[Slovakia] Samospráva | Local Government - SkyscraperCity
 

forums map | news magazine | posting guidelines

Go Back   SkyscraperCity > European Forums > Euroscrapers > Local discussions > Slovakia

Slovakia Slovensko » Bratislava | Košice


Global Announcement

As a general reminder, please respect others and respect copyrights. Go here to familiarize yourself with our posting policy.


Reply

 
Thread Tools
Old January 27th, 2013, 10:58 AM   #1
aquila
dialnice.info ::..
 
aquila's Avatar
 
Join Date: Jul 2007
Posts: 12,141
Likes (Received): 4928

[Slovakia] Samospráva | Local Government

kym na slovensku mame ozaj neskutocne vela dediniek, miest, miestnych a mestskych casti. uz aj dokonca v rakusku im dochadza, ze by bolo lepsie ist opacnym trendom a netriestit sily naopak spajat. je to samozrejme spojene s istymi protestami, ale aj tam sa pohli.

http://kurier.at/chronik/oesterreich...tand/2.881.067

osobne si myslim, ze bola obrovska chyba, ze sa byvalych 39 okrem zmenilo na z 78 okresov a je velmi vela okresov, kde je jedine mesto samotne okresne mesto .. aleb extrem typu banska stiavnica a poltar.

ludia sice namietaju, ze ide centralizaciu, ale ja si naopak myslim, ze prilis moc male jednotky je hlupost. vsak porovnatelne velke danosko ma radovo menej miest a dedin ..

a zlucovat nei len okresy, ale ani 8 krajov mi az tak optimalne nepripada..
__________________

wuane liked this post
aquila no está en línea   Reply With Quote
Sponsored Links
Advertisement
 
Old January 27th, 2013, 11:04 AM   #2
wuane
Registered User
 
wuane's Avatar
 
Join Date: Oct 2007
Location: Bratislava, Modra
Posts: 9,875
Likes (Received): 747

suhlas.Dalsi nezmysel su neprirodzene okresy ako Ilava,kde je jednoznacnym centrom Dubnica nad Vahom.
__________________
..dúfam, že to nikto nepočúva, zabezpečil som na tento rok 35, na budúci rok asi 40, plus teda ďalšie veci. Zabezpečil som ich, ako tie peniaze, vlastnou hlavou...To, že sa pri tom motal Fedor, nemôže znamenať, že ma niekto bude držať za gule, to sa nesmie stať...Som sa vymanil od Fedora a povedal som: Fedor, ja som dal do toho hlavu a nie ty si dal do toho hlavu, takže ja budem teraz o niektorých veciach rozhodovať..."



SLOVAK CITIES -
- S L O V E N S K É
M E S T Á -
wuane no está en línea   Reply With Quote
Old January 27th, 2013, 11:28 AM   #3
Qwert
Moderator
 
Qwert's Avatar
 
Join Date: Jun 2006
Posts: 13,247
Likes (Received): 4288

Treba dať pozor na to, že máme miestu štátnu správu a samosprávu. V miestnej štátnej správe je dosť bordel v zmysle správneho členenia, lebo rôzne obvodné úrady majú rôzne obvody pre svoju činnosť, ktoré niekedy sú a niekedy nie sú totožné s okresmi. Tých 79 okresov sú teraz už skôr len štatistické jednotky, nie správne. Máme 50 obvodných úradov v pôsobnosti ministerstva vnútra, ktoré plnia niektoré všeobecné funkcie, no okrem toho máme ešte kopu ďalších obvodných úradov v pôsobnosti iných rezortov, ktorých obvody nie sú vždy totožné s obvodnými úradmi MV. Napr. obvodných úradov životného prostredia je 69, obvodných banských úradov je 5, tak by sa dalo pokračovať. Okrem toho existuje x detašovaných pracovísk s rôzne vymedzenou pôsobnosťou. Celý tento bordel je dôsledkom hlúpej Mečiarovej reformy verejnej správy z roku 1996, kedy vytvoril 79 z pôvodných 38. Niektoré z rozdelených okresov dokonca preťali krajské hranice.

V miestnej samospráve je takisto bordel, keďže ani za komunistov sa u nás nezlučovali obce až v takej miere ako v iných štátoch a po roku 1990 sa ešte kopa obcí osamostatnila. Tu pomôže len "násilné" sceľovanie drobných obcí do väčších celkov. Máme skoro 3 000 obcí, pritom akceptovateľný stav je tak 300-400.
Qwert no está en línea   Reply With Quote
Sponsored Links
Advertisement
 
Old January 27th, 2013, 06:13 PM   #4
Amrafel
Bratislava YIMBY
 
Amrafel's Avatar
 
Join Date: Nov 2006
Location: Bratislava, Slovakia/Prague, Czech Republic
Posts: 8,529
Likes (Received): 6671

Súhlasím, treba urobiť hĺbkovú a totálnu reformu verejnej správy, ktorá by sa dotkla aj územno-správneho členenia Slovenska. Vo vyspelej Európe je dosť vzorov, ktorými by sme sa mohli riadiť, pre mňa je to predovšetkým Dánsko, kde je len 98 "obcí" (municipalít).

Podľa môjho názoru by sa mala posilniť aj pozícia metropolitných regiónov, ktoré by mali získať rozsiahlejšie právomoci a mať možnosť aktívnejšie sa podieľať na svojom rozvoji, napríklad formou špeciálnej kapitoly vo vládnom rozpočte a tak ďalej.

Rozvoj Slovenska by mal podľa môjho názoru postupovať smerom k ďaleko silnejšej urbanizácii a začať by sa málo práve od územno-správneho členenia.
__________________
BRATISLAVA DEVELOPMENT PORTAL

YIM.BA.
Amrafel no está en línea   Reply With Quote
Old January 27th, 2013, 06:19 PM   #5
E499.3056
Moderator
 
E499.3056's Avatar
 
Join Date: Aug 2007
Posts: 7,543
Likes (Received): 5984

Quote:
Originally Posted by Qwert View Post
Celý tento bordel je dôsledkom hlúpej Mečiarovej reformy verejnej správy z roku 1996, kedy vytvoril 79 z pôvodných 38. Niektoré z rozdelených okresov dokonca preťali krajské hranice.
Okresy sa vtedy vytvarali tak, ze ak nejaky predstavitel HZDS zaloboval za svoje mesto, stalo sa okresom. Dokumentuje to napriklad niekdajsi suboj medzi Novou Banou a Zarnovicou, ked sa nakoniec stala okresnym mestom Zarnovica.

A takto vznikli aj rozne ine zbytocne okresy typu Stropkov, Poltar, Namestovo a podobne.

Dnes sa vsak pocet obvodnych uradov nerovna poctu okresov, resp. okresnych uradov.

K tomu celemu aj velka benevolencia v osamostatnovani sidel, co vytvaralo znova zbytocnych starostov, uradnicky aparat, ci poslancov. Lenze na takyto luxus dnes nemame, aby aj obec so 125 obyvatelmi mala vlastneho starostu a poslancov.

Ja osobne by som bol za zakon, kde by sa vsetky obce pod 700 – 1000 obyvatelov zdruzili podla vybranych faktorov a pocet uradov (okresov) reguloval na zaklade nejakeho kriteria, urcite vsak urady maju byt dostupne (aspon do 50 km vzdialenost).

Tieto celky by dostali vacsie kompetencie, takze v tomto pripade by som bol kludne za zrusenie samospravnych krajov. Vsetky ostatne veci by robilo bud ministerstvo alebo prislusny okres.
E499.3056 no está en línea   Reply With Quote
Old January 27th, 2013, 06:30 PM   #6
aquila
dialnice.info ::..
 
aquila's Avatar
 
Join Date: Jul 2007
Posts: 12,141
Likes (Received): 4928

to nie je len o meciarovej politike, ale aj o prvej dzurindovej politke a dost dogabane rozdelenie krajov. nedotiahnute kompetencne zakony. proste v dobe, ked vsetci sustredovali komptenecie, u nas sa to kompletne rozbilo, a to len s jedinymi cielom. rozdavat trafiky svojim.

to iste aj so sudy a ostatne institucie.

btw. oni to aj v rakusku dobre urobili, ze mensie obce dostavaju mensie dotacie za prihlaseneho obyvatelstva a to iste keby sa urobilo aj na slovensku, tak by mozno niektorym doplo, ze bude to pre nich lepsie ..

Last edited by aquila; January 27th, 2013 at 06:54 PM.
aquila no está en línea   Reply With Quote
Old January 28th, 2013, 05:52 PM   #7
Qwert
Moderator
 
Qwert's Avatar
 
Join Date: Jun 2006
Posts: 13,247
Likes (Received): 4288

oralskú debatu som presunul do offtopicu: https://www.skyscrapercity.com/showth...63791&page=289
Qwert no está en línea   Reply With Quote
Old February 12th, 2014, 12:24 AM   #8
kapibara
Registered User
 
kapibara's Avatar
 
Join Date: Aug 2008
Posts: 1,717
Likes (Received): 484

__________________

Amrafel, didinko, zemepan, Qwert, KLEPETO, Kvietok liked this post
kapibara no está en línea   Reply With Quote
Old February 12th, 2014, 10:03 AM   #9
potkanX
say NO to debil
 
Join Date: Jan 2008
Location: Trencin
Posts: 1,965
Likes (Received): 866

jako bolo kedysi v uhorsku nepocitane chudobnych zemanov, tak dnes je u nas podobne poslancov...
potkanX no está en línea   Reply With Quote
Old February 12th, 2014, 10:28 AM   #10
Strummer
lost in the supermarket
 
Strummer's Avatar
 
Join Date: Nov 2007
Posts: 5,930
Likes (Received): 2755

Tento thread by tiez bolo vhodne premenovat...
__________________
Myslíš že sa niekedy zmenia mindráky na úsmevy, Petržalka na Manhattan a špinavé fabriky na hotely?
Strummer no está en línea   Reply With Quote
Old February 12th, 2014, 07:47 PM   #11
Ayran
trancer men
 
Ayran's Avatar
 
Join Date: Jun 2008
Location: Praha/Košice/Prešov
Posts: 2,828
Likes (Received): 457

ja len for fun Mestske časti Košic ( samozrejme zlučenie časti neprešlo, nikto nechce prist o peniaze ze )


Košice I Košice - mestská časť Džungľa, Košice - mestská časť Kavečany, Košice - mestská časť Sever, Košice - mestská časť Sídlisko Ťahanovce, Košice - mestská časť Staré Mesto, Košice - mestská časť Ťahanovce
Košice II Košice - mestská časť Lorinčík, Košice - mestská časť Luník IX, Košice - mestská časť Myslava, Košice - mestská časť Pereš, Košice - mestská časť Poľov, Košice - mestská časť Sídlisko KVP, Košice - mestská časť Šaca, Košice - mestská časť Západ
Košice III Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, Košice - mestská časť Košická Nová Ves
Košice IV Košice - mestská časť Barca, Košice - mestská časť Juh, Košice - mestská časť Krásna, Košice - mestská časť Nad jazerom, Košice - mestská časť Šebastovce, Košice - mestská časť Vyšné Opátske

chcelo by to už aj metro tolko cašti !
__________________
SSC Košice
Ayran no está en línea   Reply With Quote
Old February 12th, 2014, 07:55 PM   #12
veteran
www.fotokosice.eu
 
veteran's Avatar
 
Join Date: Nov 2007
Location: Košice, Slovakia
Posts: 9,917
Likes (Received): 752

Žiadne zlúčenie nemohlo prejsť, lebo nič konkrétne nebolo navrhnuté Celé to až príliš smrdelo snahou venovať nejaký "prebytočný" majetok sociálne-demokratickým kamarátom. A peniaze by sa neušetrili žiadne. Ešte by sme na tom prerobili. Skôr treba dosiahnuť to, aby tie MČ mali nejaké právomoci, aby neboli doplicity kompetencií a tak podobne. Potom sa dá posudzovať či fungujú alebo nie. Za terejšej situácie fungovať nijako nemôžu. Problémom Košíc je, že sú poslanci MsZ (v danej MČ) a za tú istú MČ sa potom volia poslanci do MZ. Tí sú často z iných táborov, robia si naprieky a v konečnom dôsledku nerobia nič prospešné. Česť výnimkám.

Treba dať MČ kompetencie a potom posudzovať. Pokiaľ sa ukáže, že niektoré sú neefektívne/zbytočné, potom treba navhrnúť zlučovanie/optimalizáciu. Minimálne treba začať vytvárať podmienky na zlučovanie úradov susedných (menších) častí. Také prípady by sa určite našli.
__________________
"Make traffic fit the city, not the city fit the traffic."
Bertold Hornung (25.03.1925–20.03.1997)

Last edited by veteran; February 12th, 2014 at 08:01 PM.
veteran no está en línea   Reply With Quote
Old February 12th, 2014, 08:16 PM   #13
KLEPETO
Registered User
 
KLEPETO's Avatar
 
Join Date: Oct 2009
Location: LBC
Posts: 8,776
Likes (Received): 4201

Quote:
Originally Posted by Strummer View Post
Tento thread by tiez bolo vhodne premenovat...
Ešte to chce premenovať aj vlákno v košickej sekcii.
Je to síce Kytičkova agenda, ale veď aj Qwert môže.
KLEPETO no está en línea   Reply With Quote
Old July 18th, 2017, 05:41 PM   #14
802peto
Registered User
 
Join Date: Jun 2010
Posts: 397
Likes (Received): 725

Malé slovenské mesto ukazuje, ako sa za lacný peniaz robia divy
Leopoldov ukazuje, že aj v malom meste sa môžu diať veľké veci. Aspoň z pohľadu realizácie architektonických súťaží môže byť mesto v okrese Hlohovec príkladom aj pre ostatných. Aktuálne vyhlásilo výsledky už tretej. V Hlohovci sa rozhodli zlepšiť možnosti v kine, ktoré postavili ešte v roku 1932.
802peto no está en línea   Reply With Quote
Old July 19th, 2017, 01:27 PM   #15
aquila
dialnice.info ::..
 
aquila's Avatar
 
Join Date: Jul 2007
Posts: 12,141
Likes (Received): 4928

celkovo je vidno, ze ked sa chce tak to ide. nielen hlovec, ale uplne super je trnava.

fakt klobuk dole pred brockom.
__________________

R1S0 liked this post
aquila no está en línea   Reply With Quote
Old September 6th, 2017, 10:00 AM   #16
albiman
Registered User
 
Join Date: Apr 2012
Posts: 1,262
Likes (Received): 484

caute, nemate nahodou pristup? keby ste boli taki mili

https://www.etrend.sk/trend-archiv/r...slach-hdp.html
albiman no está en línea   Reply With Quote
Old September 6th, 2017, 11:33 PM   #17
ejo
Registered User
 
ejo's Avatar
 
Join Date: Dec 2009
Location: sLOVEnsko
Posts: 3,383
Likes (Received): 1661

Vyššie platy ako v Prahe: Bratislava je bohatá – ale nie tak ako v*číslach HDP

Quote:
Hlavné mesto ako najvyspelejšia časť krajiny nie je žiadnou raritou. Až na niekoľko výnimiek je to po celom svete skôr pravidlom. Napriek tomu je Bratislava v mnohom výnimočná.
Ako jediná hraničí rovno s*dvoma krajinami, čo je v*zjednotenej Európskej únii veľkou výhodou. Len šesťdesiat kilometrov od nej leží dvojmiliónová Viedeň. Vysoký hospodársky výkon na obyvateľa, slušné platy, ale aj vysoké ceny nehnuteľností. V*mnohom sú klišé o*metropole Slovenska pravda, niekedy však ide aj o*dosť skreslené štatistiky.
Nafukujúce sa mesto
Začnime od základných čísel. Koľko má Bratislava vlastne obyvateľov? Od tohto čísla sa totiž odvíja akýkoľvek prepočet, napríklad hrubý domáci produkt (HDP) na jedného obyvateľa. Oficiálne má hlavné mesto podľa štatistického úradu k*máju tohto roka 427-tisíc obyvateľov, Bratislavský kraj 645-tisíc. Skutočný počet tu žijúcich je však citeľne vyšší.
Májový prieskum spoločnosti Market Locator, ktorá použila na odhad reálneho počtu v*Bratislave prebývajúcich osôb geolokačné informácie z*mobilných telefónov, hovorí, že v*meste bežne nocuje až 666-tisíc ľudí. Teda až o*polovicu viac, ako má v*meste nahlásený trvalý pobyt.
Počas dňa sa pritom v*meste zdržuje aj ďalších priemerne 130-tisíc ľudí, ktorí do Bratislavy denne dochádzajú. Za prácou, štúdiom, ale aj za nákupmi či kultúrou. Spolu tak môže byť počas dňa v*geografických hraniciach mesta až okolo 800-tisíc ľudí. Metodika marketingovej firmy totiž ešte nezapočítavala zahraničných turistov (o*niekoľkonásobné vlastníctvo mobilov čísla očisťovala).
Problémom množstva neprihlásených ľudí je potom nespravodlivé rozdeľovanie obecných daní. A*to nielen smerom k*Bratislave, ktorá ich má menej, ako by mala mať, ale aj smerom k*okolitým obciam, kde si vysťahovaní často trvalý pobyt tiež neprehlásili. Drvivá časť dane z*príjmu fyzických osôb vyberaná centrálne sa totiž následne prerozdeľuje mestám a*obciam podľa vzorca, ktorý zahŕňa aj počet obyvateľov.
Dôsledkom tohto vzorca potom je, že celý bratislavský región môže mať napríklad problém s*budovaním ciest, keďže naň v*obecných pokladniciach nie je dosť peňazí. Najvypuklejšia situácia medzi prihláseným a*skutočným počtom obyvateľov je v*prímestských obciach Rovinka, Most pri Bratislave a*mestskej časti Záhorská Bystrica. Podľa dát z*mobilných telefónov odtadiaľ do mesta dochádza viac ako dvojnásobok ľudí v*porovnaní s*počtom, ktorí sú tam prihlásení.
Vysoký HDP, nižšia pridaná hodnota
Ako oficiálne „bohatý“ región Bratislavský kraj ani nemôže čerpať eurofondy z*takzvaného Kohézneho fondu. Ten je určený iba „chudobnejším“ regiónom s*HDP na osobu do úrovne 75, respektíve 90 percent priemeru Európskej únie. Tak totiž Únia definuje svoje menej rozvinuté a*takzvané tranzitívne regióny.
Hodnota HDP na osobu za Bratislavský samosprávny kraj v*roku 2015 dosiahla až 188 percent priemeru EÚ, čo z*Bratislavy robí piaty najrozvinutejší región dvadsaťosmičky. Toto číslo je však významne skreslené.
O*zhruba polovicu toto číslo skresľujú*už spomínaní neprihlásení a*dochádzajúci pracujúci. Tí v*hlavnom meste síce hrubý domáci produkt tvoria, avšak do menovateľa (počtu žijúcich obyvateľov) sa nezapočítavajú.
Menším skreslením smerom nahor ešte môže byť prepočítavanie bratislavskej produkcie na priemernú cenovú úroveň Slovenska, ktorá je nižšia. No aj rozdeľovanie pridanej hodnoty veľkých firiem so sídlom v*hlavnom meste, ale s činnosťou po celej krajine. To sú napríklad energetické firmy, stávkové spoločnosti, telekomunikační operátori a*obchodné spoločnosti pôsobiace na celom území Slovenska.
Podľa inej metriky Eurostatu je však situácia podstatne odlišná. HDP na hlavu síce v*Bratislave rýchlo rástol, od krízy dokonca viac ako dvojciferným tempom, ale v*pridanej hodnote na zamestnanca Bratislavský kraj vôbec nie je na špici rebríčka regiónov Európskej únie.
„Ani jeden región z*členských štátov, ktoré do EÚ vstúpili v*roku 2004 alebo neskôr, nedosahoval úroveň hrubej pridanej hodnoty na pracovníka nad priemerom EÚ-28,“ konštatujú bruselskí štatistici. Najvyššiu hodnotu z*nových členských krajín síce dosiahol bratislavský región, avšak len tesne nad úrovňou 80 percent priemeru Únie v*roku 2014. Prepočet TRENDU z*čísel za rok 2015 hovorí, že Bratislavský kraj je mierne nad priemerom Európskej únie aj v*tomto ukazovateli.
Vyššie platy ako v*Prahe
Miestne platy však za priemerom Únie naďalej zaostávajú, aj keď európsky priemer pomaly dobiehajú. Pravdou tiež ostáva, že mzdy sú v*slovenskom hlavnom meste citeľne vyššie ako inde. Celoslovenský priemer v*závislosti od metodiky presahujú o*27 (kraj) až 38 (mesto) percent.
A*„konkurencieschopné“ sú aj v*porovnaní so susedmi. Kým priemerná mzda v*Bratislava predvlani dosiahla 1 377 eur v*hrubom, v*Prahe to bolo podľa českých štatistikov v*závislosti od počtu zamestnaných „len“ 1 206, respektíve 1 265 eur. Prepočet TRENDU navyše ukazuje, že ani posilnenie kurzu českej koruny od apríla tohto roku priemerný plat v*Prahe nad úroveň Bratislavy neposunie. Vyššie ako v*slovenskom hlavnom meste sú podľa portálu Salaryexplorer z*bývalého východného bloku mzdy len v*poľskej Varšave.
Ekonomika Bratislavského kraja pritom stojí do veľkej miery na službách. Podniky s*najvyššou pridanou hodnotou podľa TREND Analyses síce zahŕňajú aj tradičné výrobné fabriky ako automobilku Volkswagen a*rafinériu Slovnaft, oveľa viac však ide napríklad o*centrá zdieľaných služieb zahraničných korporácií. Čoraz viac tak medzi najväčšími miestnymi firmami figurujú centrá ako AT&T, HP, Henkel, Dell, IBM, Accenture či Adient (predtým Johnson Controls), ktoré poskytujú napríklad služby účtovníctva a*financií, IT či rôzne služby zákazníkom do celého sveta.
Každá z*týchto firiem vytvára hrubú pridanú hodnotu (tržby mínus prevádzkové náklady okrem mzdových) vo výške aspoň 30 miliónov eur ročne. Umožňuje im to okrem iného aj vysoký podiel vysokoškolákov v*hlavnom meste, ktorí sa aj vďaka znalostiam jazykov vedia flexibilne zapojiť do v*princípe úradníckych profesií veľkých firiem.
Často však aj na pozície, ktoré ani vysokoškolskú kvalifikáciu druhého stupňa nevyžadujú. Priemerná mzda v*share centrách pritom presahuje bratislavský priemer aj o*tristo eur mesačne. Najviac pracujúcich majú v*Bratislave biznis centrá Digital Park, Twin City, Aupark Tower a*Apollo II. Znovu podľa dát Market Locatoru.
Budúcnosť patrí start-upom
Z*tradičných odvetví je, tak ako na celom Slovensku, v*Bratislavskom kraji silný automobilový priemysel. Ak produkciu miestneho závodu Volkswagenu (VW) prepočítame na tisíc obyvateľov župy, ročnú výrobu 535 automobilov z*ostatných slovenských krajov prekonáva len región Trnavy. Na porovnanie, Slovensko ako celok dosahuje hodnotu 184 vyrobených áut na tisíc obyvateľov ročne, čo je za krajiny najvyššia hodnota na svete.
Bratislavská fabrika, v*mnohom najmodernejšia zo všetkých v*koncerne nemeckej materskej skupiny, nedávno vyrobila svoje päťmiliónte auto, keďže na Slovensku funguje už od roku 1991. Okrem značky VW vyrába montážna továreň aj modely značky Porsche, Audi, Škoda a*Seat.
Mozaiku najväčších tvorcov pridanej hodnoty, a*teda aj prispievateľov k*hrubému domácemu produktu Bratislavského kraja, dopĺňa výrobca bezpečnostného softvéru Eset a*Bratislavská vodárenská spoločnosť. Ale aj vládne inštitúcie, ktoré v*hlavnom meste zamestnávajú tisícky úradníkov. Či obchodné centrá, keď v*nákupnej ploche na osobu patrí Bratislave regionálne prvenstvo.
Okrem veľkých firiem sú však pre budúcnosť dôležité aj tie menšie. Aj tam má Bratislava svoje želiezka v*ohni. Podľa rebríčka piatich tisícok najrýchlejšie rastúcich spoločností v*Európe Inc. 5 000 Europe za posledné tri roky sídli až 107 v*hlavnom meste Slovenska. Bratislavu v*tomto počte predstihol len švédsky Štokholm a*britský Londýn.
Ako príklad portál Inc.com, ktorý rebríček zostavuje, uvádza softvérovú spoločnosť Jump Soft, spomína však aj pomerne nereálne projekty ako Hyperloop, ktorý by chcel ponúkať vysokorýchlostnú dopravu vo vákuovom tuneli.
Prekliata doprava
Aj keď tú hlavné mesto Slovenska zrejme v*blízkej budúcnosti mať nebude, podobne ako metro, dopravné riešenia sú kľúčom k*budúcnosti Bratislavy. Aj kvôli spomínaným viac ako stotisíc cestujúcim do a*z*mesta denne. Podľa spoločnosti Market Locator najviac ľudí prichádza denne zo smeru od Stupavy, Šamorína, Senca, o*niečo menej zo smeru z*Pezinka a*Mosta pri Bratislave.
Zápchy od juhovýchodu by mohla pomôcť vyriešiť nová rýchlostná cesta R7, ktorá sa buduje v*rámci verejno-súkromného projektu (PPP) obchvatu hlavného mesta vrátane diaľnice D4. Rýchlostná cesta má byť akýmsi pokračovaním Bajkalskej smerom ďalej na Dunajskú Lužnú až po Holice na Žitnom ostrove.
Modernizáciu by si však zaslúžila aj železničná sieť – najmä budovanie nových zastávok, rekonštrukcia hlavnej vlakovej stanice a*plnohodnotné zapojenie vlakov do integrovanej hromadnej dopravy. Pridlho tiež trvá spoplatnenie parkovania v*meste.
zdroj: https://www.etrend.sk/trend-archiv/r...slach-hdp.html
__________________

Janci1982, albiman liked this post
ejo no está en línea   Reply With Quote
Old August 3rd, 2018, 09:16 AM   #18
Wizzard
Prešpurák
 
Wizzard's Avatar
 
Join Date: May 2006
Location: Uratislaburgium (today Bratislava)
Posts: 6,207
Likes (Received): 1375

Chcú vytvoriť Veľkú Bratislavu a Veľké Košice, pohltili by okolité mestá a dediny

Quote:
Ak by sa mestá a dediny v okolí Bratislavy a Košíc k nim pripojili ako nové mestské časti, ušetrili by sa podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky milióny eur. Ďalšie modely hovoria o spájaní mestských častí.
Šéfredaktor Denníka N vám pred víkendom pošle päť najlepších textov týždňa.

Bratislava šesťkrát väčšia ako dnes, omnoho silnejší primátor, ktorý by rozhodoval nielen o hlavnom meste, ale aj o všetkých mestách a dedinách dnešného Bratislavského kraja.

Keby sme prekreslili dnešné hranice mestských častí Bratislavy a celého kraja, spojili ich dohromady, k mestám pripojili okolité dediny a to všetko by boli časti „Veľkej Bratislavy“, hlavného mesta rozliateho do dnešných hraníc kraja, získali by sme desiatky miliónov eur ročne – peniaze, za ktoré by sa dalo vybudovať do 50 malých škôlok či desiatky nájomných bytov.

Inštitút finančnej politiky ministerstva financií spolu s Katedrou verejnej správy a regionálneho rozvoja Ekonomickej univerzity vypracovali analýzu, v ktorej navrhujú zásadne znížiť počet úradov a mestských častí. Ponúkajú tri možnosti – spojenie 17 mestských častí do piatich, úplné zrušenie mestských častí, alebo vytvorenie „Veľkej Bratislavy“ v hraniciach dnešného Bratislavského kraja. Vo všetkých troch modeloch by sa podľa analytikov sprehľadnili kompetencie a ušetrili peniaze.

Autormi analýzy sú Tomáš Černěnko a Jozef Kubala a okrem návrhov pre hlavné mesto vypracovali aj tri návrhy efektívnejšieho usporiadania samosprávy pre Košice.
Nová Bratislava: bez mestských častí alebo aspoň menej

Dva z jednoduchších a zrejme aj priechodnejších modelov sa týkajú len Bratislavy a nie okolitých miest a obcí.

Každá zo 17 mestských častí Bratislavy má dnes svojho starostu a zastupiteľstvo, hlavné mesto ako celok má primátora a mestských poslancov. Spolu tak majú Bratislavčania 317 poslancov, čo je podľa analytikov veľké číslo. Podobne veľké hlavné mesto Dánska Kodaň spravuje len 55 poslancov.

Prvý z modelov pre Bratislavu hovorí o spojení 17 mestských častí do súčasných piatich okresov, ktoré by sa stali novými mestskými časťami – napríklad mestská časť Čunovo spolu s Jarovcami a Rusovcami by sa v rámci Bratislavy V pridružili k Petržalke. Ružinov, Vrakuňa a Podunajské Biskupice by sa spojili do Bratislavy II a Karlova Ves s Dúbravkou, Lamačom, Devínom, Devínskou Novou Vsou a so Záhorskou Bystricou by existovali ako Bratislava IV. Bratislava III by bola spojením Rače, Nového Mesta a Vajnôr, Staré Mesto by naďalej ostalo ako mestská časť Bratislava I.

Nové rozdelenie Bratislavy, namiesto 17 by mala 5 mestských častí
Mapa – IFP

Magistrát mesta by ostal nad tým všetkým, bolo by však menej starostov a aj poslancov nových mestských častí. Celkovo by sa počet poslancov znížil o viac než polovicu – zo súčasných 317 poslancov (mestské časti a mesto) by sa o Bratislavu staralo 140 zvolených zástupcov.

Zmenšil by sa napríklad aj počet stavebných úradov – teraz ich má Bratislava 15 v jednotlivých mestských častiach (mestské časti Jarovce, Rusovce a Čunovo majú spoločný stavebný úrad so sídlom v Rusovciach) a každý rozhoduje o stavbách po svojom – niekde stačí ohláška, inde je potrebné stavebné povolenie. Menej stavebných úradov by podľa autorov analýzy znamenalo spoločné pravidlá. Podľa Tomáša Černěnka ani počet 5 stavebných úradov nemusí byť konečný – mestské časti môžu stavebné úrady spájať a tým ich počet znižovať.

Menej mestských častí by mohlo znamenať aj menej „doťahovačiek“ medzi nimi. Vyriešiť by sa tak dal napríklad problém s parkovacou politikou.

Hlavné mesto napriek mnohoročným debatám o spoplatnení parkovania a jasných pravidlách nemá v širšom centre parkovanie vyriešené. Okrem sporov v mestskom zastupiteľstve to brzdí aj neschopnosť vedenia mesta dohodnúť sa so starostami mestských častí.

Bratislava by podľa tohto prvého modelu mohla podľa analýzy ušetriť približne päť miliónov eur ročne. Práve k tomuto modelu by sa podľa odborníkov mohli politici najviac prikloniť.

Druhý model počíta len s existenciou magistrátu, bez mestských častí. Zanikli by tak starostovia či poslanci mestských častí, Bratislavu by riadil len primátor a 45 mestských poslancov, ktorí by rozhodovali o všetkom. Takýto spôsob riadenia mesta používajú okrem Bratislavy a Košíc všetky slovenské mestá a obce.

Keďže mestské časti by neexistovali, magistrát hlavného mesta by sa posilnil – prebral by väčšinu pracovníkov bývalých mestských častí. Výhodou je podľa štátnych analytikov sprehľadnenie kompetencií – Bratislavčania by rýchlejšie vedeli, kto je napríklad zodpovedný za kosenie trávnikov či opravu chodníkov.

Podobne ako v iných mestách, aj v Bratislave by v tomto prípade existoval len jeden stavebný úrad.
Dediny a mestá, spojte sa!

Najlepšou alternatívou je podľa analytikov model „Veľká“ Bratislava, ktorý počíta s jednotným vedením na magistráte, no pre výrazne väčšie územie, ako je len dnešná Bratislava, a s novými „mestskými časťami“. K hlavnému mestu by pripojili aj okolité mestá a obce bratislavskej župy. Spojili by sa do mikroregiónov a spolu s pôvodnými mestskými časťami by tvorili rovnocenné časti „Veľkej“ Bratislavy.

Významná časť obyvateľov Pezinka či Malaciek totiž denne dochádza do Bratislavy za prácou alebo naopak, Bratislavčania sa presťahovali do jedného zo satelitov mesta, no trvalý pobyt majú naďalej v hlavnom meste. Vďaka rozšíreniu hraníc hlavného mesta by podľa analytikov takíto obyvatelia župy získali možnosť ovplyvňovať dianie v širšom priestore, v ktorom žijú a pracujú.

Prečítajte si tiež
Bratislava o tri roky: Nová štvrť posunie centrum na východ a zamáva s dopravou (interaktívna mapa)

Ako by „Veľká“ Bratislava vyzerala? Mala by 13 mestských častí – hlavné mesto by malo 5 častí, podobne ako v prvom modeli, teda Bratislavu I až V, k nim by pribudlo osem nových mestských časti, ktoré by vznikli spojením okolitých miest a dedín do akéhosi mikroregiónu.

Nešlo by o dnešné okresy, ale boli by to menšie celky s novým centrom. Centrami mikroregiónov by boli dnešné okresné mestá Pezinok, Malacky a Senec, ale okrem nich aj menšie mestá a dediny, ako napríklad Stupava, Modra či Rohožník a Dunajská Lužná.

Napríklad mestská časť Dunajská Lužná by okrem obce Dunajská Lužná spájala aj Hamuliakovo, Kalinkovo či Rovinku, mestská časť Ivanka pri Dunaji zas aj obyvateľov Chorvátskeho Grobu, Bernolákova či Malinova. Novú mestskú časť Stupavu by okrem Stupavy tvorili napríklad Lozorno, Marianka a Zohor, mestskú časť Senec zas aj Čataj a Veľký Biel. Mestská časť Modra by zas spojila aj obyvateľov Budmeríc, Dubovej a Jablonca. Časťou „Veľkej“ Bratislavy by boli aj Malacky s okolitými dedinami a Rohožník by bol centrom mestskej časti s Kuchyňou a Pernekom.

Aj Pezinok by sa podľa tohto modelu stal mestskou časťou Bratislavy. Jeho obyvatelia a obyvatelia blízkych dedín (ako Báhoň, Limbach či Svätý Jur) by si volili jedného spoločného starostu a zastupiteľstvo svojej mestskej časti a zároveň by volili aj primátora a zastupiteľstvo celej „Veľkej“ Bratislavy. Spomínané obce by teda viac nemali vlastných starostov ani úrady, v novej pezinskej mestskej časti by bol len jeden „spoločný“ starosta a poslanci mestskej časti.

Namiesto 1026 poslancov v celom dnešnom kraji, ktorí teraz rozhodujú v obciach, mestách, bratislavských častiach a magistráte, by sa počet poslancov vďaka „stmeleniu“ obcí a miest do mestských častí znížil na 239. Do magistrátu by sa volili poslanci podobne, ako sa dnes volia zástupcovia do bratislavskej župy.

„Ak by došlo k vzniku Veľkej Bratislavy, obyvateľ Rovinky by napríklad od svojich zvolených zástupcov mohol úplne legitímne požadovať výstavbu (predĺženie) električkovej trate cez Vrakuňu až po Šafárikovo námestie a obyvateľ Petržalky by mohol zabrániť likvidácii vinohradov v okolí Pezinka,“ vysvetľuje Tomáš Černěnko.

Okolité obce by sa k návrhu postavili rôzne – starosta Bernolákova Richard Červienka pre TASR povedal, že v obci nad spájaním sa s mestom neuvažujú, ak by však bol návrh na stole, rozhodnúť by mali ľudia v referende. Spojenie s Bratislavou by však zrejme podľa TASR uvítali napríklad obyvatelia Chorvátskeho Grobu.

Tak ako v Prahe, mesto je zároveň krajom

„Veľká“ Bratislava počíta aj s „uprataním“ kompetencií mesta a bratislavskej župy – napríklad o doprave alebo školstve by sa rozhodovalo na jednom mieste. Umožnilo by to robiť rozhodnutia, ktoré doteraz na úrovni jednej mestskej časti neboli politicky priechodné, ako napríklad parkovacia politika či úprava siete základných škôl. Po čase by podľa autorov analýzy mohlo prísť aj k zlúčeniu hlavného mesta a kraja.

Podobne to funguje napríklad v Prahe, ktorá je hlavným mesto a zároveň krajom, vo Viedni a v Berlíne je primátor mesta zároveň aj predsedom spolkovej krajiny.

Hoci je „Veľká“ Bratislava zatiaľ len víziou, ušetrila by podľa analytikov približne 20 miliónov eur ročne.

Rovnaké tri modely navrhujú štátni analytici aj v Košiciach, kde dnes majú až 22 mestských častí. Tam úsporu pri rôznych modeloch vypočítali od približne troch do 17 miliónov eur.

Návrh „Veľkých“ Košíc na rozdiel od Bratislavy nehovorí o splynutí s celým krajom, tvorili by ho len okresy Košice a Košice-okolie. Z analýzy nie je jasné, čo by sa stalo so zvyškom Košického kraja a či by vznikol iný kraj s iným centrom.

Ako by sa mohli zmeniť Košice
Dva modely nových Košíc: vľavo mesto s menším počtom mestských častí, vpravo „Veľké“ Košice s pripojenými mestami a dedinami okresu Košice-okolie. Mapy – IFP

V návrhu „Veľké“ Košice sa pôvodné mestské časti spoja do nových častí, ktoré ohraničujú súčasné okresy – teda napríklad mestská časť Sídlisko Ťahanovce sa spojí s mestskou časťou Sever a Džungľa a budú spoločne fungovať ako nová mestská časť Košice I. Okolité dediny a mestá sa podobne ako v prípade „Veľkej“ Bratislavy spoja do nových mestských častí ako akési mikroregióny – napríklad nová „košická“ časť Moldava nad Bodvou bude spájať aj obce ako Jasov, Rudník, Medzev či Žarnov.

Navrhované zrušenia zastupiteľstiev či obecných úradov by si vyžiadali aj prepúšťanie úradníkov. Podľa Tomáša Černěnka to problém nebude – vyriešiť by to mohli odchody do dôchodku, súkromnej sféry či rekvalifikačné kurzy. „Nepotrebný úradník nebude pracovať na niečom, čo nikomu neprináša benefit, ale zmení zameranie. Za uvoľnené peniaze bude treba poskytnúť nové služby občanom, napríklad starostlivosť o seniorov alebo prácu s deťmi a mládežou. Toto sú služby pre občanov, po ktorých je dopyt,“ hovorí Černěnko.
Quote:
Čo na zmeny hovoria kandidáti na bratislavského primátora

Tomáš Černěnko tvrdí, že navrhované modely by v praxi mohli fungovať približne do roka.

Čo na návrh hovoria piati najrelevantnejší kandidáti na bratislavského primátora (podľa prieskumu agentúry Focus na prelome mesiacov jún/júl):

Súčasný šéf mesta Ivo Nesrovnal sa bližšie vyjadrovať nechcel, analýzu IFP privítal ako podnet na diskusiu. „Okrem šetrenia finančných prostriedkov považujeme za najdôležitejšie úpravu a zefektívnenie kompetencií v oblastiach dopravy, územného plánu, stavebného zákona a školstva.“

Nezávislý kandidát Václav Mika si myslí, že akúkoľvek zmenu v samospráve by mali Bratislavčania odhlasovať v referende. Ktorý z navrhovaných modelov by preferoval, nepovedal, návrhy sú podľa neho hodné analýzy. „Momentálne je prioritou spravodlivé prerozdelenie podielových daní v prospech Bratislavčanov.“

Z navrhovaných modelov nie je podľa Jána Mrvu, súčasného starostu Vajnôr a kandidáta na primátora s podporou OĽaNO, SaS a hnutia Sme rodina, jasné, ktoré obce by sa mali k Bratislave pričleniť. Návrh je podľa neho málo podrobný, preto sa nedá odmietnuť, no ani s ním súhlasiť. Diskusii k návrhom sa však nebráni.

Za riešenie, aby Bratislava získala kompetencie samosprávneho kraja, je Matúš Vallo, ktorý má ako nezávislý kandidát podporu mimoparlamentných strán Spolu – občianska demokracia a Progresívne Slovensko. „Doprava v Bratislave je silne prepojená so situáciou v kraji. Nie sme za rušenie mestských častí, lebo si ctíme hlavne historickú tradíciu, z ktorej vychádzajú, a tú považujeme za potrebné zachovať.“ Zmeny však v blízkej budúcnosti ako reálne nevidí.

Pred zmenami v samospráve by kandidátka za kresťanských demokratov Caroline Lišková urobila personálny audit či elektronizáciu verejnej správy. Spájať kompetencie magistrátu s krajom však momentálne nevidí ako dobré riešenie – magistrát totiž podľa nej funguje zle. „Ak by magistrát v tomto stave prevzal ešte aj kompetencie kraja alebo mestských častí, tak by sa to určite nezlepšilo pre občanov.“ Nemalo by sa podľa nej zabúdať ani na lokálpatriotizmus obcí a mestských častí.
__________________
Zvečerieva sa.
Vlak uháňa vínorodým krajom popod úpätie vápencových Malých Karpát.
Modra - Pezinok - Rača...
V oknách sa ligocú ružence svetiel.
B r a t i s l a v a !


Ten prešporský zámok pekný murovaný — čudujú sa z neho na Dunaj tí páni,
čuduje sa z neho aj záhorský šuhaj: ako pekne tečie ten povestný Dunaj.
Tí nádherní páni pilnú radu majú, že oni povestný Dunaj zahatajú;
a tie naše Tatry zďaleka sa smejú; „Zahatajte, páni, keď máte nádeju!“

kajšmentke liked this post
Wizzard no está en línea   Reply With Quote
Old August 3rd, 2018, 04:31 PM   #19
Ayran
trancer men
 
Ayran's Avatar
 
Join Date: Jun 2008
Location: Praha/Košice/Prešov
Posts: 2,828
Likes (Received): 457

no neviem, v košiciach je už teraz nevôľa zo spajanim sa už jestvujucich mestkych časti a že ich nieje malo...
__________________
SSC Košice
Ayran no está en línea   Reply With Quote
Old August 6th, 2018, 02:19 PM   #20
Wizzard
Prešpurák
 
Wizzard's Avatar
 
Join Date: May 2006
Location: Uratislaburgium (today Bratislava)
Posts: 6,207
Likes (Received): 1375

Aj v Bratislave je to zrejme tak, že tie mč sú väčšinou pôvodné obce a hoci sú blízko, majú svoje špecifiká, napr. taká Rača-Vajnory alebo Karlovka-Dúbravka.
__________________
Zvečerieva sa.
Vlak uháňa vínorodým krajom popod úpätie vápencových Malých Karpát.
Modra - Pezinok - Rača...
V oknách sa ligocú ružence svetiel.
B r a t i s l a v a !


Ten prešporský zámok pekný murovaný — čudujú sa z neho na Dunaj tí páni,
čuduje sa z neho aj záhorský šuhaj: ako pekne tečie ten povestný Dunaj.
Tí nádherní páni pilnú radu majú, že oni povestný Dunaj zahatajú;
a tie naše Tatry zďaleka sa smejú; „Zahatajte, páni, keď máte nádeju!“
Wizzard no está en línea   Reply With Quote
Sponsored Links
Advertisement
 


Reply

Thread Tools

Posting Rules
You may not post new threads
You may not post replies
You may not post attachments
You may not edit your posts

BB code is On
Smilies are On
[IMG] code is On
HTML code is Off



All times are GMT +2. The time now is 01:23 AM.


Powered by vBulletin® Version 3.8.11 Beta 4
Copyright ©2000 - 2019, vBulletin Solutions Inc.
vBulletin Security provided by vBSecurity v2.2.2 (Pro) - vBulletin Mods & Addons Copyright © 2019 DragonByte Technologies Ltd.
Feedback Buttons provided by Advanced Post Thanks / Like (Pro) - vBulletin Mods & Addons Copyright © 2019 DragonByte Technologies Ltd.

SkyscraperCity ☆ In Urbanity We trust ☆ about us