[Slovakia] Architecture (1918-1989)

[historik]

Paráda, tomuto ja hovorím mestské bývanie. V Ba je pozemkov habadej, zoberte si príklad a stavajte takéto projekty. Na výškovky (zatiaľ) zabudnite.

[veteran]

Štátne obytné domy
Štefánikova, Podtatranského a Stará baštová ulica, Košice
Článok

Projekt: autor neznámy
Realizácia: Hugo Kaboš, Košice, 1921-1924

Ide o monumentálny obytný domový blok so zložitým pôdorysom s troma uzavretými nádvoriami. Stojí na mieste niekdajšieho cintorína reformovanej cirkvi a rozsiahlej záhrady. V severozápadnej časti komplexu sa nachádza Katova bašta a replika domu Františka II. Rákociho známa ako Rodošto. Autor tohto architektonického diela je neznámy, no pravdepodobne išlo o skúseného architekta, ktorý tvoril v duchu rondokubizmu. V severnej časti je komplex obytných domov ukončený plochou neomietnutou stenou bez napojenia na ďalšiu zástavbu Štefánikovej ulice, čo vzbudzuje dojem, že pôvodné plány počítali s o čosi väčšou rozlohou.

[veteran]

Hotel Palace
Štefánikova 2, Košice
Článok

Projekt: Ondrej Resatkó, 1936
Realizácia: Ondrej Resatkó, Košice, 1936-1937

Architekt Ondrej Resatkó túto budovu navrhol ako päťpodlažnú, s výraznými funkcionalistickými znakmi, z ktorých najbadateľnejšou je čiastočne vysunutá hmota nad vchodom a na nej okenné otvory radené do troch vertikálnych pásov. Hotel mal komfortné vybavenie, bol dokonca prvým hotelom v meste, ktorý mal výťah. V každej z izieb bol zavedený telefón. Mimo hotelovej časti bola na mieste terajšieho polyfunkčného centra jedáleň s uznávanou kuchyňou, piváreň a v letnom období záhradná reštaurácia.

[zuzana]

skoda, tou sikmou strechou funkcionalisticky charakter budovy po rekonstrukcii dost zabili.

[tuomas666]

priamo z ulice tu strechu nevidno. z tohto pohladu uz ano:


mame tu ale viac funkcionalistickych domov so sikmou strechou

[zuzana]

nehovorim, ze sa to tak neriesi, akurat to dost potlaca principy funkcionalizmu, ktory sa snazi efektne a naplno vyuzit kazdy priestor. pri sikmej streche vznika privela "hlucheho" miesta. preto sa robievali tzv. ustupene podlazia, tzn. posledne podlazie byvalo s terasou vyuzivanou v lete - napr. tie bytovky s pracovnou atd... asi by bolo sokujuce nadstavit vilu tugendhat v brne sikmou strechou s podkrovim... ale vsak ked sa mozu panelaky nadstavovat sikmymi strechami... to je len taky povzdych vsetko je to vec vkusu, najma ked objekt nebol pamiatkovo chraneny s manualom pre rekonstrukciu.

[veteran]

Hotel Doubletree by Hilton
Hlavná 1, Košice

Projekt: Jiří Drahoš, Ivan Matušík, V. Čurilla, P. Lichard, K. Rosmány
Realizácia: Pozemné stavby n. p., Prešov, 1965-12/1971

Objekt býv. Interhotela Slovan (dnes Hotel Doubletree by Hilton) nahradil viacero starších objektov, ktorých pôvod možno datovať od poslednej tretiny 19. storočia až po 30. roky 20. storočia. Najvýznamnejším asanovaným objektom bol eklektický Hotel Schalkház z roku 1873.

Architektonické dielo možno pozične rozdeliť na tri základné objemy - výšková (lôžková časť), podnož so spoločensko-hospodársko-reštauračnými priestormi a podsadený parter.

V minulosti prevažnú časť podnože zaberali kancelárie Čedoku a Čsl. aerolínií. Počas rekonštrukcie v rokoch 2007-2009 bola výrazne pristavaná a nachádzajú sa tu obchodné prevádzky, filiálka banky, trafika atď.



Pôvodný hotel mal 307 postelí, 100 prísteliek a 880 miest v reštauračnej časti. Vzduchotechnika bola dodávaná z Milevska, dvere a okná z firmy Hutal v Bočiari. Na podnoži bol smerom do Námestia osloboditeľov v jeseni roku 1971 ešte pred otvorením umiestnený nápis LENINSKOU CESTOU ZA ĎALŠÍ ROZVOJ NAŠEJ SOCIALISTICKEJ VLASTI, ktorý nakoniec z budovy zmizol v decembri 1989.



Rekonštrukcia hotela prebiehala v období od 1. júla 2007 do 19. februára 2009. Hlavným architektom bol Ing. arch. Milan Nedoba, ďalšími Ing. arch. Pavol Franko, Ing. arch. Radoslav Gečmal a Ing. Stanislav Tury.Interiér navrhla Ing. arch. Zuzana Cambelová. Hlavný vchod hotela bol premiestnený na Rooseveltovu ulicu, podnož bola výrazne zväčšená a vo východnej časti bol na už v minulosti vyasanovanom pozemku pristavaný parkovací dom. Počty izieb ostali zachované.

[veteran]

Hlavná budova Technickej univerzity v Košiciach
Letná 9, Košice



Projekt: Josef Bičan, 1962-1964
Realizácia: Pozemné stavby, n. p. Košice, 1964-1972

Objekt hlavnej budovy Technickej univerzity (býv. VŠ technická) vznikol na prelome 60. a 70. rokov na pozemku, ktorý v minulosti patril Hospodárskej akadémii. V roku 1938 sa na ňom konala dvojmesačná Výstava východu ČSR, od školského roku 1938/1939 tu mala vzniknúť VŠ technická M. R. Štefánika.

Architektonické dielo možno rozdeliť na tri základné objemy - Aulu Maxima vo východnej časti, blok A paralelný s uličnou čiarou Letnej ulice a blok B situovaný kolmo na blok A.

[seem]

Originally Posted by veteran

Hotel Doubletree by Hilton

Prečo sa väčšine ľudí z Košíc ta rekonštrukcia nepáči?

A btw, tie žlté lampy (ako aj v x iných SVK mestách) sú otrasné.

[veteran]

Originally Posted by seem

Prečo sa väčšine ľudí z Košíc ta rekonštrukcia nepáči?

Asi kvôli čiernemu claddingu. Vyzerá to ako taký veľký dom smútku. Pôvodne tam mal byť biely obklad - osobne by som ho považoval sa oveľa vhodnejší, už keď tú stavbu musíme na tom mieste trpieť.

Originally Posted by seem

A btw, tie žlté lampy (ako aj v x iných SVK mestách) sú otrasné.

Najradšej by som ich išiel momentálne všetky spíliť.

[veteran]

Rothov dom
Pribinova 4, Košice


(vľavo)

Projekt: Ľudovít Oelschläger, 1938
Realizácia: Alois Novák, civ. stavby pozemní a inženýrské, 1938

Jednoduchý, pôvodne trojpodlažný radový objekt s typicky striedmou funkcionalistickou fasádou. Znaky funkcionalizmu boli výrazne potlačené viacerými rekonštrukciami, najviac rekonštrukciou v roku 2000.

Bohužiaľ nemám momentálne k dispozícii historický záber, no už som ho videl, takže popíšem, ako tá budova vyzerala pôvodne. Čiastočne si to ešte aj pamätám.

Horné okná boli Oelschlägerom navrhnuté o čosi menšie, než spodné - to ostalo zachované. V prevýšenom okne schodiska (nad vchodom) bolo kedysi vysoké okno a v jeho strede deliaci stĺpik. Ostal už len stĺpik. Pôvodne rozdelené dvojice okien boli spojené. Budova bola nadstavaná o 4. NP a prirobený bol aj sklený šilt.

Prvým majiteľom domu bol Ignác Roth, košický obchodník, ktorý mal na poschodí byt a na prízemí predajňu. Za socializmu tam sídlili Čs. aerolínie, spred budovy chodievali pravidelné spoje na letisko.

[seem]

Originally Posted by veteran

Asi kvôli čiernemu claddingu. Vyzerá to ako taký veľký dom smútku. Pôvodne tam mal byť biely obklad - osobne by som ho považoval sa oveľa vhodnejší, už keď tú stavbu musíme na tom mieste trpieť.

Mne sa ten hotel páči, až na to pristavané schodisko, s ním ten hotel stratil tu jednoduchú hmotu. A čierny oblak imo je lepší, elegantnejší a v Starom meste menej výrazný.

[veteran]

Originally Posted by seem

Mne sa ten hotel páči, až na to pristavané schodisko, s ním ten hotel stratil tu jednoduchú hmotu.

Súhlas, no stojí na veľmi zlom mieste. To, čo tam bolo pred tým, bolo oveľa vhodnejšie.

Originally Posted by seem

A čierny oblak imo je lepší, elegantnejší a v Starom meste menej výrazný.

Nesúhlasím, svetlý obklad bol oveľa decentnejší. Teraz to príšerne svieti a bije do očí.

[eMKejx]

Kosice poznam nejake tie roky, aj TUcku som navstevoval pekne priestory, nechcem sa chvastat ale nepochvalili ste pasovy vytah! druhy jediny tohto typu na SVK a neviem kolky v Europe, je to unikat. Sice nesplna vyhlasku... dalsia vec po tej Rasinovej ul. som chodieval na vlakovu stanicu, ach jo, to je nostalgia... krasne to tam bolo s vodou, skoda ze tu cestu neriesili inac. bola by to teraz s tym rokom "rieky" krasna cast mesta a dovolim si tvrdit pekne draha lokalita Kosice su vseobecne pekne mesto, zlte lampy su kvoli farbam mesta na erbe je cervene, zlta, modra a biela. Sice som z BB no vdaka bohu nemame cerveno-biele lampy...

z historie BB: http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=873414

[eMKejx]

sorry za spam. chcel som sem postnut aj nieco z BB co sa tyka koryta rieky Hron z minulosti a dnesna podoba. Nielen v Kosiciach "hybali z riekou", skoda len ze sa nezachovali napr. mestske kupele na rieke Hron. Co by sa asi sotva podarilo kedze vacsina riek je "zneuzivana" na splav aj priemyselneho odpadu ci biologickeho. Snad sa niekedy dozijeme Japonskeho vzoru...

[veteran]

Originally Posted by eMKejx

dalsia vec po tej Rasinovej ul. som chodieval na vlakovu stanicu, ach jo, to je nostalgia... krasne to tam bolo s vodou, skoda ze tu cestu neriesili inac. bola by to teraz s tym rokom "rieky" krasna cast mesta a dovolim si tvrdit pekne draha lokalita

Tá "rieka" (Mlynský náhon) by bola možno sama o sebe fajn. Ale na oboch koncoch Štefánikovej (Rašínovej) na nej boli elektrárne a mlyn. A to všetko čo by kameňom dohodil od Hlavnej. Navyše po východnej strane náhona boli (aj sú) zadné trakty budov na paralelných uliciach. Vyzerá to hrozne.


Vyzeralo to asi takto, toto sa do centra nehodí.

A navyše mám indície, že ku koncu bol ten náhon riadna stoka (slabá starostlivosť). Bolo na výber: zachovať náhon (a starať sa oň) a urobiť príšerne drahý a dlhý tunel, alebo zrušiť náhon, vybágrovať jeho koryto a naliať tam asfalt. Zrušením náhonu veľmi utrpel susedný Mestský park i budovy na Štefánikovej (klesla spodná voda). Náhon ostal zachovaný v severnej časti po Hotel Yasmin, no ani o ten sa nevieme postarať, buď tam voda nie je alebo tam vzniká smradľavá žaburina (nemá to prietok).

Ale toto je thread o architektúre, takže aby som nebol úplne OT, tak si všimnite vytŕčajúcu bytovku vpravo na obrázku vyššie.



Ukážková funkcionalistická bytovka z roku 1929. Autora žiaľ (zatiaľ) nepoznám. Asi bol maďarsky hovoriaci, lebo do loggie na prízemí napísal Épült 1929.

[veteran]

Obytné domy vojenských dôstojníkov
Czambelova 2-6, Slovenskej Jednoty 1-5, Komenského 35-37, Chalupkova 1-5, Košice



Projekt: Josef Marek, 1924
Realizácia: Alois Novák, civ. stavby pozemní a inženýrské, 1925-1927

Štvorpodlažný obytný blok bol určený pre vojenských dôstojníkov. Vyrástol vedľa záhrady neďalekej Kadetskej školy.

Medzi charakteristické znaky patrí nad strešnú líniu vysunutá schodisková veža a pomerne veľké nárožné loggie (v súčasnosti sú už všetky úplne zasklené).

Vnútroblokový priestor je vyplnený zeleňou a detským ihriskom.

[tuomas666]

Originally Posted by veteran

Ukážková funkcionalistická bytovka z roku 1932. Autora žiaľ (zatiaľ) nepoznám. Asi bol maďarsky hovoriaci, lebo do loggie na prízemí napísal Épült 1932.

nahodou vcera som sa okolo tejto budovy obsmietal za ucelom hladania nejakej znacky alebo podpisu stavitela. pri vchodoch do budovy som nenasiel nic. si chytrejsi

[veteran]

Vyzerá to tak, že autor sa na vonkajšiu fasádu nepodpísal. Je tam len dnes už do značnej miery nečitateľné datovanie (včera som omylom uviedol rok 1932 namiesto 1929).

Ale možnože niečo bude schované niekde v interiéri.

[veteran]

Mestské kúpalisko
Staničné námestie 5, Košice



Projekt: Ľudovít Oelschläger, 1935
Realizácia: Hugo Bárkány, Pittel & Brauswetter, 1936

V polovici tridsiatych rokov postavili na voľnom pozemku vedľa továrne na stroje Fleischer a Schirger veľkokapacitné mestské kúpalisko, ktoré dovtedy v meste absentovalo.

Vstup do kúpaliska bol od juhu, od Bocsakyho okružnej ulice (neskôr Kirovova), ktorá už v súčasnosti neexistuje. Západný okraj pozemku kúpaliska tvoril Mlynský náhon (zrušený v roku 1968) a východný okraj továreň Fleischer a Schirger (asanované).

Postavené boli dva bazény navzájom výškovo oddelené - vyšší bol pre plavcov, nižšie položený pre neplavcov. Zo severu ich ohraničovala čiastočne krytá tribúna vo forme kolonády, za ktorou boli šatňové kóje. Projektant použil strohý funkcionalizmus, ktorý však ozvláštnil kruhovým oknom a voľne stojacim schodiskom. Priestor výškového oddelenia bazénov bol dotvorený dobovým osvetlením.







Areál kúpaliska výrazne utrpel asanáciou a zrušením býv. Kirovovej ulice. Západne od kúpaliska, kde stávala továreň Fleischer a Schirger a areál Dopravného podniku mesta Košice vznikla autobusová stanica. Pozemok kúpaliska bol z juhu zmenšený a kvôli zrušeniu ulice musel byť vchod presunutý na sever (od chrbta tribúny). Takisto vznikli rušivé prístavby športového klubu polície a degradovaný bol aj unikátny systém ohrevu vody do spŕch.

Areál kúpaliska zapísaný medzi národné kultúrne pamiatky v súčasnosti chátra.