[Bratislava] Rekonštrukcia SNG | Reconstruction of Slovak National Gallery

[Favorit]

Architect: BKPŠ Architects - Pavol Paňák and Martin Kusý | Developer: Slovak government | Status: Under construction (2016 - 2018) | General contractors: Hornex and ZIPP (Strabag Group) | Budget: 48.718.937 €
Original project: Vladimír Dedeček | Realisation period: 1969–79

[Favorit]

Today

[wuane]

Pocas rekonstrukcie sa bude nejak rapidne redukovat hrubka oplastenia, alebo na tej vizualiziacii je ta galeria zapustena podstatne viac dozadu ako by mala byt? Vsimol som si to pri porovnani s fasadou vedlajsej zelenej budovy. Robi to dobry meter, mozno aj viac.

[J1mbo]

skor by som povedal ze ta vizka nieje uplne presna

[GordonBennett]

Teším sa na túto rekonštrukciu ikeď nie som si istý či sa mi to páči.

Btw tá angličtina je trošku kostrbatá, namiesto "suppliers" by som dal main contractor alebo building contractor, a "realisation" time frame. Taktiež aj v názvoch jednotlivých vlákien je "f" a malo by tam byť "fl", už minule to tu niekto rozoberal. Ale to by mal Qwert celkom dosť roboty to zmeniť.

[Ondro]

Ako Flovakia? Alebo Bratiflava? Vážne, o akom f a fl to ide?

[Favorit]

Originally Posted by GordonBennett

Btw tá angličtina je trošku kostrbatá, namiesto "suppliers" by som dal main contractor alebo building contractor, a "realisation" time frame. Taktiež aj v názvoch jednotlivých vlákien je "f" a malo by tam byť "fl", už minule to tu niekto rozoberal. Ale to by mal Qwert celkom dosť roboty to zmeniť.

Oukej. Lepšie?
A to s tým f/fl som tiež nepochopil...

[GordonBennett]

O toto vlákno sa konkrétne nejedná (a hádam sa nehneváš za to moje opravenie), ale jedná sa o tie ktoré majú viac podlaží. Zvykne sa na SK sekcií uvádzať napr. 31f, ale správne by to malo byť fl=floors.

[nikopol]

No som zvedavy ako premostenie bude vyzerat teda nakoniec ked este par rokov dozadu bolo slubovane, ze rekonstrukcia ho prinesie do stavu v akom si ho Dedecek predstavoval.

[E499.3056]

Originally Posted by GordonBennett

O toto vlákno sa konkrétne nejedná (a hádam sa nehneváš za to moje opravenie), ale jedná sa o tie ktoré majú viac podlaží. Zvykne sa na SK sekcií uvádzať napr. 31f, ale správne by to malo byť fl=floors.

Ja osobne si myslim, ze uvadzat pocet podlazi je aj tak zbytocne, pre ludi je zaujimavejsi udaj celkova vyska budovy v metroch, co je medzinarodny udaj, pocet podlazi si vedia na fotke alebo fyzicky spocitat aj sami.

[GordonBennett]

Väčšinou sa na SSC uvádza oboje.

[BrunoBA]

pocet podlazi by sa mal uvadzat od urciteho cisla napr 15 alebo 17 ...menej je useless

[GordonBennett]

Originally Posted by BrunoBA

pocet podlazi by sa mal uvadzat od urciteho cisla napr 15 alebo 17 ...menej je useless

Nehovoril som o tomto konkrétnom projekte.


Btw, myslím že je dobré že to toľké roky chátralo, lepšie ako keby sa to rekonštruovalo 10-15 rokov dozadu -

[jozefst]

Tá dedečkovská členitá hmota prednej časti je oproti tomu zarovnanému návrhu aj tak najlepšia, toto je zarovnanie by bolo vzhľadom na originálny projekt barbarstvom. Aj keď to súčasné obloženie z tých plechových lamelov nebolo najšťastnejším riešením. Vyzerá to ako nejaká továrenská hala, alebo sklad. Viacej by sa hodil nejaký kameň, alebo betónový brutalistický vzhľad aký má pamätník SNP v Banskej bystrici. Dobre, že sa s tou rekonštrukciou začína.

[jozefst]

Favorit, pekné fotky. Tá s tým pohľadom zospodu na bočnú členitú stenu galérie nemá chybu, taktiež fotka na stenu s kameňov s červenou šípkou oddeľujúcu letné kino. Pekné zameranie sa na detaily, ktoré ukazujú kvalitu architektonického prevedenia stavby.

[nikopol]

S budovou národnej galérie európski architekti problém nemajú, Slováci áno

Bratislava vždy túžila byť metropolou, no stále majú jej obyvatelia averziu aj voči stavbám z druhej polovice 20. storočia, ktoré sú naozaj kvalitné, hovorí Marian Zervan. Jednou z nich je aj budova Slovenskej národnej galérie, ktorú predstavíme na prestížnom benátskom bienále.

Mnohí dnešní dvadsiatnici v nej vlastne nikdy neboli. A ak aj náhodou áno, už sa na to možno ani nepamätajú. Posledná výstava v premostení Vodných kasární Slovenskej národnej galérie sa konala pred pätnástimi rokmi. Odvtedy tam síce bolo pár príležitostných akcií, no iba ťažko by sa to dalo porovnať s bežnou prevádzkou.

„Bol to zážitok. Mal som šťastie, že som tam niekoľko výstav inštaloval – dokonca aj architektúru, a vždy som si to vychutnal. Sú tam neuveriteľné vzhľadové priestorové súvislosti, ktoré vznikajú vďaka neuzatvoreným podlažiam,“ hovorí Marian Zervan, historik a teoretik modernej a súčasnej architektúry a umenia.

Rekonštrukcia a dostavba Slovenskej národnej galérie od Vladimíra Dedečka majú na našej scéne špecifické miesto. „Žiaden európsky architekt, ktorý k nám prišiel, s ňou nemal problém. Ale Slováci s ňou problém majú. A to sa nám zdalo ako dobrá výzva. Zdá sa mi, že aj v tom sa prejavuje jej veľkosť. Nie je prijímaná jednohlasne, ale panuje okolo nej neustály zápas rôznorodých názorov a to je mimoriadne zaujímavé,“ hovorí Zervan.

Spolu s ďalšími štyrmi kolegami – Benjamínom Brádňanským, Vítom Haladom, Petrom Hájkom a Jánom Studeným – sa tvorbe jedného z našich najvýznamnejších architektov venujú už niekoľko rokov. Ich spoločný projekt s názvom Starosť o architektúru, s ktorého ideou prišiel práve Petr Hájek, významný súčasný český architekt pôsobiaci na bratislavskej VŠVU, zvíťazil v súťaži a Dedečkovu galériu predstaví na prestížnom bienále architektúry v Benátkach.

Zo zápasu môže byť tanec

Ak od mája do novembra navštívite Benátky, v česko-slovenskom pavilóne sa do roky zatvoreného premostenia galérie budete môcť dokonca aj pozrieť. Uprostred pavilónu by mal vyrásť veľký 3D model areálu galérie približne v mierke 1:8 s výškou vyše dva a pol metra. Na niekoľkých miestach budú schody, po ktorých nazriete dovnútra. Celý areál uvidíte aj zvrchu na zrkadlovej plachte visiacej zo stropu.

„Môže sa javiť, že to bude iba príbeh jednej budovy, no línií, ktoré sú jeho súčasťou, je niekoľko,“ vysvetľuje Marian Zervan. Súčasťou bude aj pôvodná dokumentácia Vladimíra Dedečka zo 60. až 70. rokov minulého storočia, keď stavba vznikala, aj súťažné návrhy na rekonštrukciu stavby z roku 2001 vrátane víťazného, s ktorého realizáciou sa pred pár týždňami konečne začalo.

Tohtoročné bienále sa pod kurátorskou koncepciou čilského architekta Alejandra Aravenu obracia k architektúre, ktorej ide o zlepšovanie sociálneho prostredia. „Našou témou však nie je iba príbeh jednej budovy a snaha o akési pietne zachovávanie jej podoby. Je to zápas o ňu a pokus vyzvať tento zápas do tanca s množstvom ideí, ktorými nás neustále prekvapuje. V našom ponímaní je totiž zápas o kultúrnu stavbu rovnocenný zápasu o sociálne prostredie či sociálne bývanie,“ hovorí Zervan.

„Môžeme hovoriť o sociálnom bývaní, no my už predsa máme skúsenosť, že to samotné nestačí. Keď urobíme, napríklad, dostupné bývanie pre Rómov podľa našich predstáv, pravdepodobne ho zničia. Potrebujú ešte čosi navyše – potrebujú sprostredkovateľa kultúry, lebo práve tá hrá obrovskú úlohu v tom, ako sa sociálne projekty naozaj uchytia.“

Bienále by tak podľa neho mohlo byť opäť dôležitou debatou o architektúre na hraniciach etiky a estetiky, spoločnosti či politiky. Napokon, Dedečkova dostavba galérie má podľa medzinárodnej poroty, ktorá projekt vybrala, možnosť poukázať aj na podobné osudy mnohých budov v prostredí Česka i Slovenska. Vznikli v minulom režime a napriek kvalite si nesú neveľmi lichotivú nálepku „tej socíkovskej architektúry“.

„Nemyslím, že sa to dá jednoducho vysvetliť, ale robíme všetko pre to, aby sme jej kvalitu dostali do povedomia,“ hovorí Zervan. „Môže sa zdať, že teraz panuje akýsi veľký boom Vladimíra Dedečka, ale fakt je skôr ten, že jeho architektúra u nás pravdepodobne ešte nejaký čas nebude prijímaná automaticky pozitívne.“

Nie je to len Premostenie

Vladimír Dedeček dostal v januári štátne vyznamenanie od prezidenta a vo finálnych prípravách je aj publikácia venujúca sa jeho tvorbe od teoretičky architektúry Moniky Mitášovej. Marian Zervan si však dobre pamätá, ako zástancov Dedečkovej architektúry posmešne nazývali zlatou mládežou či ľavicovými intelektuálmi, alebo ako ešte v roku 2001 viacerí architekti navrhovali premostenie galérie zbúrať.

V tom čase však už vyvíjal aktivity na podporu Dedečkovej architektúry Imrich Vaško aj s Marianom Zervanom na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde sa postupne sformoval aj tím, ktorý je teraz za projektom pre benátske bienále. A hoci je zrejmé, že patrí medzi absolútnych zástancov budovy galérie, plne rešpektuje aj opačné názory a nielen z radov architektov. „Architekti vytvárajú prostredie pre človeka, a je preto pre nich prirodzene dôležité, ako ho ten človek potom vníma. Tento názor by však architektov nemal limitovať,“ hovorí Zervan.

Ostré nesympatie ľudí voči Dedečkovej budove galérie podľa neho spôsobuje najmä príkry kontrast medzi historickými stavbami na nábreží a moderným novotvarom, ktorý premosťuje Vodné kasárne. „Spôsobuje to napätie, a hoci na nábreží nie sú iba historické stavby, premostenie v ňom ľudia zvyčajne čítajú ako dramatický konflikt. Je dôležité ukázať im aj iné čítania a iné súvislosti tohto areálu.“

Premostenie svojou dominanciou okrem nesympatií spôsobuje aj mylnú predstavu o tom, že práve ono je všetkým, čo tu Dedeček urobil. Pre Dedečka je pritom charakteristické, že nikdy neurobil samostatný objekt, ale vždy ho dával do súvislosti s verejnými priestormi. „A galéria je zaujímavá práve tým, že má v sebe veľa verejných priestorov – nie je to len budova, ale celý areál s administratívnou budovou a knižnicou a s množstvom ďalších zaujímavostí, akými sú napríklad vonkajšie kontinuálne balkóny či ochodze. Vonkajší letný amfiteáter či vstupné predpolie – to všetko sú malé agory, námestia, ktorých ideou bolo poprepájať Štúrovo námestie, nábrežie a Hviezdoslavovo námestie. Ide teda o pomerne zriedkavý komplexný urbanisticko-architektonický počin, ktorý má veľký význam aj z hľadiska ďalšej Dedečkovej práce,“ hovorí Zervan.

Samozrejme, premostenie ostáva jedným z najzvláštnejších prvkov dostavby galérie. Pri jeho vzniku sa uvažovalo o verzii, že k Vodným kasárňam sa na nábrežnej strane dostavia štvrté krídlo. Iná verzia uprednostňovala otvorený dvor, aby nábrežie neprišlo o výhľad na krídla kasární. Dedeček to vyriešil využitím mostovej konštrukcie, ktorá štvrté krídlo zodvihla a splnila tak obe požiadavky – veľkú plochu nových výstavných priestorov a výhľad do dvora na historickú stavbu. „Konštrukčne je to mimoriadne zaujímavé dielo: máme nákresy, kde vidno, ako na ňom Dedeček pracoval – ako postupne vo vnútri otvoril podlažia a využil svetlo.“

Mesto by malo byť odvážnejšie

Všetko to mohlo byť ešte inak. Nie vzťah ľudí k Dedečkovej dostavbe galérie, ale i ona samotná. Realizovaná podoba sa od tej navrhovanej líši – niektoré kľúčové časti areálu neboli nikdy postavené a tie, čo postavené boli, prešli niekoľkými nielen materiálovými kompromismi. V Benátkach však diváci uvidia i pôvodnú Dedečkovu víziu v autorskej dokumentácii a digitálnych vizualizáciách aj s priestormi pôvodne navrhovaného hlavného vstupu a budovou na parkovanie a terasami na exteriérové vystavovanie plastiky, ktoré ostali iba v plánoch.

Mimoriadne citlivý vzťah širokej verejnosti k premosteniu sa však možno teraz trochu zmení. Krátko pred vyhodnotením súťaže o účasť v Benátkach sa SNG konečne dočkala peňazí a začína rekonštruovať podľa víťazného návrhu ateliéru Martina Kusého a Pavla Paňáka.

„Som šťastný. Bola to naša tichá túžba, aby sa začalo so stavbou. Návrh rekonštrukcie považujem za kultivovaný a myslím, že má aj ambíciu zmierňovať nesympatie verejnosti voči tejto stavbe. Mám však i zopár pripomienok – najmä čo sa týka uzatvorenia nádvoria od nábrežia transparentnou sklenenou stenou. Chápem, že tento prvok vychádzal z požiadaviek galérie, ktorá si chce svoj areál aspoň symbolicky uzavrieť, no do istej miery to naruší charakter premostenia aj celého areálu,“ hovorí Zervan.

Či rekonštrukcia naozaj bude mať vplyv na reakcie divákov, uvidíme neskôr. Z viacerých skúseností je však evidentné, že Bratislava má s modernými, ale i súčasnými stavbami vo svojom centre tak trochu problém. „Som Bratislavčan, narodil som sa v secesnom dome, bývam na Šafárikovom námestí, ale nedokážem to pochopiť. Neviem porozumieť tej zvláštnej nostalgii za starou Bratislavou, ktorá v konečnom dôsledku toto mesto ubíja. Rozumiem, že tvár niekdajšieho mnohonárodného mesta s historickými uličkami a zákutiami je pre ľudí príťažlivá, no spôsob, akým tu na nich lipneme, je prehnaný,“ hovorí Zervan.

Mesto je podľa neho vrstevnaté, nesie pamäť svojich obyvateľov a neustále zaznamenáva svoj vývoj a zmeny. Musí sa teda meniť aj jeho podoba.

„Konzervovať nasilu jeden či dva štýly – to je, ako keby sme chceli zabiť nejakého živočícha, aby sme si ho mohli dať do zbierky. Je to zvláštny postoj – Bratislava vždy túžila byť skutočnou metropolou, miliónovým mestom, no stále majú jej obyvatelia averziu aj voči stavbám z druhej polovice 20. storočia, ktoré sú naozaj kvalitné. Čo je horšie – tento historicizmus majú v sebe aj pamiatkari, ktorí o tvári mesta do veľkej miery rozhodujú. Nedávno sme postavili repliku Starého mosta. Je to absurdné. Rovnako ako argument, že ak niekde kedysi v minulosti stála historická budova, treba tam postaviť repliku alebo jej modifikáciu. Verím, že časom sa tento postoj zmení, inak to bude mať aj kvalitná súčasná architektúra náročné. Práve preto je dôležité zmeniť rétoriku zápasov na rétoriku tanca, spoločných rytmov a ústretových, ale aj odvážnych činov.“

https://dennikn.sk/382750/nostalgia-bratislavu-ubija/

[Amrafel]

Vďaka za plný článok

[Ondro]

Kvalitná novinárčina, zasa sa snažia démonizovať slovenskú verejnosť a ukázať že jedno jediné menšinové vnímanie krásy je to správne a univerzálne v celom vesmíre... Je jasné, že architekti sa na to pozerajú inak. Architekti totiž vnímajú krásu trochu inak, obyčajný človek pozrie na budovu a hodnotí ju najmä podľa okolia - ako do neho pasuje, ako tá budova vyzerá oproti iným budovám naokolo a hlavne vnímajú aktuálny stav, podľa ktorého budovu posudzujú(tiež aj do rovnice niekde vchádza faktor doby v ktorej vznikla).
Architekti vnímajú budovy viac jednotlivo, vnímajú ich priestor viac ako vonkajší vzhľad a dispozície a potenciál viac ako súčasný stav. Bežný človek vidí budovu brutálne zasadenú niekam, kde nepatrí, vidí hrdzavý hnusný plech a polorozbité betónové opachy blokujúce vstup do budovy, ktorá jednoducho nepatrí do okolia a povie si, že to je odporná budova a bolo by ju dobré zbúrať. Bežný človek keď vidí ten hnusný plech, tak budovu začne vnímať ako nekvalitnú monštróznu hranatú socialistickú stavbu bez estetiky, no architekt vidí nejaký zámer, keďže má znalosť ostatných stavieb architektonického štýlu/slohu, vie si porovnať budovy, vie proste povedať, že toto je určitým spôsobom výnimočná budova. Viem to, lebo mám známych architektov.
Ako môžeme viesť diskusiu, že ktorý spôsob vnímania krásy je dobrý, ale nikdy nedospejeme k výsledku, môžeme len skonštatovať, že krása je subjektívna a chyba našej krajiny je tá, že si všetky budovy z 20. storočia nechávame neskutočne chátrať.
Ale aj napriek tomu, že krása nie je objektívna, existuje sociálne prijímaný ideál krásy a podľa toho by sa mali ľudia riadiť. Proste pekné je to, čo väčšina bude považovať za pekné a nadávať ľuďom, že tomu nerozumejú a že sú takí a hentakí burani kvôli tomu je pozérstvo najvyššieho zrna. Aj medzi architektami sú ľudia, ktorým sa nejaká budova nemusí páčiť, aj napriek tomu, že jej architektúru uznávajú. A to, že človek dostane viac informácií o budove nemusí človeku zmeniť jeho estetický pohľad na budovu - môže kľudne len budovu začať viac uznávať, ale stále sa mu nepáčiť.
Zaslúžia si také budovy zbúrať? Podľa mňa to je otázne a malo by to byť v kompetencii vlastníka. Ak je vlastník štát, treba zohľadniť viac faktorov, nie len či sa budova verejnosti páči alebo nie. Ide tu aj o finančnú stránku, či je lacnejšie zbúrať a postaviť novú alebo rekonštruovať, o to, či si môžeme dovoliť najať architekta, ktorý by sparvil návrh podobne dobrých ak nie lepších dispozícií a podobne. Tak isto záleží na kvalite a cene už použitých materiálov - asi nebudem búrať Kyjev a Prior, keď sú z drahého kameňa, ktorý stačí vyčistiť, upraviť okolie a bude vyzerať dobre, možno lepšie ako keby som mal zbúrať, prísť o drahý kameň a postaviť sklenú krabicu, ktorej priečelie nemá žiadnu hodnotu a bude degradovať rýchlejšie ako ten kameň, lebo ten kameň je proste kameň a sklo, železo a plast je sklo, železo a plast.

Ale tak to by sa na to museli pozerať racionálne zmýšľajúci ľudia, nie úchylácky tunelári ako je vedenie SNG...


Môj postoj voči SNG je taký, že to priečelie je škaredé a basta. V ideálnom svete by som zastával názor, že ho treba drasticky prerobiť alebo zbúrať a postaviť nové. V Slovenskej realite však je lepšia rekonštrukcia. Nový návrh sa mi nepáči, lebo fasáda bude do pár rokov vyzerať odporne, lebo sa o ňu SNG starať nebude a hentaké veci sa ťažko čistia. Ja by som to obložil kameňom, ale to by bolo drahé. Proti ostatným budovám SNG(najmä častiam budovy na nábreží) nič nemám.

[Favorit]

Faktom je, že za posledných 20 rokov sa v Bratislave stavajú v podstate len konzervatívne budovy, ktoré sú dominantné akurát tak svojou výškou.

Ja som nikdy neštudoval architektúru a väčšina mojich zahraničných kamarátov tiež nie, ale nemali problém s prístavbou SNG. Kamarátovi z Čiech sa veľmi páčil napríklad Austria Trend Hotel, pretože tie známky jednoducho robia budovu výnimočnou a síce sa mu mesto ako také páčilo, priznal, že mu tu pri súčasných stavbách chýba nejaká identita.
Netvrdím, že by sa mali za každú cenu stavať kontroverzné budovy, ale nejaká väčšia originalita a štýl sa dajú aplikovať aj v dnešnej dobe.

Inak mi príde trochu vtipné, že Prior s Kyjevom by si nebúral len kvôli hodnotnému obkladu a prístavbu SNG paradoxne možno práve kvôli nemu.

Na jednej strane je škoda, že v dobe vzniku sa muselo s materiálmi improvizovať, čo možno najviac ublížilo prístavbe, na druhej strane som veľmi rád, že sa nepodarilo asanovať obytné domy na rohu Vajanského nábrežia a Riečnej. Takto ten brutalizmus oveľa lepšie vynikne.

A neviem kde sa v tebe Ondro berie tá neustála mrzutosť, ale to sústavné kydanie na N-ko je už dosť trápne.

Inak galéria je už oplotená, vyzerá, že onedlho zaberú aj jeden jazdný pruh.

[E499.3056]

Otazka pristavby by nemala byt v rovine, ci je budova pekna alebo skareda, ale skor, ci taky brutalizmus ma miesto vo vedute Stareho Mesta, na jednom z najvyznamnejsich miest na nabrezi Dunaja, ci by rovnake umiestnenie dovolili v Budapesti alebo v Prahe na nabrezi na tak dostojnom mieste.