SkyscraperCity banner

241 - 260 of 308 Posts

·
Registered
Joined
·
1,994 Posts
Tých nájomných bývaní je viac kategórií a samozrejme často sa to mieša aj účelovo.

V prípade Bratislavy predovšetkým ide o
  • nájomné byty pre nájomníkov z reštituovaných domov - tie má mesto povinnosť poskytnúť, ide o rádovo 500 bytov a v súčasnosti má mesto zákonnú povinnosť existujúce nájmy "dorovnávať" v rozsahu cca do 2 mil. EUR ročne;
  • sociálne nájomné byty - pre ľudí ktorí potrebujú pomôcť v životnej situácii na základe stanovených parametrov pre takúto pomoc - tu síce vzniká určitý priestor aj na špekuláciu, ale ak sú kritériá stanovené jednoznačne a transparentne, existencia takejto ponuky dáva zmysel;
  • nájomné byty ako zamestnanecký benefit - to sú tí nedostatkoví zamestnanci mesta, ktorých nedokážu ohodnotiť príjmom - toto vidím ako problematický bod, keďže riešením by mala byť skôr možnosť ponúknutia adekvátneho príjmu; ako zamestnanecký benefit je bývanie problematické aj preto, že ľudia, ktorí takýto benefit nepotrebujú nedostanú porovnateľnú kompenzáciu a teda budú znevýhodňovaní. Navyše transparentnosť prideľovania takýchto bytov je otázna;
  • nájomné byty s regulovaným nájomným - veľmi problematický bod, keďže toto je oblasť, ktorá bude mať prirodzenú tendenciu pretláčania benefitov pre spriaznených a tých, ktorí v tom "vedia chodiť" a bude to ťažko ustrážiteľné;
  • nájomné byty s komerčným nájomným - v primeranom rozsahu to asi nemá zásadný vplyv, ale v určitej situácii, teda ak by ich mesto ponúkalo vo väčšom rozsahu a zároveň by sa výrazne zvýšili dane z nehnuteľnosti, v podstate vstupuje na trh ako konkurent svojich vlastných daňových poplatníkov s výhodou, že samo sebe nebude platiť tieto dane;
  • nájomné byty "dočasného ubytovania pre hosťujúcich umelcov" atď. - viď Grossling - asi ide o formu regulovaného nájomného, zrejme na kratšiu dobu, ale o podrobnostiach nie je zatiaľ nič známe.

Z tejto skupiny sú teda najproblematickejšie kategórie "nájomné byty ako zamestnanecký benefit" a tiež "byty s regulovaným nájomným", o ktorých sa na jednej strane príliš nehovorí (nikto nerieši kto a ako by rozhodoval o ich prideľovaní a cenotvorbe), na druhej strane sa asi najviac používajú ako politická udička na chytanie "mladých talentov zo Slovenska", ktoré samozrejme teší predstava, že sa môžu prisťahovať a bývať v Bratislave za rozumný peniaz a namiesto riešenia dlhodobých záväzkov užívať život.
 

·
Registered
Joined
·
109 Posts
keďže riešením by mala byť skôr možnosť ponúknutia adekvátneho príjmu
Tento argument sa objavuje opakovane, a je to pekna myslienka v teorii.
Ale kedze zrusenie tabulkovych platov nie je v dohladnej dobe na stole, tak je nevyhnutne hladat alternativne riesenia, cize napriklad dotovanie nakladov na byvanie.
A to je riesenie, ktore napriklad v pripade Nuppu najomnych bytov by bolo k dispozicii do 2 rokov, a teda pomoze to tym mestskym zamestnancom hmatatelne a v dohladnej dobe.
Na rozdiel od nejakej hypotetickej reformy verejnej spravy, ktora sa dalsich 10-20 rokov nezrealizuje.
 

·
Registered
Joined
·
135 Posts
Rozumiem mantre,ze treba pracovat s tym co je ale na druhej strane to len vyzivuje ten korenovy problem.Predstav si,ze sa tohto najomneho byvania chyti niekto naozaj vazne a s oligarchami tu zacnu masovo stavat kyjevske panelaky, ktore stat bude odkupovat za komercne ceny.

Co je nieco k comu asi smerujeme.
 

·
Registered
Joined
·
135 Posts
Ja neargumentujem tym,ze tu budeme mat ohyzdne stavby len kvoli tomu ale,ze incentiva stavat ohyzdne stavby masovo bude v takom pripade vacsia ako teraz ked to ludia kupuju najma kvoli nedostatku bytov na trhu.
 

·
Registered
Joined
·
107 Posts
Ten práve schválený dokument Koncepcia mestskej bytovej politiky vyzerá celkom presvedčivo a koncentrovane. Prebrali do hĺbky aj mnohé problémy, ktoré sa tu vyššie len zľahka načrtli (zapojenie súkromníkov a odkupovanie na sekundárnom trhu, využite existujúcich pozemkov, brownfieldov a budov v majetku mesta/štátu, sociálna politika etc. Zaujímavý je aj pre tých, čo hľadajú dáta k súčasnej bytovej/pozemkovej situácii. A ako bonus pre kritikov pomalého napredovania na konci dokumentu je tabuľkový prehľad konkrétnych cieľov na nasledujúce 2 roky

 

·
Registered
Joined
·
1,994 Posts
Tento argument sa objavuje opakovane, a je to pekna myslienka v teorii.
Ale kedze zrusenie tabulkovych platov nie je v dohladnej dobe na stole, tak je nevyhnutne hladat alternativne riesenia, cize napriklad dotovanie nakladov na byvanie.
A to je riesenie, ktore napriklad v pripade Nuppu najomnych bytov by bolo k dispozicii do 2 rokov, a teda pomoze to tym mestskym zamestnancom hmatatelne a v dohladnej dobe.
Na rozdiel od nejakej hypotetickej reformy verejnej spravy, ktora sa dalsich 10-20 rokov nezrealizuje.
Problém je v tom, že toto nie je "dotovanie nákladov na bývanie" (to by bolo vtedy, ak by každému dali povedzme dve stovky a nechali ho aby sa postaral o svoje bývanie).

Toto je poskytnutie nepeňažného benefitu, napríklad vo forme služobného bytu, špecifickej skupine zamestnancov, ktorej definícia nebude jednoduchá a v konečnom dôsledku môže byť diskriminačná. Ak na benefit budú mať nárok všetci zamestnanci z určitej skupiny, napríklad tí učitelia, mesto nebude disponovať takým počtom bytov, pretože veľa zamestnancov bude chcieť vymeniť svoj komerčný nájom za tento, alebo naopak, presťahovať sa do nájomného bytu a komerčne prenajať svoj byt. Ak to bude len pre skupinu "novoprišelcov", jej definícia bude veľmi problematická a spôsobí to celkom slušné hryzovisko vzťahov, keďže ľudia budú v konečnom dôsledku dostávať benefity napríklad podľa toho, odkiaľ sú.
 

·
Registered
Joined
·
419 Posts
Bratislava priznala bytový problém. Ukázala, aký má plán
Koncept má pomôcť s bytovou otázkou. Developeri, analytici aj realitní makléri sa zhodujú na tom, že ak sa nespraví zásadná zmena, Bratislavu čaká v ďalších rokoch bytová kríza.
Ceny bývania rastú, a to sa stáva čoraz menej dostupným pre záujemcov. Problém môžu mať hlavne mladé rodiny.
Že situácia nie je ideálna, hovorí aj samotné mesto. Preto je na svete nový dokument, ktorý má aspoň z časti vyriešiť bytový problém. Nesie názov Koncepcia mestskej bytovej politiky 2020-2030 a naznačuje, ako by Bratislava mala problémy v ďalších rokoch riešiť.
Nedostupné mesto
Mesto priznáva, že z dlhodobého hľadiska zanedbávalo svoju úlohu pri bytovej otázke. Posledný dokument, ktorý riešil rozvoj tohto segmentu je starý dve desaťročia, vypracovaný bol ešte v roku 2001.
Situácia sa v posledných rokoch výrazne zhoršila. Bývanie sa stáva menej dostupné na celom Slovensku, lídrom v tomto ohľade je Bratislavský kraj a predovšetkým samotná Bratislava.
Autori dokumentu pritom poukazujú na to, že ceny bývania neustále stúpajú a najmä mladí ľudia majú problém dostať sa k vlastnému bývaniu.
Vyhliadky na ďalšie roky pritom predpokladajú, že počet obyvateľov bude rásť. Pomôže tomu hlavne migrácia z ostatných kútov Slovenska. Odhady hovoria o tom, že do roku 2050 sa počet obyvateľov zvýši o osem percent.
Trendom, ktorý môžeme pozorovať už v posledných rokoch, je neustále zmenšovanie počtu členov domácností. Aj tento fakt pritlačí na väčší dopyt po bytoch.
Bratislava na tom nie je dobre už teraz. Kým v hlavnom meste pripadá na tisíc obyvateľov 385 bytov, v Prahe je to 463 bytových jednotiek a vo Varšave 487 bytov. Ešte lepšie sú na tom Budapešť s 524 bytmi na tisíc obyvateľov a Viedeň s 574 bytovými jednotkami.
Obmedzené kapacity
Analýza pritom hovorí jasne: „S ohľadom na aktuálne množstvo bytových jednotiek v projektoch so stavebným povolením alebo v štádiu výstavby nie je reálne, aby sa ročný prírastok bytov v Bratislave citeľne zvýšil v najbližších rokoch.“
Ak by sme vychádzali zo súčasného a platného územného plánu, na voľných plochách by mohlo vzniknúť ešte približne 48-tisíc bytov. Šanca, že všetky budú postavené do roku 2030, je však malá. Mnohé pozemky totiž majú komplikovanú vlastnícku štruktúru, neexistujúcu infraštruktúru, alebo sú spojené s realizáciu inej funkcie, ktorá by znižovala ich atraktívnosť.
Aj dokument uznáva, že pod súčasný stav sa podpísali zdĺhavé a nepredvídateľné povoľovacie procesy. Situácii nepomáha ani to, že na trhu je nedostatok nájomných bytov. V roku 2018 žilo v Bratislave v nájme asi deväť percent domácností.
V ostatných krajinách Európskej únie sa tento podiel pohybuje na úrovni vyše dvadsiatich percent. Kým Bratislava vlastnila v roku 2018 len 1914 nájomných bytov, Brno ich malo 28-tisíc a Viedeň až 220-tisíc.
Nešťastné satelity
Z hľadiska fungovania mesta sa neukázal ako dvakrát šťastný rozvoj v okolí Bratislavy. Vznik tzv. satelitných projektov totiž skomplikoval dopravu, ktorá na takýto intenzívny rozvoj nebola pripravená.
Má to negatívny vplyv nielen na ekológiu, ale aj ekonomiku. Ľudia bývajúci v okolí totiž chodia pravidelne do Bratislavy, dane však platia vo svojom bydlisku.
Cieľom pre ďalšie roky by malo byť zabránenie tomu, aby sa nové projekty stavali na poľnohospodárskej pôde. Aj Metropolitný inštitút Bratislavy vyčíslil, že na území mesta je viac ako 630 hektárov plôch, ktoré sú označené ako brownfieldy. Ide hlavne o plochy bývalých priemyselných areálov, ktoré nie sú využívané.
Na tieto pozemky by sa mal sústrediť ďalší rozvoj mesta. Bratislava by sa tak mala rozvíjať do vnútra so snahou o zahusťovanie.
„Efektívnym, sociálne citlivým a ekologicky vyváženým zahusťovaním disponibilných plôch môže Bratislava zvýšiť kvalitu života pre všetkých svojich obyvateľov a zároveň tým postupne zlepšovať podmienky pre zmierňovanie dopadov klimatickej krízy,“ píše sa v dokumente.
Spolupráca so súkromníkmi
Jednou z možností by bolo vytvorenie mestskej rozvojovej spoločnosti, ktorá by vytvárala zásobník pozemkov určených pre ďalší rozvoj. V tejto súvislosti ide o zásadnú zmenu. Najmä po prelome milénia sa totiž vedenia Bratislavy zbavovali lukratívnych pozemkov.
Situácii by mali pomôcť hlavne nájomné byty. Ak by ich aj mesto chcelo stavať, naráža na pozemkové limity. Nemá totiž dostatok vlastných pozemkov vhodných na tento druh bývania.
Návrhom má byť spoločný postup s mestskými časťami tak, aby si vytvorili zásobu pozemkov pre ďalší rozvoj. Autori poukazujú na príklad Viedne, ktorá takýmto spôsobom postupuje systematicky už od roku 1984.
Možnosťou je aj spolupráca so štátom, resp. so štátnymi firmami, ktoré disponujú nevyužívanými budovami a pozemkami.
Analýza pritom predpokladá, že pri využití všetkých nástrojov by mesto dokázalo rozšíriť bytový fond na päťtisíc nájomných bytov do roku 2030. Pomôcť má aj využívanie budov a areálov, ktoré sú dnes nevyužívané.
Mesto má vo svojom vlastníctve 215 takýchto budov. Ďalšie desiatky podobných vlastní štát, resp. štátne firmy a organizácie.
Možnosťou je nielen prestavba a výstavba projektov, ale aj nákup bytov na sekundárnom trhu, resp. v nových projektoch. Tento postup by však bol oproti prvému značne finančne náročnejší. Analýza odhadla, že cenovo by to vyšlo asi o 25 percent drahšie.
Ďalšou možnosťou, ktorá už v minulosti bola spomínaná, je spolupráca so súkromnými spoločnosťami. A nie sú to len developerské firmy.
„Dôležitými partnermi v súkromnom sektore sú finančné inštitúcie, banky, sporiteľne, poisťovne či dôchodkové správcovské spoločnosti,“ píše sa v dokumente. Aj INDEX pritom informoval o tom, že s hlavným mestom chce spolupracovať poisťovňa Kooperatíva, ktorá sa chce pustiť do developovania nájomných bytov.
Ústupky mesta
Ďalšou možnosťou spolupráce je forma, pri ktorej mesto dostane, resp. odkúpi časť bytového fondu v projektoch súkromných developerov. Na oplátku developerom umožní stavať byty aj tam, kde to doteraz nebolo možné.
„Pri zmene územného plánu, ktorou sa zvyšuje potenciál súkromných pozemkov pre výstavbu bytov, vzniká za súčasných trhových podmienok potenciál väčšieho výnosu pre súkromného vlastníka,“ píše sa v dokumente.
V praxi by to vyzeralo tak, že na mieste, kde teraz mohol stáť napríklad kancelársky komplex, mesto povolí zmenu. Developer tam bude môcť postaviť byty, ale časť z nich ako odplatu odovzdá mestu, ktoré z nich spraví nájomné byty.
V blízkej budúcnosti by mal byť vypracovaný konkrétny manuál upravujúci spoluprácu mesta a developera.
Ďalšou možnosťou spolupráce so súkromným developerom je vytvorenie spoločného projektu. V tomto prípade by mesto mohlo do spolupráce vložiť pozemky, resp. budovy.
Dokument pritom predpokladá aj zlepšenie komunikácie s developermi a otvorenejšiu komunikáciu.
 

·
Registered
Joined
·
335 Posts
Az mi je do placu ked to citam a spomeniem si ze na kolaudaciu 2i som cakal 8 mesiacov, alebo ako teraz bojuje Vallo proti apartmanom.. A mesto namiesto toho doslova opravilo uzemny plan a stimulovalo tak vystavbu ho ide pokazeny vyuzivat ako vypalne aby z toho benefitovalo par ludi, uplna ceresnicka na torte toto. Mozno este ten vypredaj mestkych pozemkov v minulosti bol snad najlepsi krok, lebo sa realne nieco na nich postavilo a ludia tam ziju.
Inak nie je ten sluzobny byt nepenazny prijem ktory sa normalne zdanuje ?
 

·
Registered
Joined
·
1,994 Posts
Ten práve schválený dokument Koncepcia mestskej bytovej politiky vyzerá celkom presvedčivo a koncentrovane. Prebrali do hĺbky aj mnohé problémy, ktoré sa tu vyššie len zľahka načrtli (zapojenie súkromníkov a odkupovanie na sekundárnom trhu, využite existujúcich pozemkov, brownfieldov a budov v majetku mesta/štátu, sociálna politika etc. Zaujímavý je aj pre tých, čo hľadajú dáta k súčasnej bytovej/pozemkovej situácii. A ako bonus pre kritikov pomalého napredovania na konci dokumentu je tabuľkový prehľad konkrétnych cieľov na nasledujúce 2 roky

Každý to asi hodnotí po svojom, ja by som ten dokument nehodnotil pojmami "presvedčivo, koncentrovane, do hĺbky, zaujímavé, bonus, konkrétne". Ten materiál je veľmi všeobecný, zbytočne frázovitý, opisuje všeobecne známe veci a neobťažuje sa stanovovať ich priority (za čo nepovažujem bláboly ako "efektívne využívanie súčasných kapacít územia mesta"), navrhované závery vo väčšine prípadov zas len smerujú k tvorbe ďalších materiálov. Skôr by som povedal, že ak by mi niekto po viac ako polovici volebného obdobia prišiel s materiálom, ktorý hovorí že na jeho základe najbližšie dva roky budeme vypracúvať ďalšie "koncepcie, stratégie, politiky, metodiky" a predkladať ich zastupiteľstvu, začnem opatrne zisťovať, či je v okolí nejaká višňa z ktorej spadol.
No ale kto chce kam... ďalej doskáče.
 

·
Registered
Joined
·
210 Posts
Každý to asi hodnotí po svojom, ja by som ten dokument nehodnotil pojmami "presvedčivo, koncentrovane, do hĺbky, zaujímavé, bonus, konkrétne". Ten materiál je veľmi všeobecný, zbytočne frázovitý, opisuje všeobecne známe veci a neobťažuje sa stanovovať ich priority (za čo nepovažujem bláboly ako "efektívne využívanie súčasných kapacít územia mesta"), navrhované závery vo väčšine prípadov zas len smerujú k tvorbe ďalších materiálov. Skôr by som povedal, že ak by mi niekto po viac ako polovici volebného obdobia prišiel s materiálom, ktorý hovorí že na jeho základe najbližšie dva roky budeme vypracúvať ďalšie "koncepcie, stratégie, politiky, metodiky" a predkladať ich zastupiteľstvu, začnem opatrne zisťovať, či je v okolí nejaká višňa z ktorej spadol.
No ale kto chce kam... ďalej doskáče.
To je strategický plán na ďalších 10 rokov teda má presahovať volebné obdobie. Takéto strategické plány sa robia v rôznych oblastiach a samozrejme aj na celonárodnej úrovni. Chápem, že ľudia sú niekedy nervózni z rozsiahlych dokumentov, ale osobne som radšej, keď sa robí politika do hĺbky a nie ako keď si Hurvínek predstavuje válku... Pritom sú tam konkrétne ciele, ktoré vychádzajú z analýzy situácie, sú tam aj rôzne konkrétne návrhy. A to, že sa vypracúvajú podobné materiály nie je v rozpore s tým, že sa nemôžu robiť aj hmatateľné kroky. Asi sa zhodneme, že za predošlých vedení sa otázka nájomného bývania nehýbala ani z desatiny tak, ako teraz.
Potom opak takéhoto prístupu je, že sa zas nekoncepčne strieľajú nápady od pása, nedávajú dokopy zmysel, prípadne rovno idú jeden proti druhému. Majstra takejto chaotickej politiky momentálnych napadov máme za premiéra a vidíme, čo to spôsobuje...
 

·
Registered
Joined
·
1,994 Posts
Nejde o nervozitu z veľkého rozsahu, ani neobyčajnú hĺbku dokumentu a jeho dlhodobosť. Bežne pracujem s dokumentmi, ktoré sú podstatne rozsiahlejšie a formálnejšie a dá sa im porozumieť, pretože si nastavia metodiku, popíšu vstupné údaje a predpoklady a následne robia analýzu bez toho, že by vopred definovali očakávaný výsledok, následne ho zhodnotia a dajú odporúčania.

Toto je ale taká všehochuť poskladaná ako keď psíček a mačička piekli tortu, asi do toho siahalo príliš veľa ľudí a každý tam chcel svoju vetičku... napríklad obsahuje to plno SWOTiek, ale nikde nie sú jednotlivé možnosti porovnávané medzi sebou, jednotlivé kategórie sú typu "Existencia spolupráce s odborníkmi na bezbariérovosť" - no ťažko to ohodnotiť.

Napríklad o náhradných bytoch pre nájomníkov z reštituovaného majektu (čo je najväčšia a reálna požiadavka na byty, ktorú Bratislava má) sa píše len toto: "Samostatnou témou je aj zabezpečenie náhradného nájomného bývania pre nájomníkov z reštituovaných bytových domov. V zmysle zákona č. 260/2011 je mesto Bratislava povinné poskytnúť v súčasnosti stále viac ako 500 bytov takým nájomníkom na území Bratislavy."
A to je všetko??? A to v oblasti, kde naozaj nie je problém spočítať súčasnú záťaž na mesto, možné riešenia a povedať "áno, oplatí sa nám kúpiť aspoň 100 bytov a riešiť to asap" alebo "aj keď platíme ročne 2 milióny, je to stále lacnejšie než keby sme niečo kupovali/stavali"?

Čiže ak máme mať na jednej strane vysoko odborný a detailný strategický dokument plný dát, zdrojov a analýz a na druhej strane "executive summary" zhŕňajúci obsah pre laikov, toto nie je ani jedno ani druhé. A vlastne ani nemá ambíciu dávať nejaké odporúčanie (okrem vypracovania ďalších dokumentov). Čo samozrejme dáva tomuto dokumentu šancu naozaj prežiť tých desať rokov, pretože každý si tam nájde neurčitú vetu o svojej téme a dokument sa môže úspešne založiť do "vybavené".
 

·
Registered
Joined
·
2,877 Posts
Discussion Starter #255
Tu hlavne treba ratat aj s totalne podvyzivenym financovanim hlavneho mesta s ktorym sa da robit prakticky nic... Pokial sa Bratislave neprizna v Ustave SR "statut hlavneho mesta" a nebudeme dostavat rocny rozpocet minimalne taky aky ma Brno, tak sa tu len velmi tazko s niecim pohne. Este ze mame tu Europsku uniu, inak by to tu vyzeralo ako v Tirane a to si myslim ze som ich este aj urazil...
 

·
Registered
Joined
·
12,096 Posts
Veď ten štatút hlavného mesta má Bratislava v Ústave priznaný už od jej schválenia v 1992 s platnosťou od vzniku samostatnej republiky 1993. Akurát treba doplatiť ten príspevok za tých 28 rokov.
 

·
Registered
Joined
·
335 Posts
zabudni ze by v tejto krajine bolo politicky priechodne dat nieco navyse tym vyzratym kaviarnovym pastikarom, si to zaplatime sami
 

·
dialnice.info ::..
Joined
·
16,342 Posts
pozor, ten kto okradol a ozobracil bratislavu najviac bol Miklos a Dzurinda. Bohuzial FIcovi to vyhovovalo a nemusel nic menit. volicov tu aj tak nemal. cize ako pri X dalsich veciach za kopu zlych veci moze bohuzial pravica. tak ako Lipsic pripravil podu Kalimu a Harabinovi. Proste tito ludia nemyslia, ze sa by sa vlada aj mohla zmenit
 

·
Registered
Joined
·
2,877 Posts
Discussion Starter #259
Veď ten štatút hlavného mesta má Bratislava v Ústave priznaný už od jej schválenia v 1992 s platnosťou od vzniku samostatnej republiky 1993. Akurát treba doplatiť ten príspevok za tých 28 rokov.
Skor som mal namysli toto. Citujem:

Problémom je totiž samotné postavenie Bratislavy, ktorá je z pohľadu práva obyčajnou obcou (aj keď s vlastným štatútom, no Zákon o obecnom zriadení je mu nadriadený), preto neexistuje právna možnosť, ako by mohla mať samostatné predpisy. Potrebné je zmeniť Zákon o obecnom zriadení, ktorý také niečo umožní.

Ak by k tomu došlo, okrem špeciálneho postavenia Bratislavy by bolo vhodné aj vytvoriť nové kategórie obcí – mestá a metropolitné mestá – ktoré by mali určité špecifické právomoci. Bratislava ako jednoznačné jadro veľkého metropolitného regiónu by mala mať kontrolu nad územným plánovaním vo svojom zázemí, aby sa podarilo zabrániť najhorším vplyvom suburbanizácie. Ani takúto ambíciu však nový Stavebný zákon nemá.
 
241 - 260 of 308 Posts
Top