[Bratislava] Vydrica - Page 92 - SkyscraperCity
 

forums map | news magazine | posting guidelines

Go Back   SkyscraperCity > European Forums > Euroscrapers > Local discussions > Slovakia > City Development > Bratislava


Global Announcement

As a general reminder, please respect others and respect copyrights. Go here to familiarize yourself with our posting policy.


Reply

 
Thread Tools Rating: Thread Rating: 63 votes, 5.00 average.
Old October 7th, 2019, 10:38 AM   #1821
Qwert
Moderator
 
Qwert's Avatar
 
Join Date: Jun 2006
Posts: 13,255
Likes (Received): 4299

Ten zárubný múr bude krásne akumulovať teplo, to je ten boj proti klimatickým zmenám? Taká opacha tam nikdy nemala vzniknúť. Akože pokojne tam ten múr byť mohol ale mali priamo k nemu prilepiť nejaké budovy a zakryť ho.
Qwert no está en línea   Reply With Quote
Sponsored Links
Advertisement
 
Old October 7th, 2019, 11:58 AM   #1822
Strummer
lost in the supermarket
 
Strummer's Avatar
 
Join Date: Nov 2007
Posts: 5,931
Likes (Received): 2757

V realite budu tie domy 2x vyssie a ta ulicka bude mat polovicnu sirku, takze to bude tmava kobka, a ziadne teplo sa akumulovat nebude
__________________
Myslíš že sa niekedy zmenia mindráky na úsmevy, Petržalka na Manhattan a špinavé fabriky na hotely?

Qwert liked this post
Strummer no está en línea   Reply With Quote
Old October 7th, 2019, 12:20 PM   #1823
KLEPETO
Registered User
 
KLEPETO's Avatar
 
Join Date: Oct 2009
Location: LBC
Posts: 8,881
Likes (Received): 4321

Ak na to dajú rásť to ťahavé verandorýno, tak to môže celé pekne zazelenať a nebude z toho taká šedá masa.
__________________

Pán Rojko liked this post
KLEPETO no está en línea   Reply With Quote
Sponsored Links
Advertisement
 
Old October 9th, 2019, 07:22 PM   #1824
oResttovanekura
Registered User
 
Join Date: Nov 2018
Posts: 17
Likes (Received): 0

Zdravim. Niekto kto si tam chce kupit byt a uz mu zaslali cenovu ponuku? Pisal som im cca 2 mesiace dozadu ci uz maju nacenene byty a prisla odpoved, ze budu vopred informovat kto im napisal.
oResttovanekura no está en línea   Reply With Quote
Old October 10th, 2019, 10:58 AM   #1825
alien
.:junglist : and . AFOL:.
 
alien's Avatar
 
Join Date: May 2005
Location: bratislava
Posts: 2,197
Likes (Received): 715

ceny budu plus minus ako eurovea 2 (info z druhej ruky)
alien no está en línea   Reply With Quote
Old October 10th, 2019, 01:40 PM   #1826
AdrianPohan
Registered User
 
Join Date: Feb 2015
Location: Stockholm
Posts: 30
Likes (Received): 17

Kamošov otec (developer= dobré známosti) tam kúpil 3 byty pár mesiacov dozadu a spomínam si, že hovoril okolo 5-6K za m2 ale samozrejme odvtedy sa cena určite zmenila
AdrianPohan no está en línea   Reply With Quote
Old October 10th, 2019, 01:44 PM   #1827
Wizzard
Prešpurák
 
Wizzard's Avatar
 
Join Date: May 2006
Location: Uratislaburgium (today Bratislava)
Posts: 6,236
Likes (Received): 1442

Quote:
Originally Posted by AdrianPohan View Post
Kamošov otec (developer= dobré známosti) tam kúpil 3 byty pár mesiacov dozadu a spomínam si, že hovoril okolo 5-6K za m2 ale samozrejme odvtedy sa cena určite zmenila
Vo Vydrici alebo v Eurovei 2?
__________________
Zvečerieva sa.
Vlak uháňa vínorodým krajom popod úpätie vápencových Malých Karpát.
Modra - Pezinok - Rača...
V oknách sa ligocú ružence svetiel.
B r a t i s l a v a !


Ten prešporský zámok pekný murovaný — čudujú sa z neho na Dunaj tí páni,
čuduje sa z neho aj záhorský šuhaj: ako pekne tečie ten povestný Dunaj.
Tí nádherní páni pilnú radu majú, že oni povestný Dunaj zahatajú;
a tie naše Tatry zďaleka sa smejú; „Zahatajte, páni, keď máte nádeju!“
Wizzard no está en línea   Reply With Quote
Old October 10th, 2019, 01:55 PM   #1828
AdrianPohan
Registered User
 
Join Date: Feb 2015
Location: Stockholm
Posts: 30
Likes (Received): 17

Vo Vydrici
AdrianPohan no está en línea   Reply With Quote
Old October 10th, 2019, 06:30 PM   #1829
oResttovanekura
Registered User
 
Join Date: Nov 2018
Posts: 17
Likes (Received): 0

Takze mozem ocakavat 1 izbovy byt orezany o kuchynu za 150 000?
Chcel som reagovat na konkretny prispevok, ale v okne sa mi zobrazila cela stranka, ako keby som mal reagovat na banned a nahlad celej stranky,vyzeralo to divne.
oResttovanekura no está en línea   Reply With Quote
Old October 11th, 2019, 01:21 AM   #1830
OscarNiemeyer
Registered User
 
OscarNiemeyer's Avatar
 
Join Date: Mar 2008
Location: Bratislava
Posts: 1,951
Likes (Received): 7129

Dalsi nazor na Vydricu a nie prave pozitivny..

https://dennikn.sk/1584607/architekt...avit/?ref=list

Developeri dnes stavajú tak, že stavby je už po ôsmich rokoch potrebné rekonštruovať, hovorí architekt Ján M. Bahna, autor budovy VÚB banky, prvej výškovej budovy postavenej v 90. rokoch.

Architekt Ján M. Bahna považuje lokalitu bratislavského podhradia za stratené mesto. V rozhovore hovorí aj o tom:

prečo je podľa neho nevydarený najnovší projekt Vydrice,
ktoré developerské projekty sú dobré a ktoré nie,
ako sa v 90. rokoch za pochodu učili pri VÚB banke, ako stavať výškovú budovu,
aký je vzťah Slovákov k architektúre.
Vami navrhnutá budova VÚB banky bola jednou z prvých dominánt v lokalite Mlynských nív. Ako sa pozeráte teraz na stavebné projekty v zóne Chalupkova?

Môj pohľad na súčasnú výstavbu určuje naša účasť na projekte VÚB. Je to historicky prvá výšková budova nového, súčasného typu, vznikla na základe súťaže z roku 1994. Dovtedy staré výškové budovy nestáli za veľa – za socializmu bola ich stavba veľkým technickým problémom. Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa v Bratislave o výškových budovách ešte vôbec nehovorilo. Hlavným architektom mesta bol Peter Beňuška, ktorý zorganizoval a hodnotil súťaž na VÚB – z ôsmich prihlásených návrhov boli štyri klasické, do šesť až osem podlaží, ďalšie štyri návrhy boli výškové. Vznikla teda prvá veľká debata o tom, či je v Bratislave možné stavať výškové budovy.

Ako sa to skončilo?

Naša budova bola presvedčivá – modrá veža, ktorá sa bankárom zapáčila. Podľa obmedzenia leteckej inšpekcie sa mohlo stavať len do výšky 75 metrov, preto sme prvýkrát použili fintu elipsy a jej iluzionizmus – keď ju „posadíte“ kolmo, vytvoríte optický výškový efekt. Na študijnej ceste v Amerike som si vtedy systematicky preštudoval prácu architekta Philipa Johnsona, známu elipsu Lipstick v New Yorku. Umiestnenie elipsy VÚB nebolo náhodné, vyšlo z urbanistickej logiky križovatky radiály a tangenty. Doteraz sa ukazuje, že to bolo vhodné riešenie, a mám pocit, že tá budova sa nestratila ani pri novej výstavbe.

Čí bol nápad postaviť VÚB banku práve tam?
VÚB bola v tom čase štátna banka, čo bolo šťastie, keďže štát chcel mať reprezentačnú bankovú budovu, a tak nešetril. Začiatkom deväťdesiatych rokov bolo treba desaťnásobne zvýšiť plochy bankových pracovísk, pretože tu existovali len pobočky veľkých bánk z Prahy. Po vzniku Slovenska sme sa museli aj v tomto smere osamostatniť. Hľadalo sa preto miesto v Bratislave, kde by mohla vyrásť najväčšia budova slovenskej banky. Ako urbanisticky zaujímavé miesto určili práve to na križovatke medzi Karadžičovou a Mlynskými nivami.

A aj v inej časti Bratislavy by ste si vedeli predstaviť pre banku takú veľkú budovu?

Takú veľkú parcelu a výškovú budovu sme si vtedy nevedeli predstaviť na inom mieste, hoci o pár rokov sme robili súťaž aj na Národnú banku Slovenska (NBS) pri budove rozhlasu. Vtedy už boli banky sprivatizované, zrealizovanú VÚB katastrofálne sprivatizovali ľudia z HZDS… NBS stojí na priečnej osi, kde bolo ďalšie vytypované miesto na výškové budovy. Budova NBS je však trošku vysoko, smerom do Karpát, kde je už výšková budova konfliktná. Mestský okruh, teda okolie pri Karadžičovej ulici, ktoré tvorí akýsi prstenec okolo historického jadra, sa nám zdal ako logická poloha na veľkú banku.

Aké ste dostali vtedy zadanie? Je VÚB banka naozaj vaším projektom alebo ste museli pri jej tvorbe ísť aj do kompromisov od zadávateľa?

Z tejto stránky sme mali v bankových projektoch určitú skúsenosť – ešte za socializmu som spolunavrhoval dve krásne štátne banky, v Žiline a Čadci. Najväčším problémom pri stavbe VÚB bolo vyriešiť v objekte pri obmedzenej výške 22 podlaží dvetisíc pracovných miest. Parcelu sme zastavali skoro naplno. Museli sme sa vyrovnať aj s problémom dopravy a parkovania. Na projekte spolupracoval náš ateliér s emigrantom, pánom Honkom, a jeho firmou Boos Brno, ktorý mal referencie z bankového sektora v Rakúsku, a preto ho bankári vyzvali ako skúseného konzultanta. V realizačnom štádiu pracovali na projekte paralelne tri ateliéry. Autormi objektu sú architekti Bahna – Palčo – Závodný – Juráni.

V čom je iné navrhovať bežnú budovu a výškovú budovu?
Je to zásadný rozdiel – výšková budova má extrémne nároky na všetky profesie, ktoré sa stavby zúčastňujú. Tí, ktorí takúto budovu projektovali, majú za sebou „školu života“. Bolo to náročné, no trvalo to len tri roky – paralelne sa projektovalo a stavalo. Mali sme naozaj vybraných odborníkov – statický dozor mal na starosti doktor Kozák, ktorý v tom čase robil všetky existujúce oceľové stavby ako budovu slovenského rozhlasu, televízie. Z tejto stránky sme dali dokopy výborný tím a vytvorili sme na projekt dobré podmienky. Nič vážne sa pri stavbe nestalo a naďalej drží. Na rozdiel od NBS, ktorá mala faux pas – slovenský statik, ktorý pri projekte bol, to nezvládol. Doktora Kozáka vtedy ako dozor odmietli, stavbu po nehode museli na rok prerušiť.

Čo bolo najťažšie pri navrhovaní a stavaní výškovej budovy?

Na Slovensku vtedy ešte neboli firmy, ktoré by mali skúsenosti s klimatizáciou výškových budov. Architektonickým problémom bolo aj to, že na VÚB z južnej strany svieti slnko, a budova sa teda v tej časti zohrieva, no na severnú stranu slnko nepreniklo, bolo veterno a budova sa musela prikurovať. Podobne bolo náročné vymyslieť celozasklený plášť s vhodnými fyzikálnymi parametrami.

Aj v dnešných výškových budovách sú takéto problémy?

Teraz už vieme využívať štvorrúrkový systém – v niektorej časti budovy klimatizácia chladí, inde zas kúri. Pri stavbe VÚB sme si museli zdigitalizovať aj ateliér a všetko kresliť na počítačoch. Len počítač dokázal nakresliť desaťtisíce elíps v projektoch. Podobne aj v realizačných firmách museli používať digitalizačnú technológiu pri tvarovaní panelov v tvare elipsy.

Máte okrem VÚB v portfóliu aj iné výškové budovy?

Zapojili sme sa do súťaže o NBS, boli sme vo finále, no nevyhrali sme. Reálne to ani nebolo možné popri dokončovaní VÚB. Postupne sme projektovali pre väčšinu vtedajších bánk, ako je ČSOB, Slovenská sporiteľňa či IRB. Náš ateliér začínal s rekonštrukciami stavieb medzivojnovej moderny, projektovali sme aj obchodné domy.

Ešte aj v deväťdesiatych rokoch často platilo, že projekty znehodnocovala aj slabá stavebná realizácia. Ako v tomto ohľade dopadla vaša výšková budova?
V deväťdesiatych rokoch sa v podstate všetci učili – architekti aj stavebné firmy. Postupne sem prichádzali západné firmy, naši zas chodili pracovať do zahraničia, kde sa veľa naučili, takže z roka na rok sa kvalita zlepšovala. Veľa vecí však bolo ešte nedostupných – napríklad sme chodili nakupovať materiál na stavbu do Rakúska, chodili sme často aj na zahraničné výberové cesty – niekoľkokrát sme boli na kamenárskych veľtrhoch v Taliansku. Pre VÚB sme tam vyberali žulu na 4500 štvorcových metrov fasády, čo bola vtedy super zákazka. Kameň však musel byť stopercentný, nemohol mať žiadne hrčky či iné nedostatky. Už sme mali jeden typ aj vybratý, keď nám konkurencia prezradila, že tento typ žuly má v sebe kúsky železa, ktoré sa môže postupne vyplaviť na fasádu a hrdzavieť. Zrušili sme teda objednávku a kúpili sme brazílsku žulu, ktorá je na budove doteraz.

Ako vtedy fungovalo mesto a stavebné úrady? Bol tiež taký zmätok?

Stavebné úrady fungovali tak „socialisticky dožívajúco“. Bolo to však jednoduchšie ako teraz. (smiech) VÚB bola významná stavba, aj mesto s nami spolupracovalo, a preto sme nejaké problémy s úradmi nemali. Neskôr sme založili Spolok architektov, ktorého som bol dlhé roky prezidentom a viceprezidentom – mali sme teda aj dobrú spoločenskú pozíciu, strážili sme úroveň architektúry v meste.

Skúsme sa teraz presunúť v čase – ako hodnotíte súčasné architektonické projekty v Bratislave?

Mám zásadný problém – budova VÚB bola stavaná ešte ako štátna investícia, teda bolo záujmom štátu, aby budova zodpovedala štandardom najväčšej banky v krajine. Dnešné stavby sú developerské, určené na prenájom – investori stavajú budovy tak, aby boli dobre prenajímateľné. Ak prenajmú 50-60 percent budovy, tak sú v ažurite. Keď sa im podarí prenajať viac, majú zisk. Tieto stavby sa však za 5-8 rokov opotrebujú, „vybývajú“ a potrebujú zrekonštruovať. Developeri majú stratégiu – začnú stavať až potom, keď majú isté, že väčšinu budovy prenajmú. Napríklad o komplexe Westend sa developer JTRE vyjadril, že ide o jeho najlepšiu investíciu. Napriek tomu tam vidím prázdne poschodia.

Keď ste stavali pre štát, stavali ste pre všeobecné dobro, keď staviate pre developera, prispôsobujete sa jeho predstavám a účelu. Napríklad stavba vedľa VÚB od HB Reavis po 12-15 rokoch pomaly odchádza.

… a bude sa musieť rekonštruovať.
Áno, neviem, čo z toho urobia. Je to dosť nešťastná budova s najlacnejšou fasádou. Tú si vybral sám stavebník a nie pôvodný mladý architekt. Prístup developerov je rôzny.

Ktorý projekt sa vám páči najviac a ktorý najmenej?

Hlavne sa mi nepáčia tie, čo vznikli postupne pri VÚB z oboch strán.

Twin City?

Áno. Výškové budovy majú svoje čaro, hlavne keď sú zreteľné a vzdušné. Taký neurčitý objem a dosková hmota popierajú vzletnosť. Nie nadarmo sa v Bratislave stavia toľko elíps – napríklad plechové Tri veže na Bajkalskej, Karol Kállay pri futbalovom štadióne takisto stavia elipsu… potom prišli veže Sky Park od Zahy Hadid. Tento projekt je dobrý, hoci v Rakúsku postavila Zaha Hadid skoro neobývateľné byty, to bol dosť prepadák. Aj v Prahe má teraz problémový projekt – vzniká tam jej celý blok, je to dosť divoký projekt v klasickom meste. Sky Park je teda na jej štýl umiernený projekt.

Myslíte si, že sa v takýchto elipsových budovách dobre býva?

Je to architektmi vymyslené.

V Bratislave sa neustále vedú diskusie o tom, či do nej patria alebo nepatria mrakodrapy. Je zóna Chalupkova naozaj to miesto, kde mal bratislavský „downtown“ vzniknúť?

Teraz to už nikto nekoordinuje, developeri dokonca robia urbanizmus mesta, lebo mesto je pre developerov slabý partner. Sú miesta, kde sa na základe generelu určilo, kde sa môžu stavať výškové budovy. Nepríjemnou vecou je, že je to v tesnej blízkosti historického centra a monumentálne hmoty sa zjavujú v priehľadoch z historického mesta. Z Kollárovho námestia vidíte výškovky, od Michalskej brány tiež. Nikto sa nezaoberá „obrazom mesta“. Výškové budovy Troch veží na Bajkalskej, ktoré nie sú kolmo, ale vodorovne, vytvorili akúsi hradbu, čo nie je dobré. Elipsy sú vzdušné, keď sú kolmé, preto si myslím, že projekt Zahy Hadid je dobrý. Nakoniec, je to aj jediná realizácia od svetového architekta u nás. Slovensko a ani jeho panelákové getá nie sú atraktívne pre zahraničné hviezdy.

Má v súčasnosti, v 21. storočí, ešte zmysel rozprávať sa o výškovej regulácii v meste?

Máte pravdu, že v súčasnosti je celosvetovo veľká snaha developerov o atraktivitu, často sú to až výstrelky, nie výškové budovy. Sú to také „megamonštrá“ ako pyramída uprostred Paríža od Herzoga. Regulácia pre Bratislavu však zmysel má, aby sa tu nepostavilo niečo absurdné, úplne negujúce dunajský koridor. Výškové budovy doniesli do mesta „zubaté“ kompozície – je to prejav nekoordinovanej výstavby. Je preto lepšie, ak vznikne jedna mrakodrapová štvrť, než mať výškovky „rozhádzané“ po celom meste.

Praha si nepúšťa do mesta výškové budovy a drží si historický vzhľad.

Nepúšťa, výškové budovy sú situované na jednom mieste. Pamätám si, keď v Bratislave vyrástol hotel Kyjev, ktorý bol po Manderláku najvyšší. Pražania vtedy hovorili, že niečo také by sa do Prahy nedostalo, a určite nie na jednom z hlavných námestí. V Bratislave sme teda boli odvážni, nezaťažení históriou, nemali sme tu však také vzácne kompaktné mestské štvrte, ako je pražský Žižkov.

Najnovšie sa v lokalite Mlynských nív diskutuje o bývalej priemyselnej hale, teraz kultúrnom priestore Design Factory. Budova nie je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku ako susedná Jurkovičova elektráreň, no je zrekonštruovaná a už 15 rokov slúži ako kultúrny priestor. Mal by developer či majiteľ myslieť na záchranu takýchto budov? Nie je to v zahraničí trend?

Spomínam si na Design Factory. Mali sme tam viaceré akcie a výstavy. Dúfam, že sa podarí jej hmotu začleniť do nového konceptu. Aféry so zbúraním či nezbúraním takýchto budov sú všade vo svete. V spoločnosti, v ktorej je zafixované kultúrne povedomie, sa historické budovy ťažšie búrajú. Mladšej civilizácii, ako sme my na Slovensku, kde o architektúre spoločnosť nemá veľkú vedomosť, je to jedno. Ľudia nie sú vzdelaní v histórii architektúry, a preto k tomu nemajú vzťah. Na druhej strane by aj developer mal byť vzdelaný a kultúrne cítiaci človek. Ak je to zbohatlícky blbec, ktorý tu chce len stavať… My sme na Slovensku zaspali.

V čom?

Stratili sme veľa takýchto budov, hoci sme ich nemali mnoho. Slovensko je totiž vidiecka krajina, máme najmenej bytových fondov v Európe. Nemáme mestá. Hoci máme krásnu prírodu, zničili sme ju panelákmi, ešte aj každé malomesto je zlikvidované touto architektúrou. Je to katastrofa, z architektonickej stránky sme barbari. Prví slovenskí architekti vyšli zo školy až začiatkom päťdesiatych rokov a ako prvé zákazky dostali paneláky. V kultúrnych krajinách aj u našich susedov existovali školy architektúry o stáročia skôr.

O vás je známe, že ste kritikom petržalskej architektúry…

Petržalka mala nešťastnú polohu na pohraničí pri železnej opone. Za socializmu sa nemalo kde stavať, rozmýšľalo sa, či sa Bratislava rozvinie smerom na Záhorie alebo smerom na juh. Záhorie je však už za kopcom, mestu by to teda v rozvoji veľmi nepomohlo, preto sa Bratislava rozšírila do Petržalky smerom na Rusovce. Ľudia boli šťastní, keď dostali byt, no komunistickí funkcionári takto vlastne ničili bratislavské meštianstvo spod podhradia a Starého Mesta.

Výstavba panelákov sa postupne zhoršovala. Výstavba v ružinovskom Štrkovci a Trávnikoch bola ideálom škandinávskeho funkcionalizmu – domy neboli ešte také vysoké a teraz je tam dostatok zelene. Petržalské paneláky sa ťahali vyššie a vyššie, bez výrazných možností parkovania. Samozrejme, je tu zopár zákutí, napríklad pri dostihovej dráhe. Faktom však je, že je tu akási deformácia architektonického vnímania, keďže v Petržalke sa rozvíjala len panelová forma zástavby, len obmedzené typy bytov, a ľudia nevedia, čo by architektúra mohla pre ich bývanie poskytnúť. Petržalka doteraz nemá realizovanú centrálnu os s električkou. Je pre mňa nepríjemné hovoriť Petržalčanom, že žili na nevhodnom mieste v nevhodnom čase.

Ako by podľa vás mohlo vyzerať petržalské nábrežie Dunaja? Viete si aj tam predstaviť výškové budovy?
Petržalské nábrežie je absolútne nevyužité. Najkrajšou časťou je Pečniansky les oproti Hradu, oproti budove parlamentu – tam mal Pellegrini bývať, nie na druhej strane Dunaja (premiér má byt v komplexe Zuckermandel – pozn. red.). Takto vidí len Inchebu, ktorá zablokovala rozvoj tejto časti. V luxusnej časti nábrežia pri lodeniciach žijú bezdomovci.

A v tej časti, ako bývalo Lido? Zatiaľ sa stále uvažuje, čo by tam mohlo vzniknúť. Mala by tam opäť podľa vás vzniknúť pláž?

Samozrejme. Dunaj má však jednu nevýhodu – v zákrute musela byť voda Dunaja rýchla a prehľadná pre člny pohraničnej stráže. Rieku preto komunisti špeciálne upravili, keďže išlo o pohraničnú oblasť, cez ktorú sa snažili utekať odporcovia režimu, hlavne z NDR.

Je ešte vôbec možné na Dunaji urobiť takéto romantické kúpanie?

Je, hoci celé nábrežie aj jeho časť pri Starom Meste sú tiež katastrofálne – sedíte na nábreží a pred sebou máte betónový múr. Fantasticky terasovito je nábrežie upravené napríklad vo Varšave. V Budapešti zas autá jazdia dolu pri rieke, nad tým sú terasy, kaviarne. Vo Viedni pri Dunaji vznikajú rôzne plavárne. Viedeň má aj romantický Alte Donau. Naše vnúčence a aj my sa chodíme kúpať do čistého Dunaja oproti Devínu pri Hainburgu v Rakúsku.

S bratislavským nábrežím preto treba niečo urobiť. V blízkosti Pečnianskeho lesa mohla vyrásť parádna štvrť, ktorá by mala pred sebou celú panorámu hradného kopca – práve tento obraz mesta s Hradom je dôvod, prečo je Bratislava tou čarovnou Bratislavou.

A čo lokalita priamo pod Hradom?
Poznám celú históriu Vydrice od čias Jantárovej cesty a brodu cez Dunaj – napríklad v roku 1969 český profesor Alfréd Piffl, ktorý podhradie zameriaval so študentami, vyhlásil, že funkcionalizmus definitívne zvíťazil – časť podhradia bola zbúraná, komunisti už stavali Most SNP. Všetci architekti boli za zbúranie podhradia. Po roku 1989 boli opäť veľké diskusie, čo s podhradím – existovali aj projekty na obnovu historických domov, no boli tu aj nápady na postavenie novej štvrte s exkluzívnymi budovami.

Ako sa vyvíjali projekty podhradia?

Počas vojnového Slovenského štátu vyhrali Taliani architektonickú súťaž na jeho premenu – je zaujímavé, že vo fašistickom Taliansku vznikla avantgardná moderná architektúra a v Hitlerovom Nemecku bol ideálom romantický historizmus. Bratia Padulovci chceli zbúrať ruinu Hradu a vybudovať nové, moderné podhradie. Druhé miesto vtedy vyhral slovenský architekt Emil Belluš, takisto s moderným projektom, ďalšie návrhy boli nemecké, katastrofálne romantické.

Nič z toho sa nerealizovalo, ostalo len pri plánoch.

V druhej polovici päťdesiatych rokov už prišli socialistickí funkcionári s nápadom búrať podhradie a vybudovať pri električkovom tuneli panelové vežiaky. Malo sa pokračovať s panelákmi aj ďalej. Neskôr vznikla idea, že na nábreží dole pod kopcom vznikne nová budova parlamentu, podobne ako je v Budapešti. Z toho však zišlo, keďže vtedajší podpredseda SNR Ján Gregor vyhlásil, že nebudú pod Hradom „v podzámčí“, ale musia byť Hradu rovnocenní. Architektom hradného kopca bol vtedy Ferdinand Milučký, ktorý navrhoval napríklad aj to, aby pod západnou terasou vznikol akýsi „Louvre“ a parlament bude sídliť pod zemou vedľa Hradu. Funkcionári si však presadili parlament na hradnom kopci, s čím Milučký nesúhlasil. Takže máme nevýraznú budovu parlamentu, s nedoriešenými nástupmi a so socialistickým štandardom interiérov.

Keď sme sa dohovárali na rozhovore, spomenuli ste, že za „absolútny podvod“ považujete najnovší projekt podhradia. Prečo sa vám projekt Vydrica nepozdáva?

Je to akési pokračovanie Riverparku a Zuckermandlu. Aj tie sľubovali citlivý prístup k tejto historicky najvýznamnejšej časti mesta na Dunaji.

Ten projekt sa vám nepáči?

Nie, myslím, že je všeobecným sklamaním. V Riverparku je obrovský hotel, ktorý zacláňa pohľadom na Dunaj. Odtrhol Dunaj od hradného svahu. Pokračovalo to projektom Zuckermandel, ktorý je možno ešte horší – je tam banka, prenajímateľné kancelárie a zopár bytov, ktoré nenadväzujú na zrekonštruované kúrie, pričom tam okrem iného zbúrali aj Messerschmidtov rodný dom. Messerschmidtova busta sa na námestí pri ČSOB vysmieva architektom. Je to komerčná architektúra, ktorá mohla stáť oproti v Petržalke, no na tejto strane Dunaja malo vyrásť niečo autentickejšie, niečo, čo by rešpektovalo pôvodnú štruktúru štvrte. Tento proces pokračuje…

Teraz pod Hradom pribudnú nové byty.

Tie bytovky a celá výstavba budú vysoké, sedempodlažné domy. Predtým existovalo množstvo súťaží, na ktoré sa vždy odvoláva primátor Vallo. Ani jedna však výsledkom nepresvedčila. Každých desať rokov tam vyhrala nejaká kreácia, ktorá hľadala vzťah k histórii, ale keď už mohla prejsť k zachovaniu pôvodnej štruktúry, prišiel nový developer a iný názor. Teraz rozbehol projekt developer Lucron, ktorý tam chce 700 bytov. Developer z konzervatívneho Luxemburgu by si takéto niečo doma nedovolil. Vybral si partnerov, s ktorými už spolupracuje. Nie je to výsledok súťaže a ani diskusie. Je to služba developerským číslam. Architekti projektu sa teraz tvária, že k územiu pristupujú citlivo historicky, no pôvodne tam nakreslili „vysvietený Hollywood“. Asi po reakciách verejnosti uverejnili Markove ručné skice (architekt a urbanista Igor Marko spolupracuje na projekte Vydrica – pozn. red.), ktoré majú dokumentovať historizujúci charakter návrhu. Som rozčarovaný, podhradie a jeho charakter definitívne zlikvidujú. Celá lokalita by sa mala projektovať na pôvodných zachovaných základoch, Pifflových projektoch a hlavne citlivejšie. Stratené mesto, výborne analyzované pred desiatimi rokmi v Marenčinovej rovnomennej knihe, bude definitívne stratené. Vtedy ešte žila generácia, ktorá bola schopná protestovať.

Myslíte si, že by sa tento projekt ešte dal zastaviť a naprojektovať inak?

Myslím si, že áno. Pifflovo zameranie domov existuje, základy a pivnice sú zachované a aj komunikácie sú jasné. Takýto obrodný proces je na ďalších pár rokov. Malo sa začať začiatkom 90. rokov, keď sa rozhodlo zo strany pamiatkarov, že tam niet čo chrániť. Architektom sľubovali, že v tejto lokalite by mohlo sídliť zastúpenie EÚ, vznikla by tu „Malá strana“ či maďarský Gellért. Teraz tam vyrastú prenajímateľné byty pre vyššiu triedu a kancelárie ako dobré adresy.

Aj bulvár…

To má perspektívu jedného kilometra pri stene – kto tam bude chodiť? Tá kresbička bulváru ako rušnej pešej cesty aj mňa zaujala. V osemdesiatych rokoch som zachránil objekt Propelera. Dnes nový majiteľ hovorí, že turisti, ktorí prídu na lodi po Dunaji, tam nenechajú ani euro, lebo všetko majú zabezpečené na lodi. Bývalá stanica Propelera je skoro prázdna. Ale podobná situácia je aj v Rakúsku, nielen u nás. Je teda naivné si myslieť, že novým projektom Vydrice rozšíria Staré Mesto. Nerozšíria. Ani do Zuckermandlu turisti nechodia.

Pri výškových budovách sú dôležité aj verejné priestory v ich okolí – oddychové zóny, základná občianska infraštruktúra. To je u nás stále často slabšie, ani pri vašej banke nič také nevzniklo, miesto parku pod ňou je parkovisko. Prečo sa to takto väčšinou skončí?

VÚB je banka pri autobusovej stanici, nemáme tam veľký verejný parter. Tam to bolo teda jednoznačne odpísané. V projekte Zahy Hadid budú bytovky, podnož sa tam aktivizuje. Predpokladám, že z tejto stránky to bude žiť ako verejný priestor. V okolí sú však kancelárske budovy, je tam Twin City, oblasť Karadžičovej, ktorá je večer mŕtva…

Hneď vedľa je aj Panorama City, kde sú tiež byty. Tam tiež nie je v okolí väčší park alebo niečo podobné.
Projekt Panorama City je sám osebe architektonicky nešťastný – samé prenajaté apartmány. V parteri to síce má zopár obchodov, ale to tiež nie je nič živé. Eurovea je úspešná preto, lebo sa vrátila k pôvodnej blokovej zástavbe, má len šesť podlaží, využíva nábrežie rieky a je to živá lokalita. Riverpark taký nie je.

Teraz pri Eurovei vznikne obrovský mrakodrap.

To je ďalšia vec, teraz sa developeri, bývalí privatizéri z prvej vlny, už len tromfujú, kto postaví vyššiu budovu. Svetové mestá si to môžu dovoliť. Neviem, prečo však u nás, v takomto malom veľkomeste v komornej dunajskej krajine.

Možno porovnávanie ega?

(smiech) Asi sa porovnávajú, kto je väčší developer. V oblasti prípravy považujem za najlepšieho alebo skôr najcitlivejšieho developera Pentu. Spolupracuje s dobrými architektmi. Až potom asi HB Reavis, aj keď spočiatku sme s ním pri VÚB mali zlé skúsenosti. Centrum, ktoré tento developer postavil v deväťdesiatych rokoch, si vyslúžilo výsmech.

Ktoré teraz myslíte?

Prvé biznis centrum na Prievozskej.

Roky ste vyučovali aj na VŠVU majstrovský ateliér. Z laického pohľadu by ma však zaujímalo – ako môže bežný človek v súčasnosti zhodnotiť, ktorý architektonický projekt je dobrý a ktorý nie?

Ľudia to asi vycítia sami – projekt, ktorý im poskytne živý parter, služby, ten by mohol byť dobrý. Naopak, projekt, ktorý na okolí šetrí a snaží sa len predať bývanie, nebude práve najlepší. Napríklad si treba všímať aj to, či pri výškových budovách budú otvorené lodžie alebo balkóny, na 30. poschodí sa okná otvárať veľmi nedajú. Tu sa často predávajú dobré výhľady.

Aj v Panorama City si obyvatelia dodatočne zasklili balkóny…

Poznám to z VÚB, že na 20. poschodí sa už okná nedali otvárať, preto v budove ani otvárateľné okná nie sú, zvlášť na severnej strane vždy fučal vietor.

V 80. rokoch ste postavili viaceré obchodné domy, napríklad OD Ružinov. Ako hodnotíte obchodný dom Prior, teraz My Tesco, na Kamennom námestí?

Budova Priora je kvalitná, no je to vlastne trojuholník, ktorý je nevýhodný na prevádzku – človek je zvyknutý chodiť v 90-stupňovom uhle, nie v 60 stupňoch. Je to však exkluzívna budova, sú tam všetky veci, ktoré sa dali v 60. rokoch vymyslieť. Keď sa obchodný dom staval, neexistovali ešte hliníkové výklady, to sa všetko muselo vyvíjať. Vzorom bol povojnový obchodný dom v Rotterdame – zvonkohra, travertín a podobne. Dlhé roky som spolupracoval s architektom Matušíkom aj na súťažiach (Ivan Matušík je architekt komplexu OD Prior s hotelom Kyjev – pozn. red.), aj na hoteli Kyjev, kde sme kreslili interiéry. Je to dobrý architekt a dal nám dobrú školu.

Ako sa pozeráte na súčasný stav Kamenného námestia?

Je to s ním zložité a ťažké.

S Kamenným námestím a Námestím SNP má veľké plány aj Vallov magistrát – už túto jeseň plánuje spustiť architektonickú súťaž – z Kamenného námestia napríklad zmizne parkovisko a pribudne detské ihrisko. Je to podľa vás dobré riešenie?

Ivo Nesrovnal tiež spustil súťaž na Námestie SNP a firma, ktorá ju vyhrala, len pridala lavičky a odpadové koše. Vallo teraz realizuje jeho súťaž. Z námestia vyhodí autá – a to je celá úprava? Námestie SNP má jednu nevýhodu a tou je geriatrická nemocnica, ktorá námestie „umŕtvuje“. Aj naše budovy ČSOB, OD Dunaj či Dom odievania trpia súčasným stavom centra mesta.

A čo hotel Kyjev? Ako by sa podľa vás dal zrekonštruovať?
Tam už asi niet čo rekonštruovať.

Treba ho zbúrať?

Hotel Kyjev má nevyhovujúci trojmetrový modul – jednotlivé izby sú len tri metre široké, zmestí sa do nich akurát jedna posteľ. V socializme to stačilo na dojposteľovú izbu. Túto izbu som vlastnoručne kreslil. Teraz na izbu potrebujete minimálne šírku 4,2 metra. Nik si teraz netrúfa povedať, že Kyjev treba zbúrať, ale ja si myslím, že rekonštrukcia hotela nemá význam. Interiéry sú tiež v takom stave, že to už nemôže fungovať. Vyžiadalo by si to rekonštrukciu všetkých jadier a inštalácií, zásahy do statiky. Aj vstupné priestory sú už zdevastované.

A čo si tam namiesto toho viete predstaviť?

Novú budovu, mohol by tam byť hotel, no neviem, či to pre developera má zmysel.

Veľkou témou v Bratislave je aj dilema, čo by sa malo stať s bývalým domom odborov (Istropolisom). Názory verejnosti na to, či tento komplex zachovať alebo zbúrať, sa rôznia, developer zatiaľ svoju víziu tají. Má stavbu podľa vás zachovať či zbúrať?

Pôvodne to nebol dom odborov, ale zjazdový palác komunistickej strany. Podobný mali aj Česi, preto sme museli aj my taký mať. Kvôli tejto udalosti sa sústredili peniaze a vznikol kultúrny komplex. Komplex bol urobený kvalitne, veľká sála, dobrí architekti a veľa umenia… Živý priestor centrálneho trhu sa však premenil na reprezentačnú monumentálnu stavbu. Podľa mňa by tam mal byť multifunkčný objekt, ktorý by sa mohol aj podzemne spojiť cez podchod s tržnicou, ktorá tiež živorí. Ochrana terajších budov na Centrálnom trhovisku a hlavne ich kvalitných častí by bola čiastočne možná integrovaním do nového konceptu.

Ján Miloslav Bahna (75)
Narodil sa v Pukanci, vyštudoval architektúru na SVŠT a VŠVU. Do konca 70. rokov spolupracoval s profesorom Vojtechom Vilhanom, za ich spolupráce vznikol napríklad vládny salónik a interiéry hál letiska v Bratislave. V 80. rokoch postavil viaceré obchodné domy, napríklad OD Ružinov. Po zmene režimu založil vlastný AA Ateliér Architektúry, ktorý realizoval viaceré významné budovy – centrálu VÚB, ČSOB, nadstavbu Vysokej školy výtvarných umení, evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Šesť rokov bol prezidentom a neskôr viceprezidentom Spolku architektov Slovenska. Okrem iných je nositeľom Ceny Dušana Jurkoviča, Ceny J. Satinského, ocenenia Osobnosť architektúry a stavebníctva ASB a Ceny Emila Belluša za celoživotné dielo.
__________________

dezeen liked this post
OscarNiemeyer no está en línea   Reply With Quote
Old October 11th, 2019, 05:04 PM   #1831
ado.prvy
Registered User
 
Join Date: Nov 2016
Posts: 1,281
Likes (Received): 1376

Quote:
Je teda naivné si myslieť, že novým projektom Vydrice rozšíria Staré Mesto. Nerozšíria. Ani do Zuckermandlu turisti nechodia.
Vsadim sa, ze keby to dostal naprojektovat on, tak tiez by vsade kecal tie dristy o rozsireni centra

Sorry, ale cely ten rozhovor mi pride ako frflanie stareho architekta ktory nadava na novych, lebo mu beru zakazky. Ano, pochvalit ho treba za centralu VUB, ale nic netrva vecne.
__________________

Nerte, Wizzard liked this post
ado.prvy no está en línea   Reply With Quote
Old October 11th, 2019, 07:00 PM   #1832
Amrafel
Bratislava YIMBY
 
Amrafel's Avatar
 
Join Date: Nov 2006
Location: Bratislava, Slovakia/Prague, Czech Republic
Posts: 8,553
Likes (Received): 6741

Osobne Bahnu nepoznám, ale skutočne som počul, že je už trochu zatrpknutý a občas sa to prejavuje. Každopádne je to ale zaujímavý rozhovor, hoci s ním vo všetkom nesúhlasím.
__________________
BRATISLAVA DEVELOPMENT PORTAL

YIM.BA.

jozefst, dezeen, Pán Rojko liked this post
Amrafel no está en línea   Reply With Quote
Old October 24th, 2019, 09:19 AM   #1833
Wizzard
Prešpurák
 
Wizzard's Avatar
 
Join Date: May 2006
Location: Uratislaburgium (today Bratislava)
Posts: 6,236
Likes (Received): 1442

Teraz

__________________
Zvečerieva sa.
Vlak uháňa vínorodým krajom popod úpätie vápencových Malých Karpát.
Modra - Pezinok - Rača...
V oknách sa ligocú ružence svetiel.
B r a t i s l a v a !


Ten prešporský zámok pekný murovaný — čudujú sa z neho na Dunaj tí páni,
čuduje sa z neho aj záhorský šuhaj: ako pekne tečie ten povestný Dunaj.
Tí nádherní páni pilnú radu majú, že oni povestný Dunaj zahatajú;
a tie naše Tatry zďaleka sa smejú; „Zahatajte, páni, keď máte nádeju!“
Wizzard no está en línea   Reply With Quote
Old October 24th, 2019, 09:23 PM   #1834
oResttovanekura
Registered User
 
Join Date: Nov 2018
Posts: 17
Likes (Received): 0

Ceny este nie su oficialne stanovene ze? Aspon 1 izbak by ma zaujimal.
oResttovanekura no está en línea   Reply With Quote
Old October 24th, 2019, 10:13 PM   #1835
Arnoldino
Registered User
 
Join Date: Jan 2019
Location: Bratislava
Posts: 17
Likes (Received): 7

Ceny už sú stanovene, ale ešte nie uplne verejne. 1 izbak cca 33m2 sa pohybuje okolo 230 000.
Arnoldino no está en línea   Reply With Quote
Old October 24th, 2019, 10:35 PM   #1836
oResttovanekura
Registered User
 
Join Date: Nov 2018
Posts: 17
Likes (Received): 0

Pytaju viac ako za historicky byt na palisadoch.
oResttovanekura no está en línea   Reply With Quote
Old October 25th, 2019, 09:51 PM   #1837
Creative
Registered User
 
Join Date: Oct 2007
Posts: 561
Likes (Received): 46

https://bratislava.sme.sk/c/22245534...a.html?ref=trz
Creative no está en línea   Reply With Quote
Old October 26th, 2019, 12:49 PM   #1838
Krumpi
____________
 
Krumpi's Avatar
 
Join Date: Jan 2012
Location: Bratislava
Posts: 388
Likes (Received): 739

toto vyzerá na skúšku fasády/strechy

__________________
Krumpi no está en línea   Reply With Quote
Old October 27th, 2019, 06:23 AM   #1839
ejo
Registered User
 
ejo's Avatar
 
Join Date: Dec 2009
Location: sLOVEnsko
Posts: 3,414
Likes (Received): 1688

radšej by som bol za to keby dal štát tých 200 milionov (menší usek dialnice na rovine) Bratislave na to aby si tam postavila repliky a postupne to splácala s prenájmu kanceláriií a prevádzok a možno bytov ako toto.
no nič mne sa ten projekt vôbec nehodí pod hrad.

k tým strechám ešte si pamatám ako sme sa na geografii učili že staré mesto je známe svojími "červenými" strechami.
__________________

kolumbus, petzav liked this post
ejo no está en línea   Reply With Quote
Old October 27th, 2019, 01:18 PM   #1840
Krumpi
____________
 
Krumpi's Avatar
 
Join Date: Jan 2012
Location: Bratislava
Posts: 388
Likes (Received): 739

majú tam aj červený variant, ale zrovna tu by som na to až tak netlačil kedže:
1) väčšina strešnej plochy by podľa vizošiek mala byť aj tak zelená
2) od Starého mesta je Vydrica (bohužiaľ) oddelená dosť jasnou čiarou
__________________

Pán Rojko liked this post
Krumpi no está en línea   Reply With Quote
Sponsored Links
Advertisement
 


Reply

Thread Tools
Rate This Thread
Rate This Thread:

Posting Rules
You may not post new threads
You may not post replies
You may not post attachments
You may not edit your posts

BB code is On
Smilies are On
[IMG] code is On
HTML code is Off


Similar Threads
Thread Thread Starter Forum Replies Last Post
Eslováquia | Slovakia Xemita Além-Fronteiras / Around The World 104 November 10th, 2019 07:15 PM
[Bratislava] Bratislavský hrad | Bratislava Castle futuros Bratislava 2790 November 3rd, 2019 06:07 PM
Bratislava photos - this is bratislava, not like in horror Hostel alien Phototeka 11 February 27th, 2006 08:19 AM


All times are GMT +2. The time now is 12:31 PM.


Powered by vBulletin® Version 3.8.11 Beta 4
Copyright ©2000 - 2019, vBulletin Solutions Inc.
vBulletin Security provided by vBSecurity v2.2.2 (Pro) - vBulletin Mods & Addons Copyright © 2019 DragonByte Technologies Ltd.
Feedback Buttons provided by Advanced Post Thanks / Like (Pro) - vBulletin Mods & Addons Copyright © 2019 DragonByte Technologies Ltd.

SkyscraperCity ☆ In Urbanity We trust ☆ about us