[Slovakia] Prehistory, Protohistory, Middle Ages (Archaeology, Architecture, History)

[Aurelius]

Takže tento thread sa bude venovať architektúre, archeológii a histórii od praveku po neskorý stredovek na území Slovenska , teda ak bude oň záujem. Avšak sem tam aj susedným krajinám, keďže máme veľa spoločného. V archeológii je trochu iné delenie dejín ako v histórii, tak sem najprv hodím jednoduchú chronológiu a potom sem začnem nahadzovať aj rekonšturkcie, ktoré mám práve k dispozícii, neskôr ich budem dopĺňať . Hmmm snáď to nejak nepokašlem, thread robím prvý krát...

Starší pravek
Paleolit (600000-8500/8300 pred Kr.)
Mezolit (8500/8300-5700/5600 pred Kr.)
Neolit (5700/5600-4400/4300 pred Kr.)
Eneolit (4400/4300-2300 pred Kr.) – doba medená

Mladší pravek
Doba bronzová (2300-750 pred Kr.)
-staršia (2300-1700/1600 pred Kr.)
-stredná (1700/1600-1350/1250 pred Kr.)
-mladšia (1350/1250-1000 pred Kr.)
-neskorá (1000-750 pred Kr.)
Doba železná (750 pred Kr.- prelom letopočtov/10 po Kr.)
-staršia (doba halštatská) – (750-450 pred Kr.)

Protohistorické obdobie
-mladšia (doba laténska) – (450 pred Kr.- prelom letopočtov/10 po Kr.)
Doba rímska (prelom letopočtov/10-375)
-staršia (prelom letopočtov/10-166)
-prechodné obdobie markomanských vojen (166-180)
-mladšia (180-375)
Doba sťahovania národov (375-568)

Stredoveké obdobie
Včasný stredovek (prelom 5./6.- prelom 12./13. storočia)
-Včasnoslovanské obdobie (5./6.-1. polovica 7. storočia)
-Obdobie vyznievania včasnoslovanskej kultúry (2. polovica 7. storočia)
-Slovansko-Avarské obdobie (8. storočie)
-Obdobie blatnicko-mikulčického horizontu (1. tretina 9. storočia)
-Veľkomoravské obdobie (2.-3. tretina 9. storočia)
-Poveľkomoravské obdobie (10. storočie)
-Súčasť Uhorského štátu (11.-12./13. storočie)
Neskorý stredovek (prelom 12./13.- začiatok 16. storočia)

Paleolit


Moravany-Žakovská, ľahké obydlie stanového typu


Košice-Barca, rekonštrukcia mladopaleolitického táboriska, kultúra aurignacien


Bečov I v Čechách, rekonštrukcia objektu zo stredného paleolitu

Neolit

Dlhé domy stavané neolitickými kultúrami


Porastové príznaky, rondel v Kľačanoch


Rondel v Kľačanoch, počítačová rekonštrukcia


Rondel v Horných Otrokovciach, počítačová rekonštrukcia


Rondel vo Svodíne

Rondely boli neolitické "svätyne". Budovala ich lengyelska kultúra a vyskytujú sa napríklad aj v Čechách, Maďarsku, Rakúsku, kde sa tiež vyskytovala (ale budovali ich aj iné kultúry, poznáme ich aj z Nemecka). Je to vlastne taký drevený stonehenge. Niektoré sú orientované na vysoký a nízky mesiac, viď. následujúci obrázok. Využívali sa ako astronomický "kalendár".


Vysoký mesiac v splne pozorovaný cez priechod vo vale rondelu vo Svodíne


Čičarovce, rekonštrukcia otvoreného hrobu "šamana" skupina Csoszhalom

[Aurelius]

Doba bronzová


Ludanice, časť Mýtna Nová Ves, rekonštrukcia tzv. domu mŕtveho z pohrebiska Maďarovskej kultúry


Nitriansky hrádok, rekonštrukcia valu a priekopy


Nitriansky hrádok, opevnená osada maďarovskej kultúry


Nitriansky hrádok, rekonštrukcia domu


Nitriansky hrádok, rekonštrukcia interiéru obydlia


Model osady otomanskej kultúry zo Spišského Štvrtka, Myšej Hôrky


Rekonštrukcia domov na hradisku otomanskej kultúry v Nižnej Myšli


Rekonštrukcia domu z doby bronzovej


Opevnené osady zo staršej doby bronzovej (názvy súhlasia s číslami)
1. Boleráz
2. Devín
3. Budmerice
4. Hoste
5. Chľaba
6. Ipeľský Sokolec
7. Ivanovce
8. Jelšovce
9. Kamenica nad Hronom
10. Kamenín
11. Košice-Barca
12. Križovany nad Dudváhom
13. Leľa
14. Malá nad Hronom
15. Malé Kosihy
16. Maňa
17. Nitra
18. Nitra-Veľké Jankovce
19. Nitriansky Hrádok
20. Nižná Myšľa
21. Posádka
22. Prašník
23. Rozhanovce
24. Rybník
25. Santovka-Malinovec (predtým Maďarovce)
26. Spišský Štvrtok
27. Starý Tekov
28. Streda nad Bodrogom
29. Trenčín
30. Unín
31. Včelince
32. Veľké Turovce
33. Veľké Zálužie
34. Veselé
35. Vráble
36. Výškovce nad Ipľom
37. Vyšné Valice
V strednej dobe bronzovej sa opevnené osady nebudujú, v mladšej a neskorej sa začínajú stavať hradiská.


Hradiská z mladšej a neskorej doby bronzovej (názvy súhlasia s číslami)
1. Banská Bystrica
2. Bešeňov
3. Bodice
4. Bojnice
5. Bratislava-Devín
6. Bratislava-Devínska Nová Ves
7. Brehov
8. Breznička
9. Bôrka
10. Cinobaňa
11. Čachtice
12. Detva
13. Dobročská Lehota
14. Dolná Súča
15. Dolné Orešany
16. Dolné Sŕnie
17. Drnava
18. Ducové
19. Dvory nad Žitavou
20. Horné Plachtice
21. Horné Sŕnie
22. Hradište, okr. Lučenec
23. Hradište, okr. Topoľčany
24. Hrochoť
25. Ilija-Sitno
26. Iľanovo
27. Ipeľský Sokolec
28. Jasenovo
29. Klátová Nová Ves
30. Kolačno
31. Koňuš
32. Kostolná-Zárečie
33. Kostoľany pod Tribečom
34. Kovarce
35. Krnča
36. Kvašov
37. Lazisko
38. Lentvora
39. Letanovce
40. Lieskovec
41. Likavka
42. Liptovský Hrádok
43. Liptovský Ján
44. Ludrová
45. Ľuboreč
46. Malé Kršteňany
47. Maňa
48. Mariánka
49. Mikušovce
50. Močidľany
51. Moštenica
52. Murán
53. Nemecká
54. Nemšová-Ľuborča
55. Nitra-Dražovce
56. Nitra-Zobor
57. Nitra-Žibrica
58. Nižný Tvarožec
59. Obyšovce
60. Obyce
61. Ondrochov
62. Ozdín
63. Partizánske-Malé Uherce
64. Plavecké Podhradie
65. Podbranč
66. Podhradie
67. Prašník
68. Prašník-Pustá Ves
69. Rimavská Baňa
70. Rybník-Krivín
71. Rybník-Kusá Hora
72. Selec
73. Skalka nad Váhom
74. Šarišské Sokolovce
75. Širkovce
76. Šípkov
77. Šivetice
78. Terňa
79. Tisovec
80. Točnica-Uderiná
81. Turík
82. Turnianske Podhradie
83. Veľké Teriakovce
84. Veľký Šariš
85. Vítkovice
86. Vyšný Kubín
87. Zamarovce
88. Zástranie
89. Zemianske Podhradie
90. Zlatno
91. Zvolen


Hradisko na Tupej skale nad Vyšným Kubínom


Schématická rekonštrukcia opevnenia v Plaveckom Podhradí


Zemianske Podhradie. Model objektov z hradiska


Skrinkový hrob kyjatickej kultúry z Radzoviec


Brno-Obřany, hradisko Podolskej kultúry z neskorej doby bronzovej

[Aurelius]

Doba halštatská


Smolenice-Molpír, hradisko kalenderberskej kultúry


Dunajská Lužná-Nové Košariská, rekonštrukcia tkáčskej dielne


Dunajská Lužná-Nové Košariská, tkáčska dielňa


Dunajská Lužná-Nové Košariská, rekonštrukcia obydlí
1: prútené steny s mazanicou
2: zrubová konštrukcia

[Aurelius]

Doba laténska


Liptovská Mara, sídlisková aglomerácia


Liptovská Mara, rekonštruovaná brána hradiska


Liptovská Mara II, archeologický výskum


Liptovská Mara, rekonštruované obydlie


Rekonštrukcia obydlia z Liptovskej Mary


Typy ohrád doložených výskumom v Liptovskej Mare

[futuros]

[Aurelius]

tak pokračujem v laténe


Liptovská Mara I: rekonštrukcia brány a obetiska


Liptovská Mara I: obetné miesto pri hradbe


Digitálna rekonštrukcia opevnenia hradiska v Kvačanoch


Typy a varianty konštrukcií opevnení
1: roštová konštrukcia, 2: komorová konštrukcia, 3: tzp Ehrang (variant murus gallicus bez spojovacích klincov), 4: typ Avaricum-murus gallicus, 5: dva rady stĺpov, spájaných kazetami, 6: typ Altkonig/Preist, dva rady stĺpov s kamennou plentou a zosilnenými priečnymi spojmi, 7: typ Hod Hill (variant k typu 5), 8: typ Kehlheim, 9: zmiešaný variant zvislého a vodorovného stavebného riešenia, 10: dvojitá palisáda, 11: kamenný plášťový val


Trenčianske Teplice, hradisko Čertova skala


Rekonštrukcia keltského bojovníckeho hrobu z Malých Kosích


Prosné, rekonštrukcia keltského obetiska


Rekonštrukcia keltskej chaty

[Aurelius]

Doba rímska a sťahovanie národov


Rímske osídlenie v Gerulate (pod dnešnými Rusovcami v Bratislave)
1: drevozemný tábor
2: kamenný tábor
3: neskororímska pevnôstka (obdobie Valentiniana I)
žltá a červená farba: táborové osady, mestečko (vicus)
5) pohrebiská
-v tábore sídlila Ala Cannanefatov (jazda) pochádzajúcich z dnešného Holandska
-vďaka náhrobným kameňom poznáme aj obyvateľov mestečka
(napr. Aelius Tutor: stator prvej aly Cannanefatov, Albiana: matla Decima Albiana, Avitus: dožil sa 32 rokov, bojoval 16 rokov v II. pomocnej légii-tá bojovala pri Trenčíne, Maronius Agathangelus: kňaz Jupitera Dolichénskeho v Gerulate, Titus Mangis: stator prefekta prvej severovskej Aly Cannanefatov, Marius Firmus: prefekt Aly, atď......)


Rímsky tábor Kelemantia (Iža pri Komárne), drevozemná fáza z obdobia markomanských vojen, zničený útokom Kvádov
-v blízkosti sa nachádzajú ďalšie drevozemné tábory z veľkej vyloďovacej akcie Rimanov (pre cca. 10 000 až 20 000 mužov), po vylodení následovala invázia na Kvádske územie


Rímsky tábor Kelemantia, kamenná fáza z obdobia po markomanských vojnách

[wuane]

Pekny thread,a vela prace istotne,ale nebolo lepsie pockat kym sa spravi ta restrukturalizacia?

[Aurelius]

Rímsky tábor v Gerulate (model)


Čunovo, model rímskej vily


Bratislava-Dúbravka, rímska stavba ("kúpele", no nikdy ako kúpele neslúžili, pravdepodobne stavba pre germánske knieža)


Rímsky poľný tábor viditeľný v poli, Cífer-Pác


Rímsky poľný tábor, Hviezdoslavov


Cífer-Pác: rímske stavby pre germánske kvádske knieža postavené Rimanmi, obdobie Valentiniana I (364-375), "tesne" pred pádom Panonskeho limesu a začiatkom sťahovania národov


Stupava: rímska obchodná stanica dozerajúca na jantárovú cestu, 2.-3. storočie


Germánsky kniežací dvorec z Nemecka


Germánska kniežacia hrobka z Popradu-Matejovciec, konštrukcia, datovaná do roku 380, na začiatok doby sťahovania národov (pravdepodobne Vandali)


Poprad-Matejovce, nálezy z kniežacieho hrobu (bohužial vykradnutý ešte v tom období, takže sa tu nenašlo veľa artefaktov)


Pôdorys germánskej chaty, Bratislava-Dúbravka


Rekonštrukcia germánskej chaty so šesťkolovou konštrukciou


Germánska halová stavba zo Slatinic (Česko)


Rekonštrukcia germánskej chaty z Nižnej Myšle, 3. storočie

Inak germáni tak ako prvý slovania nebudovali hradiská, mali len otvorené osady bez akéhokoľvek opevnenia, nepotrebovali to, boli barbari a oni útočili

[Aurelius]

Originally Posted by wuane

Pekny thread,a vela prace istotne,ale nebolo lepsie pockat kym sa spravi ta restrukturalizacia?

Uch, no ja som tu nový, tak som o tom nevedel, ach jaj, ak sa to pri tom zmaže, tak to spravím znova, čo už, jajaj

[wuane]

Originally Posted by Aurelius

Uch, no ja som tu nový, tak som o tom nevedel, ach jaj, ak sa to pri tom zmaže, tak to spravím znova, čo už, jajaj

Nie nie,to sa nebude musiet zmazat,neboj sa.Qwert to bude vediet presunut.Ja som skor narazal na to,ze by to cele mohlo byt sucastou nejakeho pripadneho vlakna ktore sa zrejme pre historicke zalezitosti vytvori.

[Aurelius]

Včasný stredovek


Mikulčice, hradisko z konca 8.- začiatku 10. storočia


Slovanské osídlenie západného Slovenska v 6.-8. storočí
Na juhu boli Avari, ale tých sem dám nabudúce


Slovanské osídlenie západného Slovenska v 9.-10. storočí


Tzv. výklenkový hrob z pohrebiska v Borovciach, koniec 8., začiatok 9. storočia


Včasnostredoveké slovanské domy
1: Staré město-Na Valách
2: Horodok
3: Raškiv
4: Zalavár
5: Mužla-Čenkov


Slovanské domy
1: Staraja Ladoga
2: Břeclav-Pohansko-Veľmožský dvorec
3, 4: Staré Město-Na Valách
5, 6: Gross Raden


Slovanské domy
1: Dunajújváros
2: Čataj
3: Nitra-Zobor-Martinský vrch
4: Březno
5: Semenky
6: Dniepergebiet
7: Hansca
8: Schonfeld

[fresco]

no tak poriadny kus prace si odviedol je to velmi zaujimave

[Aurelius]

Slovanská chata z hradiska u Líšně


Čataj: Interiér slovanskej chaty (polozemnice)


Model slovanskej osady v Nitrianskom Hrádku


Interiér slovanského domu z Března (CZE)


Hradisko Bojná I (celkom dobre ho je vidieť aj dnes)


Bojná I v 3D (terén, vidieť valy-opevnenie)


Slovensko, aj s hradiskami, od konca 8. do 10./11. storočia, dnes už je známich viac hradísk ako je vyznačených, mapka je z roku 2004

Včasnostredoveké hradiská (súpis lokalít na území západného a stredného Slovenska z konca 8. až 10. storočia)
(Nejednoznačne datované a tzv. potenciálne hradiská sú označené otáznikom)
(Lokality, ktoré sú isté, som zvýraznil)

1. Beckov – Hrad
2. Bíňa – intravilán
3. Bojná – Valisko (Bojná I)
4. Bojná – Hradisko (Bojná II)
5. Bojná – Nad údolím Bojnianky (Bojná III)
6. Bojnice – Zámok
7. Bošáca – Srňanský háj
8. Bratislava – Hrad
9. Bratislava – Devín – Hrad
10. Bratislava – Devínska Nová Ves – Nad lomom
11. Bratislava – Devínska Nová Ves – Na pieskach
12. Brodské – Veleš
13. Detva – Kalamárka
14. Divinka – Veľký Vrch
15. Dolný Kubín – Veľký Bysterec – Trniny (?)
16. Dolná Maríková (?)
17. Ducové - Kostelec
18. Hatné – Hrádky (?)
19. Hlohovec – kaštieľ (?)
20. Hrádok – intravilán
21. Hričovské podhradie – Mikov kopec (?)
22. Hronský Beňadik – Beňadická skala
23. Istebné – Hrádok
24. Jasenovo – Vyšehrad
25. Kamenec pod Vtáčnikom – Hrádok
26. Klátová Nová Ves – Šance (?)
27. Ladce – Tunežice – Hradište
28. Lednica – Hrad (?)
29. Lopušné Pažite – Lopušná – Hrádok (?)
30. Majcichov – Valy
31. Malá Čierna – Dubica (?)
32. Malé Kozmálovce – Grác
33. Modra – Harmónia – Zámčisko
34. Mužla – Čenkov
35. Nemečky – Štolny (?)
36. Nevidzany – ľavý breh potoka Širočina (?)
37. Nitra – Hrad
38. Nitra – Lupka
39. Nitra – Martinský vrch
40. Nitra – Na vŕšku
41. Nitra – Šibeničný vrch (?)
42. Nitra – Zobor (?)
43. Nitra – Dražovce
44. Nitra – Hrnčiarovce – Žibrica (?)
45. Nitrianska Blatnica – ostroh s kostolom a poloha Púsť
46. Nová Baňa – Zámčisko
47. Oravský Podzámok – Hrad (?)
48. Piešťany – Kocurice – Dlhé pole (?)
49. Pobedim – Hradištia a Podhradištia
50. Podbranč – Podzámok – Majeričky – Starý hrad
51. Podhradie – Erdegovo (?)
52. Považská Bystrica – Dedovec
53. Prašník/osada u Fajnorov – Hrádok
54. Prievidza-Štvrte/Hradec – Hradisko
55. Prosiek – Hrádok (?)
56. Pružinná – Mesciská (?)
57. Rybník – Krivín (?)
58. Skalka nad Váhom – Skala- Chochel
59. Slovenské Pravno – Šiance (?)
60. Smolenice – Molpír
61. Starý Tekov
62. Sučany (?)
63. Sudince (?)
64. Súdovce (?)
65. Svätý Jur – Neštich
66. Tlmače – Hrádze
67. Tekovský Hrádok (?)
68. Teplý Vrch – Hradište (?)
69. Trenčianske Teplice – Čertova skala
70. Trenčín – Hrad
71. Trnova Hora – Kľačany – Záhumnie (?)
72. Turčianske Jaseno – Horné Jaseno – Hradište (?)
73. Turčianske Kľačany – Hrádok (?)
74. Turie – Hrádek (?)
75. Vyšný Kubín – Ostrá Skala
76. Zemianske Kostoľany – Hradištia (?)
77. Zemianske Podhradie – Bašta (?)
78. Zemianske Podhradie/Bošáca – Hradiská (?)
79. Zemianske Podhradie - Martákova skala
80. Zvolen – Lieskovec – Hrádok (?)
81. Zvolen – Môťová – Priekopa
82. Žilina – Zástranie – Straník (?)

Prevzaté z článku: Hulínek/Čajka 2004 – D. Hulínek/M. Čajka: Včasnostredoveké hradiská na Orave v kontexte hradísk na strednom a západnom Slovensku. Slov. Arch. 52, 2004, 77-120.
Doplnené o Bojnú II a Bojnú III z publikácie: Pieta/Ruttkay/Ruttkay 2007 – K. Pieta/A. Ruttkay/M. Ruttkay: Bojná. Hospodárske a politické centrum nitrianskeho kniežatstva. Nitra 2007.
Trochu by som napísal niečo k Bojnej. Hospodárske a politické centrum nitrianskeho kniežatstva je prehnaný. Bohaté nálezy tam sú, avšak tie pochádzajú z depotov, čiže zo skrýš kam ich zakopali ludia na hradisku keď bolo dobyté a vypálené niekedy v prvej tretine 9. storočia (dalo by sa povedať, že ano, Mojmír ho dobyl keď útočil na Nitru, bohužial presne sa to datovať nedá, čiže to je otázne, keďže v tom období sa bojovalo dosť často, nie len Morava – Nitra). Inak to ani bohvieako významné hradisko nebolo. Geofyzikálny prieskum potvrdil kopu anomálii, ale chát tam je veľmi málo na stále osídlenie. Skôr to možno (možno lebo nikdy nič nie je isté ) to vychádza na refúgium, ale je to nafuknutá bublina, lebo štát dáva na výskum peniaze a keby to nenafúkli tak by nedostali ani prd . Každopádne to neznižuje jeho cenu, ešte sa tam môžu nájsť ďalšie krásne veci, bodaj by. Po druhé k nitrianskemu kniežatstvu. Tam je veľa otáznikov a dnes sa prehodnocujú mnohé názory. Vôbec nie je isté, že na celom západnom Slovensku bolo nitrianske kniežatstvo. Je možné, že Považie s Pobedimom bolo úplne samostatné územie, taktiež oblasť Bratislavskej (starej Uhorskej) brány a podobne. Nitra a Pribina je známy len preto, lebo postavil prvý kostol, ale kto vie kedy, keďže ten rok je len konštrukt. Samozrejme tým určite neznižujem váhu Nitry, tá bola najvýznamnejšou sústavou hradísk vo veľkom okolí. Momentálne je doba prehodnocovania a mnohé čo platilo, už nie je také jednoznačné a veľa vecí sa zmenilo. Ako napríklad hradiská, ktorých vznik u našich Slovanov sa posunul až ku koncu 8. či na prelom 8./9. storočia. Atď. ale to sú vlastne veci známe tak neviem načo to tu píšem . Sory


Hradisko v Majcichove, porastové príznaky, vidieť opevnenie


Rekonštrukcia opevnenia hradiska v Majcichove (dve možnosti vzhľadu), podľa archeologických poznatkov


Veľmožský dvorec v Ducovom


Ducové


Interiér veľmožského domu z Ducového


Pôdorys hradiska v Sv. Jure (pri Bratislave)


Sv. Jur, geodetické zameranie hradiska


Spišské Tomášovce, rekonštrukcia hradieb včasnostredovekého hradiska


Pobedim, porastové príznaky
1: Hradištia
2: Podhradištia


Pobedim, rekonštrukcia opevnenia


Bratislava-Hrad, rekonštrukcia opevnenia hradiska


Leczyca, rekonštrukcia opevnenia, staršia (palisádové) a mladšia fáza (roštová konštrukcia)


Behren-Lubchin (Nemecko), slovanské hradisko na jazere


Rez hradbou na hradisku Klučov


Stará Kouřim, staršia stredná brána na hradisku


Tunelovitá brána na hradisku vo Vlastislavi


Drevo-zemné fortifikácie
1: škrupinová konštrukcia drevo-hlinitého charakteru s klieštinovou alebo roštovou výstužou a rampovitým tylom, 2: škrupinová konštrukcia s dvojicou drevených stien s komorovou výstužou, 3: škrupinová konštrukcia s tromi stenami a stupňovitou ochodzou, 4: škrupinová konštrukcia s kombinovanou drevo-kamennou čelnou stenou a ďalšími drevenými stenami v telese hradby, 5: škrupinová konštrukcia s kamennou plentou a vysvahovaným tylom, s roštovou alebo klieštinovou výstužov, 6: (a- škruponová konštrukcia s čelnou stenou, vnútorným dreveným debnením roštmi či klieštinami, b- podkladaný rošt, c- komorovito usporiadané klieštiny, d, e- zrubové komory), 7: škrupinová konštrukcia s dvoma kamennými stenami, 8: škrupinová konštrukcia s vertikálne kombinovanou roštovou/komorovou výstužou


Drevo-zemné fortifikácie (včasnostredoveké, aj tie predtým)
1: palisáda (a- husto radené koly, b- košatina, c- vodorovná guľatinavzopretá kolmi, d- drážková technika), 2: priekopy (a- hrotitá, b- žľabová), 3: val s palisádou, 4: násyp s kamenným plášťom, 5: komorová konštrukcia, 6: komorová konštrukcia v zemnom násype, 7: val s plášťovým podkladaným roštom, 8: (a- roštová konštrukcia prekladaného rázu, b- pôdorys v komorovom, rámovom skelete, c- obojsmerný prekladaný rošt)


Pôdorys trojloďovej baziliky na Bratislavskom hrade, 9. storočie, nepravideľný pôdorys (bodkovane: pôdorys baziliky zakreslený Štefanovičovou, murivá a čiarkovane: reálny pôdorys baziliky)


Rekonštrukcia baziliky z BA-Hradu, Štefanovičovej rekonštrukcia sa už nepoužíva, lebo sa mýlila, aj pôdorys zle zakreslila, atď. (ale hlava to je, bohužial vtedy sa kopalo ako krumple, čiže tak)


Rekonštrukcia interéru baziliky z BA-Hradu, vnútorná výzdoba rekonštruovaná podľa zachovaných kúskov omietok, nájdených počas výskumu

[Aurelius]

Neskorý stredovek


Mštěnice (CZE), zaniknutá stredoveká dedina (rekonštrukcia domu)


Mštěnice (CZE), zaniknutá stredoveká dedina (rekonštrukcia domov)


Mštěnice (CZE), rekonštrukcia dediny + zemianske sídlo (hrádok)


Wustung Szentkirály (HUN), stredoveká dedina


Pfaffenschlag (CZE), stredoveký dedinský dom (15. stor.)


Štrba-Hrachovisko, stredoveký dedinský dom (15. stor.)


Štrba-Hrachovisko, stredoveký dedinský dom (15. stor.)


Hrádok typu motte, poznáme ich aj z územia Slovenska (budované na nížinách)

[Aurelius]

Použitá literatúra na obrázky

Pamiatky a múzeá 3/2000
Pamiatky a múzeá 1/2008
Ľudová architektúra a urbanizmus vidieckych sídel na Slovensku z pohľadu najnovších poznatkov archeológie a etnografie. Bratislava 1998.

Bátora, J.: Štúdie ku komunikácii medzi strednou a východnou Európou v dobe bronzovej. Bratislava 2006.
Blažová, E./Bartík, M.: Príklady počítačového modelovania rondelov. In: Cheben, I./Kuzma, I.: Otázky neolitu a eneolitu našich krajín 2001, Nitra 2002, 47-56.
Droberjar, E.: Encyklopedie římské a germánské archeologie v Čechách a na Moravě. Praha 2002.
Fiala, A.: Výtvarný prejav staroslovanskej baziliky na Bratislavskom hrade. In: Byzantská kultúra a Slovensko. Bratislava 2007, 103-114.
Furmánek, V./Ruttkay, A./Šiška, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava 1991.
Furmánek, V./Veliačik, L./Vladár, J.: Slovensko v dobe bronzovej. Bratislava 1991.
Furmánek, V.: Zlatý vek v Karpatoch. Nitra 2004.
Fusek, G.: Slovensko vo včasnoslovanskom období. Nitra 1994.
Hromada, J.: Moravany nad Váhom. Táboriská lovcov mamutov na Považí. Bratislava 2000.
Hulínek, D./Čajka, M.: Včasnostredoveké hradiská na Orave v kontexte hradísk na strednom a západnom Slovensku. Slovenská archeológia 52, 2004, 77-120.
Jezná, J./Kozubová, A./Schmidtová, J.: Rímske kamenné pamiatky Gerulata. Bratislava 2005.
Kaminská, Ľ.: Hôrka-Ondrej. Osídlenie spišských travertínov v staršej dobe kamennej. Košice 2005.
Kašpárek, F.: Germánské sídliště z doby rímské ve Slatinicích na Olomoucku. In: Droberjar, E./Komoróczy, B./Vachůtová, D. (Ed.): Barbarská sídliště. Brno 2008, 177-200.
Nekuda, V.: Das hoch- und spätmittelalterliche Dorf im Ostmitteleuropa im Licht der archäologischen Forschung. Archaeologia Historica 30, 2005, 263-328.
Novotná, M.: Svedectvá predkov. Martin 1994.
Olexa, L.: Nižná Myšľa. Osada a pohrebisko z doby bronzovej. Košice 2003.
Pavúk, J./Karlovský, V.: Orientácia rondelov lengyelskej kultúry na smery vysokého a nízkeho mesiaca. Slovenská archeológia 52, 2004, 211-280.
Pieta, K./Ruttkay, A./Ruttkay, M.: Bojná. Hospodárske a politické centrum nitrianskeho kniežatstva. Nitra 2007.
Pieta, K.: Keltské osídlenie Slovenska. Nitra 2008.
Ruttkay, A./Ruttkay, M./Šalkovský, P.: Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra 2002.
Staššíková-Štukovská, D.: K byzantskému pôvodu sklených korálikov v nálezoch z 8.-9. storočia na Morave a Slovensku. In: Byzantská kultúra a Slovensko. Bratislava 2007, 67-81.
Šalkovský, P.: Häuser in der Frühmittelalterlichen Slawischen Welt. Nitra 2004.
Šalkovský, P.: Výskum a rekonštrukcia fortifikácie západného areálu včasnostredovekého hradiska v Spišských Tomášovciach. Slovenská archeológia 54, 2006, 239-257.
Šolle, M.: Staroslovanské hradisko. Praha 1983.
Zábojník, J.: Slovensko a Avarský kaganát. Bratislava 2004.

V starších publikáciach sú ešte zastaralé datovania v najstarších obdobiach. Takže ak by ste to mali v ruke, ignorujte tie roky.

[aelfraed-nicolai]

Perfektny thread. Musim uznat. Vdaka za upozornenie nan aj jeho vytvorenie.

Mozno sem casom hodim aj ja zopar obrazkov z rekonstrukcii, ktore sa mi sem tam podarilo nahonobit.

[NeMiroff]

Jedno ale nechapem, preco sa vie toho tak malo o slovanskom osidlovani nasho uzemia?
Este nikdy som nepocul ci vlastne necital ake konkretne slovanske kmene osidlili nase uzemie a pritom vacsina inych slovanskych narodov ma o tom vedomosti ake kmene osidlili ich uzemie.
Napriklad v Polsku to boli Polania, Slezania, Vislania ci Pomorania
V Cechach Doudlebovia, Hanaci, Cesi atd.
Ale o slovenskych slovanoch sa v tomto ohlade skoro nic nevie, napriklad aj kmenove zvazy starych slovanov na Balkane a ich obratenie na vieru su detailne opisane roznymi kronikarmi ale u nas nic, svetla vynimka je Nitrianske kniezactvo a Samova risa ale aj potom nastala niekolkostorocna odmlka o zivote slovanov na uzemi Horneho Uhorska resp. uzemi dnesneho Slovenska.
Nie je tu niekto kto sa do tohto rozumie a moze mi to vysvetlit, lebo mna osobne to velmi zaujima. Dakujem

[Aurelius]

Originally Posted by FERENC919

Jedno ale nechapem, preco sa vie toho tak malo o slovanskom osidlovani nasho uzemia?
Este nikdy som nepocul ci vlastne necital ake konkretne slovanske kmene osidlili nase uzemie a pritom vacsina inych slovanskych narodov ma o tom vedomosti ake kmene osidlili ich uzemie.
Napriklad v Polsku to boli Polania, Slezania, Vislania ci Pomorania
V Cechach Doudlebovia, Hanaci, Cesi atd.
Ale o slovenskych slovanoch sa v tomto ohlade skoro nic nevie, napriklad aj kmenove zvazy starych slovanov na Balkane a ich obratenie na vieru su detailne opisane roznymi kronikarmi ale u nas nic, svetla vynimka je Nitrianske kniezactvo a Samova risa ale aj potom nastala niekolkostorocna odmlka o zivote slovanov na uzemi Horneho Uhorska resp. uzemi dnesneho Slovenska.
Nie je tu niekto kto sa do tohto rozumie a moze mi to vysvetlit, lebo mna osobne to velmi zaujima. Dakujem

No to máš vlastne pravdu, nemáme dostatok písomných správ, vieme, že Slovania sa delili na Antov, Sclavinov a Venetov, pričom naše územie osídlili Sclavini (v podstate západní Slovania), neskôr v období Avarského kaganátu sledujeme určitý progres, ktorý je spôsobený príchodom menšieho množstva Antov (južný Slovania), ktorých menšia časť žila na území Avarského kaganátu (šlo o remeselníkov) avšak ako sa volali kmene jednotlivo, napr. to čo majú Česi či Poliaci my nemáme, bohužial, v podstate vieme akurat o "Nitranoch" ale ako sa volali ostatní, nemáme ani páru, je to aj spôsobené tým, že väčšiu časť nášho územia už v roku 833 ovládli "Moravania" - s tým názvom sú tiež problémy... no a od vtedy sa hovorí už len o Moravanoch tam a Moravanoch tam a tam, v Čechách a Poľsku bol ten vývoj trošku iný, tam mnohé tieto názvy kmeňov prežili ešte do 10. storočia a preto ich poznáme, taktiež, jednoducho .... MÁLO PÍSOMNÝCH PRAMEŇOV.... veď dokonca aj Nitrianske kniežatstvo je konštrukt a ani nevieme aké bolo veľké, všetky tie mapy znarorňujúceho ho na celom západnom Slovensku sú nepodložené, ani sa to podložiť nedá, je v tom bordel, keď chceš, možem ti to potom popísať celé, ale bolo by toho vela veď vlastne aj ten rok 828 kedy bol akože vysvetený kostol je konštrukt vymyslený a východu majú všetky tieto krajiny aj v tom, že priamo susedia s niekym vyspelejším, kto zaznamená to čo počuje, my sme tak uprostred, ani o morave nevies ake kmene ju obyvali, len vieš, že proste ziskali prevahu moravania

[NeMiroff]

Originally Posted by Aurelius

No to máš vlastne pravdu, nemáme dostatok písomných správ, vieme, že Slovania sa delili na Anton, Sclavinov a Venetov, pričom naše územie osídlili Sclavini (v podstate západní Slovania), neskôr v období Avarského kaganátu sledujeme určitý progres, ktorý je spôsobený príchodom menšieho množstva Antov (južný Slovania), ktorých menšia časť žila na území Avarského kaganátu (šlo o remeselníkov) avšak ako sa volali kmene jednotlivo, napr. to čo majú Česi či Poliaci my nemáme, bohužial, v podstate vieme akurat o "Nitranoch" ale ako sa volali ostatní, nemáme ani páru, je to aj spôsobené tým, že väčšiu časť nášho územia už v roku 833 ovládli "Moravania" - s tým názvom sú tiež problémy... no a od vtedy sa hovorí už len o Moravanoch tam a Moravanoch tam a tam, v Čechách a Poľsku bol ten vývoj trošku iný, tam mnohé tieto názvy kmeňov prežili ešte do 10. storočia a preto ich poznáme, taktiež, jednoducho .... MÁLO PÍSOMNÝCH PRAMEŇOV.... veď dokonca aj Nitrianske kniežatstvo je konštrukt a ani nevieme aké bolo veľké, všetky tie mapy znarorňujúceho ho na celom západnom Slovensku sú nepodložené, ani sa to podložiť nedá, je v tom bordel, keď chceš, možem ti to potom popísať celé, ale bolo by toho vela veď vlastne aj ten rok 828 kedy bol akože vysvetený kostol je konštrukt vymyslený a východu majú všetky tieto krajiny aj v tom, že priamo susedia s niekym vyspelejším, kto zaznamená to čo počuje, my sme tak uprostred, ani o morave nevies ake kmene ju obyvali, len vieš, že proste ziskali prevahu moravania

Hej, ale ja som myslel stare slovanske zvazky ktore boli pri formovani modernych narodov, napriklad taky polania sidlili aj na uzemi dnesnej Ukrajiny ale aj Polska cize prispeli aj na jednu aj na druhu stranu.
Ale celkovo bolo vzdy o Slovanoch na Slovensku v historii dost ticho a poznatkov biedne, vsak nejake vaznejsie sebaupozornovanie nastalo az niekedy v 16. storoci ci neskor a napriklad taki Poliaci ci Cesi mali uz svoje kralovstva, kniezactva, slachtu, univerzity...
Viem ze za to moze to ze sme nemali vlastny stat ale ved slov(a)ensky vplyv v Uhorsku musel byt velky, ved madarov nebolo aspon zpociatku vela, a Slovakov, Slovienov ci Slovanov tu muselo byt omnoho viac, tak co sme o sebe nedali wediet? Stavim sa ze velka cast madarskej slachty nemala madarsky povod a pritom sa za madarov nevedno preco, vydavali.
Treba uznat ze Madari maju velmi velky vplyv a moc pomadarcit slovanov, to vedia teda dobre