca Spišskej komory pre finančné riaditeľstvo. Z pôvodného objektu sa zachovala jeho niekdajšia stredná časť s bránou, ktorá bola premiestnená na severný okraj pozemku. V minulosti v budove sídlil Národný výbor mesta Košíc, ktorý na fasádu nechal umiestniť nápis "So Sovietskym zväzom na večné časy". Nápis odstránili 16. decembra 1989.
projekt: Rudolf Brebta, 1934 | stavba: Alois Novák, 1935-1936
Štvorpodlažná budova so strohým vzhľadom. Vznikla na mieste zbúraného paláca Spišskej komory pre finančné riaditeľstvo. Z pôvodného objektu sa zachovala jeho niekdajšia stredná časť s bránou, ktorá bola premiestnená na severný okraj pozemku. V minulosti v budove sídlil Národný výbor mesta Košíc, ktorý na fasádu nechal umiestniť nápis "So Sovietskym zväzom na večné časy". Nápis odstránili 16. decembra 1989.
_______________________________________________________________________________________________________________________________
Hotel Palace (Štefánikova 2)
projekt a stavba: Ondrej Resatkó, 1936 | prví majitelia: bratia Schmiedlovci
Päťpodlažná budova s výraznými funkcionalistickými znakmi, z ktorých najbádateľnejšou je čiastočne vysunutá hmota nad vchodom a na nej okenné otvory radené do troch vertikálnych pásov. Za socializmu tu sídlil národný podnik Prefa a v roku 2007 prešiel dom komplexnou rekonštrukciou.
projekt a stavba: Ondrej Resatkó, 1936 | prví majitelia: bratia Schmiedlovci
Päťpodlažná budova s výraznými funkcionalistickými znakmi, z ktorých najbádateľnejšou je čiastočne vysunutá hmota nad vchodom a na nej okenné otvory radené do troch vertikálnych pásov. Za socializmu tu sídlil národný podnik Prefa a v roku 2007 prešiel dom komplexnou rekonštrukciou.
_______________________________________________________________________________________________________________________________
Mestské kúpalisko (Staničné námestie 5, predtým Kirovova ulica)
projekt: Ľudovít Oelschläger, 1935 | stavba: Hugo Kabos a firma Pittel a Brauswetter, 1936
V polovici tridsiatych rokov postavili na voľnom pozemku vedľa továrne na stroje Fleischer a Schirger veľkokapacitné mestské kúpalisko, ktoré dovtedy v meste absentovalo.
Vstup do kúpaliska bol od juhu, od Bocsakyho okružnej ulice (neskôr Kirovova), ktorá už v súčasnosti neexistuje. Západný okraj pozemku kúpaliska tvoril Mlynský náhon (zrušený v roku 1968) a východný okraj továreň Fleischer a Schirger (asanované).
Postavené boli dva bazény navzájom výškovo oddelené - vyšší bol pre plavcov, nižšie položený pre neplavcov. Zo severu ich ohraničovala čiastočne krytá tribúna vo forme kolonády, za ktorou boli šatňové kóje. Projektant použil strohý funkcionalizmus, ktorý však ozvláštnil kruhovým oknom a voľne stojacim schodiskom. Priestor výškového oddelenia bazénov bol dotvorený dobovým osvetlením.
projekt: Ľudovít Oelschläger, 1935 | stavba: Hugo Kabos a firma Pittel a Brauswetter, 1936
V polovici tridsiatych rokov postavili na voľnom pozemku vedľa továrne na stroje Fleischer a Schirger veľkokapacitné mestské kúpalisko, ktoré dovtedy v meste absentovalo.
Vstup do kúpaliska bol od juhu, od Bocsakyho okružnej ulice (neskôr Kirovova), ktorá už v súčasnosti neexistuje. Západný okraj pozemku kúpaliska tvoril Mlynský náhon (zrušený v roku 1968) a východný okraj továreň Fleischer a Schirger (asanované).
Postavené boli dva bazény navzájom výškovo oddelené - vyšší bol pre plavcov, nižšie položený pre neplavcov. Zo severu ich ohraničovala čiastočne krytá tribúna vo forme kolonády, za ktorou boli šatňové kóje. Projektant použil strohý funkcionalizmus, ktorý však ozvláštnil kruhovým oknom a voľne stojacim schodiskom. Priestor výškového oddelenia bazénov bol dotvorený dobovým osvetlením.
_______________________________________________________________________________________________________________________________
Generali Assicurazioni Trieste ("Osemposchoďák") (Hlavná 4, Pribinova 2)
projekt: Alexander Skutecký, 1937 | stavba: Alois Novák, 1938-1939 | kamenárske práce: Angelo di Valentin
Deväťpodlažný výškový objekt je dôkazom dostatočného množstva skúseností architekta Skuteckého. Budova sa týči na nároží Hlavnej a Pribinovej ulice a svojho času bola najvyššou budovou v meste. Členitý objem graduje zo šiestich podlaží základnej hmoty na spomínaných deväť v nárožnej časti. Dvojpodlažný parter, obložený leštenými travertínovými platňami, sa do ulice otvára veľkými okennými otvormi v kombinácii s dlhými loggiami nižšieho krídla ozvláštňuje inak puristicky striedmu fasádu.
projekt: Alexander Skutecký, 1937 | stavba: Alois Novák, 1938-1939 | kamenárske práce: Angelo di Valentin
Deväťpodlažný výškový objekt je dôkazom dostatočného množstva skúseností architekta Skuteckého. Budova sa týči na nároží Hlavnej a Pribinovej ulice a svojho času bola najvyššou budovou v meste. Členitý objem graduje zo šiestich podlaží základnej hmoty na spomínaných deväť v nárožnej časti. Dvojpodlažný parter, obložený leštenými travertínovými platňami, sa do ulice otvára veľkými okennými otvormi v kombinácii s dlhými loggiami nižšieho krídla ozvláštňuje inak puristicky striedmu fasádu.
_______________________________________________________________________________________________________________________________
Areál výstaviska Výstavy východu ČSR
plán hlavného pavilónu: Miloslav Kopřiva | plán ostatných budov: Rudolf Brebta, Ľudovít Oelschläger, E. Friedmann, J. Sipos | stavba: jar 1938 | výstava: 16.07.-31.08.1938
Väčšina budov sa do dnešných čias nezachovala, pretože boli drevené a mali charakter dočasných stánkov pre jednotlivé pavilóny výstavy. Hlavné budovy mali tvoriť základy areálu budúcej Vysokej školy technickej gen. M. R. Štefánika, ktorá tu mala byť zriadená od školského roka 1938/1939. Hlavný pavilón Československý štát dnes slúži baníckej fakulte.
plán hlavného pavilónu: Miloslav Kopřiva | plán ostatných budov: Rudolf Brebta, Ľudovít Oelschläger, E. Friedmann, J. Sipos | stavba: jar 1938 | výstava: 16.07.-31.08.1938
Väčšina budov sa do dnešných čias nezachovala, pretože boli drevené a mali charakter dočasných stánkov pre jednotlivé pavilóny výstavy. Hlavné budovy mali tvoriť základy areálu budúcej Vysokej školy technickej gen. M. R. Štefánika, ktorá tu mala byť zriadená od školského roka 1938/1939. Hlavný pavilón Československý štát dnes slúži baníckej fakulte.