[Slovakia] Architecture (1918-1989)

[misko]

Slovenská architektúra (1918-1989)

(tento thread som založil po porade s qwertom, kedze sa nenasiel ziaden vhodný pre video z nasledujúceho postu)

Stručný prehľad vývoja
(a veľmi približné roky pre lepšiu časovú orientáciu).

Obdobie prvej republiky (cca 18-38)
Kubizmus / Rondokubizmus / Funkcionalizmus / Purizmus

J. Krejcar: Kúpeľný dom Machnáč (Trenčianske Teplice, 1932)


Emil Beluš: Kolonádový most (Piešťany, 1932)


Slovenský štát (cca 38-45)
Tradicionalisticke formy / Racionalizmus

Otto Reichner: Reprezentačný dom (Žilina, 1942)
image hosted on flickr


Povojnové obdobie (cca 45-59)
Nadviazanie na funkcionalizmus / Sorela

Emil Belluš: Študentský domov mladá garda (Bratislava, 1954)



Formy moderny (cca 59-75 ale aj neskôr)
Abstraktné formy internacionálneho štýlu / veľké gestá

Štefan Ďurkovič, Barnabáš Kissling a Štefan Svetko: Slovenský rozhlas (Bratislava, 1983 - projekt 1968)
image hosted on flickr
image hosted on flickr


Dušan Kuzma: Pamätník SNP (Banská Bystrica, 1969)
image hosted on flickr
image hosted on flickr
image hosted on flickr


Formy postmoderny (cca po roku 75)
Revízia moderny

Jozef Bebjak: Vstupný objekt jaskyne Domica (1984, Domica)

[misko]

video z Pražskej prednášky Henriety Moravčíkovej k téme architektúry moderny - resp. časti s monumentálnymi tendenciami formy.

http://www.ceskatelevize.cz/ivysilan...stredy-na-avu/

[veteran]

Skvelý thread!

Pridám sem moju "srdcovku" :

Budova poisťovne Assicurazioni Generali Trieste ("osemposchoďák") - Hlavná 4, Košice

Projekt: Alexander Skutecký, 1937
Stavba: Alois Novák, 1937 - 1939
Kamenárske práce: Angelo di Valentin, Košice
Národná kultúrna pamiatka

Deväťpodlažný vežový objekt, prvá budova vystavaná v duchu sebavedomej moderny na Hlavnej ulici v Košiciach. V nižšej časti sa nachádzajú hlboké loggie, dvojpodlažný parter má veľké výklady a okenné otvory. Na rohovej veži sa nachádzajú už jednoduchšie štvordielne okná. Budovu kryje tenká strešná doska podopretá sériou malých konzol. V terazze domového vchodu (z Pribinovej ulice) je v stene umiestnená tabuľka s menom kamenárskeho majstra Angela di Valentina, ktorý žil v dome na dnešnej Kórejskej ulici.

[Amrafel]

Komplex termálnych kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach je súborom viacerých výnimočných architektonických diel. Nachádzame tu diela Jaromíra Krejcara, Michala M. Harminca, Artura Szalatnaia-Slatinského, Milana Šavlíka a ďalších. Medzi nimi vyniká dielo brnianskeho architekta Bohuslava Fuchsa (1895 – 1972), ktorým je svetoznáme termálne kúpalisko Zelená žaba. Toto dielo vytvorené v roku 1936 sa vo Fuchsovej tvorbe označuje za prelomové.

Bohuslav Fuchs na ňom spolupracoval aj s mladým slovenským architektom Ladislavom Radom (1909 – 1993), rodákom z Čadce, ktorého naše dejiny architektúry, žiaľ, obchádzajú. Spolupracovali aj na projekte martinského gymnázia i na niektorých súťažných návrhoch. Dôvodom je zrejme jeho emigrácia v roku 1939 do USA, kde potom spolupracoval s iným svetoznámym českým architektom Antonínom Raymondom, veľkou postavou zrodu modernej japonskej architektúry. Bohuslav Fuchs sa v roku 1935 intenzívne zaoberal myšlienkou rozšírenia kúpeľného centra Trenčianskych Teplíc o novú výstavbu na južných svahoch, ktorá by umožnila nielen vyjsť z pomerne úzkeho a zovretého údolia, ale najmä by ponúkla oveľa lepšie klimatické podmienky. Fuchs tu navrhoval viaceré nové liečebné ústavy dostupné pre pacientov výťahmi a dopravnými transportérmi. Žiaľ, táto myšlienka ostala nerealizovaná. Projektom Zelenej žaby však Fuchs nadviazal na túto svoju ideu a z rovnakých dôvodov osadil kúpalisko do svahu nad centrum.

Profesor Vladimír Šlapeta v nekrológu Bohuslava Fuchsa v roku 1972 napísal: „Kúpalisko Zelená žaba bolo paralelou nemeckého úsilia o organickú architektúru v duchu Huga Häringa a Hansa Scharouna.“ Kúpalisko je skutočne neobyčajne citlivo vsadené do okolitého prírodného prostredia. Organicky nadväzuje na terén i vysokú zeleň. Jeho orientácia vytvára veľmi dobré predpoklady na slnenie a oddych návštevníkov. Výstavba kúpaliska bola zviazaná s rozmachom budovania celých kúpeľov v tridsiatych rokoch minulého storočia. Stavba kúpaliska bola veľmi náročná, pretože termálnu vodu bolo treba prečerpávať z údolia na svah nad kúpeľmi. Atraktívnosť prostredia však určite za to stála. Bazén s termálnou vodou mal rozmery 33,3 x 12 m. So svojím zázemím tvorí tzv. objekt č. 1, kolkáreň je objekt č. 2 a detský bazén s príslušenstvom objekt č. 3. Súčasťou kúpaliska je kaviareň s terasami, ponúkajúca príjemné posedenie s výhľadom do celého areálu.

Bohuslav Fuchs obohatil modernú funkcionalistickú architektúru o mäkké, oblé prvky, čo spolu so subtílnymi konštrukciami vytvára zaujímavý optický zážitok a najmä priestorovú rozmanitosť. Prispievajú k tomu aj výrazná farebnosť a výber použitých materiálov, ako aj prekrásne pôvodné záhradné a terénne úpravy.

Zelená žaba nesporne patrí k „top ten“ slovenskej medzivojnovej architektúry. Zub času a chýbajúca údržba kúpalisko značne poškodili. Je reálne nebezpečie, že ľahostajnosťou prídeme o klenot našej architektúry 20. storočia. Zelená žaba našla mimoriadny ohlas aj v zahraničnej odbornej literatúre. V tomto diele vytvoril Bohuslav Fuchs jednu z vrcholných architektúr, ktorá svojou umeleckou hodnotou presahuje rámec Slovenska i doby, v ktorej vznikla.

from asb.sk

skvelý thread

[Hafan]

A čo hovoríte na Dom umenia v Piešťanoch? http://sk.wikipedia.org/wiki/Dom_ume...C5%A1%C5%A5any
http://www.domumenia-piestany.sk/fotogal.htm

[CI3r1cK]

Z pohľadu laika a obyčajného človeka depresívna, komunistická, betonová opacha zo 70tich rokov...

[Amrafel]

vyzerá to...brutálne, nie je to brutalistická architektúra? Myslím, že keby bol ten park v dobrom stave a betón trošku upravený, vyzeralo by to úžasne

[misko]

amrafel: da sa povedat, ze cerpa z najlepsich brutalistickych tradicii, urcite. bohuzial, objekt strasne trpi zanedbanym okolim a zanedbanou udrzbou. kazdopadne priestorovy koncept je skvely a su tam krasne detaily.

videa o autorovi stavby ferninadovi miluckom. velmi zaujimavom architektovi.

Krematorium bratislava
http://www.archinet.sk/Galeria/detai...cNum=1&Movie=1
Verejné priestranstvo na sídlisku Trávniky, Bratislava
http://www.archinet.sk/Galeria/detai...cNum=1&Movie=1
Dom umenia, Piešťany
http://www.archinet.sk/Galeria/detai...cNum=1&Movie=1
Vlastný rodinný dom, Bratislava
http://www.archinet.sk/Galeria/detai...cNum=1&Movie=1
Klenotnica na Bratislavskom hrade, Bratislava
http://www.archinet.sk/Galeria/detai...cNum=1&Movie=1

ad zelena zaba - je to genialne dielo. nie velke, ale sposob, akym je vyriesene kupalisko v takom svahu robi z toho nieco extra. je to jedno z najlepsich fuchsovych diel - pritom, asi koli jeho skromnosti sa nanho casto zabuda. ja sam som mal tu cest a par krat som sa tam este kupal - ale uz je davno zavrete a uplne spustnute. bohuzial, takot sa mi starame o nasu najlepsiu architekturu...
ostatne kupelny dom machnac od krejcara ma podobny osud...

[kojsty]

urcite netreba zabudat na areal spu v nitre ....hlavne ufo

[seem]

Vďaka za založenie threadu, aspoň si po dlhšej dobe zasa prečítam knihu Architektúra Slovenska v 20. storočí, a ak nebudem lenivý tak spoločnej s tou knihou a inými zdrojmi o niečom napíšem.

[misko]

milovnikom slovenskej architektury davam do pozornosti:
http://www.localicon.sk/

[misko]

snad dobre spravy pre zachranu diela z tretieho postu tohto threadu Bohuslav Fuchs - Kupalisko Zelena zaba.
http://www.asb.sk/aktualne/termalne-...ovat-4574.html

[seem]

Neverím ako je možné že na Slovensku sa tak dobre zachoval výzor takejto peknej budovy z čias štátu (práve preto prekvapil, lebo zvyčajne na týchto "mladých" krásnych budovách nikomu nezáleží a dopadajú hocijak, viď. obchodný dom Slimák).



image hosted on flickr

[johnnyy]

toto by mal byt Stary Avion..

[KLEPETO]

Tak tak Avion. Voľakedy na tom mieste kde je to malé parkovisko a ČS Slovnaft existovala autobusová stanica pre diaľkové linky, keď nestáli ešte Mlynské Nivy.

[potkanX]

zasklenne loggie... kedysi im to davali odstranovat co pamatam. dnes sa uz na to zrejme s...

[seem]

Originally Posted by potkanX

zasklenne loggie... kedysi im to davali odstranovat co pamatam. dnes sa uz na to zrejme s...

Tiez som si to vsimol a aj som tusim o tom nieco cital v BA novinach. Ak sa nemylim tak maju povoleny iba jeden typ zasklenia, ktory uz pred tym na tych loggiach bol.

[misko]

rozhovor s Jozefom Struhařom - jednym s autorov Slovenskej televízie v mlynskej doline o jej sucasnom stave.
http://tv.sme.sk/v/19433/vyskova-bud...esatrocia.html

[IvanB]

Originally Posted by misko

snad dobre spravy pre zachranu diela z tretieho postu tohto threadu Bohuslav Fuchs - Kupalisko Zelena zaba.
http://www.asb.sk/aktualne/termalne-...ovat-4574.html

nadherne miesto....Zelena zaba je genialna stavba.Snad sa ju podari zachranit bez nejakych "vylepseni"

[veteran]

Masarykova kolónia bankových úradníkov
Letná a Jesenná ulica, Košice
Info | Článok

Projekt: J. Polášek, R. Bebta, V. Bartoš, 1926
Realizácia: A. Novák, civ. stavby pozemní a inženýrské, 1930-1931

Kolóniu obytných domov postavilo družstvo 48 rodín, v ktorom boli organizovaní úradníci českých, slovenských a maďarských bánk v Košiciach. Tvorí ju čiastočne uzavretý blok štvorpodlažných domov. Jednotlivé, na seba nadväzujúce sekcie, sú zoradené do tvaru písmena U. Nad úrovňou troch obytných podlaží je strešné podlažie, v ktorom boli pôvodne strojové práčovne. V obytnej kolónii je dvadsaťjeden trojizbových, dvadsaťjeden dvojizbových, šesť štvorizbových a päť jednoizbových bytov. Byty majú množstvo výhod kolektívneho bývania, napríklad ústredné kúrenie, dodávku studenej a teplej vody, spoločné práčovne a centrálnu správu. Vo dvore bloku bolo ihrisko pre deti s bazénom a záhradky pre obyvateľov domov. Zeleň pôvodne vysadili aj na strešných terasách. Kolónia je charakteristická jednoduchou ortogonálnou architektúrou. Jej striedmy ráz oživuje kompozícia presklených schodiskových objemov a uvoľnenie hmoty v nárožiach bloku, kde vznikli podjazdy a lodžie. Realizácia kolónie mala veľký úspech, o čom svedčil aj záujem ďalších šesťdesiatich úradníckych rodín o podobnú výstavbu.