SkyscraperCity banner

301 - 320 of 322 Posts

·
dialnice.info ::..
Joined
·
16,885 Posts
s prepacenim, zase trepes dve na tri. nielenze tu nie je odpor proti najomenmu byvaniu, ale ani sa tu nezhadzuju architektonicke sutaze takto pausalne.

co tu krizitujeme od zaciatku, ze Vallo to zobral z absolutne zleho konca. vybuchuju im najomne byty a treba doslova stovky bytov. no a co urobi Vallo/Stasselova ? islo do uplnych petty projektov, ktore hovno riesia.

namiesto sustekovej, baltskej, pri krizi, astronomicke a inych (menej sexi) sa zamerali na parkovu, terchovsku a doslova "low yield" akcie, ktore are su nununu.

vysledok ? do 2022 sa nerozostava absolutne nic. mozno muchovo namestie, aj to len lebo prebrali projekt developera.

cize fakt si netreba zamienat pricinu a dosledok naseho frflania.
 

·
Registered
Joined
·
320 Posts
By ma zaujímalo koľko z tzv. kritikov koncepcie nájomného bývania vychádza z pozície, že nájomné bývanie vôbec nie je treba, mesto by to vôbec nemalo riešiť, keďže to vyrieši "voľný trh" a nemali by sa z daní úspešných podnikateľov a top manažérov (ktorí zarábajú 5 tis. a potrebujú na dôchodok 200 tis) platiť nájomné byty pre tých, čo nie sú takí finančne úspešní ako oni. Tu by mala potom diskusia vyzerať úplne inak než kritizovať jednotlivé body "koncepcie", stratégie, prístupu, taktiky mesta atď. (skôr ako kritizovať, že kde bude stáť nájomný dom, alebo ako je napísaná "koncepcia" by mal kritik otvorene začať, že neuznáva ideu nájomného bývania z tých a tých dôvodov; je to prínosnejšie než sa pseudoobjektívne navážať do nejakej konkrétnej snahy mesta o nájomné bývanie).
Nesuhlasit celkovo s najomnym byvanim je mozne aj s tym,ze si niekto uvedomuje,ze alternativne riesenie vzhladom na realitu trhu nie je mozne.

Ono to je asi tak,ze najomne byvanie je super ked funguje efektivne a transparentne a nie v ramci karpatsko-balkanskych pravidiel.

Tak isto je preferencia vlastneho byvania pred najomnym nieco co formuje celu spolocnost.Vsetky tie socialisticke vymezonesti vyzadaju vysoku doveru v statny aparat a to je nieco co tu nevznikne ani za 50 rokov.

Druhá vec, čo ma tu zaujala, že by nemali byť architektonické súťaže na nájomné bývanie (zbytočné, hipsterské ukájanie sa architekktúrou). To ale presne vyhovuje kritikom konceptu nájomného bývania , ktorí by boli najradšej, aby nájomné bývanie bolo nudné, šedivé, uniformné ako petržalské paneláky (keď máš pekné mestské nájomné domy pre strednú triedu, nižšie a znevýhodnené skupiny, tak to priamo konkuruje konceptu developerského predaja "pekných" bytov bohatším ľuďom n voľnom trhu). Našťastie je veľa príkladov zo sveta, že aj sociálne bývanie môže byť architektonicky pekné a práve to je správna cesta ako z neho urobiť širší fenomén a byť konkurenciou hypotékam na celý život (teda predstave bánk, developerov a finančne zabezpečených ľudí)

Toľko obľúbené progresivistické, ľavicovo liberálne okienko.

V podstate suhlasim.Najlepsia alternativa voci cisto "najomnym" budovam by boli zmiesane projekty kde by niektore byty boli na "pridel". Toto vsak vyzaduje striktne vyzadovanie pravidiel a aj ich vymahanie.
Ak sa na teba susedia budu stazovat,ze robis bordel tak letis.Bez vynimky a je jedno ci nemas kde byvat.
 

·
Registered
Joined
·
1,457 Posts
ani som netusil, ze to bude tak rychlo pravda :) takze Chrenovi tim ide full frontal proti najomnym bytom na parkovej, dokonca si schvalili jeho nohsledi aj uznesenie MC :p takze myslim, ze tam Vallo uz dostaval uplne. ale vsak co ine cakal ? sprostejsi napad snad ani nemohol mat
No neviem, formulacia "sa postavili na stranu občanov pri výstavbe nájomných bytov v Prievoze a upozornili na potrebu dodržať sľuby, ktoré obyvatelia z okolia dostali počas participatívneho stretnutia " mi nepríde ako full frontal proti najomnym bytom na Parkovej...mozno len chcu dosiahnut, aby sa popri vystavbe obnovili tie skleniky...
 

·
dialnice.info ::..
Joined
·
16,885 Posts
ach jaj, naivita tvoja je mila :) chren voci Vallovi bojuje , len nie je uplne prasteny aby to daval moc okato najavo, ale ked si precitas ten post, tak je to proti Team vallo ale chrumkvai je, ze ma mikinu od valla. on ma na spinavu robotu svojich ludi :)
 

·
Registered
Joined
·
388 Posts
By ma zaujímalo koľko z tzv. kritikov koncepcie nájomného bývania vychádza z pozície, že nájomné bývanie vôbec nie je treba, mesto by to vôbec nemalo riešiť, keďže to vyrieši "voľný trh" a nemali by sa z daní úspešných podnikateľov a top manažérov (ktorí zarábajú 5 tis. a potrebujú na dôchodok 200 tis) platiť nájomné byty pre tých, čo nie sú takí finančne úspešní ako oni. Tu by mala potom diskusia vyzerať úplne inak než kritizovať jednotlivé body "koncepcie", stratégie, prístupu, taktiky mesta atď. (skôr ako kritizovať, že kde bude stáť nájomný dom, alebo ako je napísaná "koncepcia" by mal kritik otvorene začať, že neuznáva ideu nájomného bývania z tých a tých dôvodov; je to prínosnejšie než sa pseudoobjektívne navážať do nejakej konkrétnej snahy mesta o nájomné bývanie).

Druhá vec, čo ma tu zaujala, že by nemali byť architektonické súťaže na nájomné bývanie (zbytočné, hipsterské ukájanie sa architekktúrou). To ale presne vyhovuje kritikom konceptu nájomného bývania , ktorí by boli najradšej, aby nájomné bývanie bolo nudné, šedivé, uniformné ako petržalské paneláky (keď máš pekné mestské nájomné domy pre strednú triedu, nižšie a znevýhodnené skupiny, tak to priamo konkuruje konceptu developerského predaja "pekných" bytov bohatším ľuďom n voľnom trhu). Našťastie je veľa príkladov zo sveta, že aj sociálne bývanie môže byť architektonicky pekné a práve to je správna cesta ako z neho urobiť širší fenomén a byť konkurenciou hypotékam na celý život (teda predstave bánk, developerov a finančne zabezpečených ľudí)

Toľko obľúbené progresivistické, ľavicovo liberálne okienko.
V BA je 230000 bytov, by bolo treba stavat inym tempom v inej skale aby sme mohli hovorit o nejakom vplyve mestkych bytov na realitny trh ci ako o alternative kupy byvania/komercneho podnajmu. O tom sa tu toci, tieto kecy “rich man bad” si nechaj na ine platformy. Podla mna tymto tempom o 10 rokov mooozno budu prestahovani najomnici restituovanych bytov a par vernych z magistratu, skutocnym socialnym pripadom ostanu len oci pre plac.Takze ak cakas na mestky byt do 10 rokov, I got some bad news for you son, Vallo build 99 flats but your’s aint one. Nemam pocit zeby zrovna manazeri s 5000 brutto NIMBYovali/blokovali pokusy mesta o najomne byty bavorakmi a mercedesmi, to je silne na zamyslenie, nad tymto dumaj, tam hladaj triedneho nepriatela.
 

·
Registered
Joined
·
119 Posts
By ma zaujímalo koľko z tzv. kritikov koncepcie nájomného bývania vychádza z pozície, že nájomné bývanie vôbec nie je treba, mesto by to vôbec nemalo riešiť, keďže to vyrieši "voľný trh" a nemali by sa z daní úspešných podnikateľov a top manažérov (ktorí zarábajú 5 tis. a potrebujú na dôchodok 200 tis) platiť nájomné byty pre tých, čo nie sú takí finančne úspešní ako oni. Tu by mala potom diskusia vyzerať úplne inak než kritizovať jednotlivé body "koncepcie", stratégie, prístupu, taktiky mesta atď. (skôr ako kritizovať, že kde bude stáť nájomný dom, alebo ako je napísaná "koncepcia" by mal kritik otvorene začať, že neuznáva ideu nájomného bývania z tých a tých dôvodov; je to prínosnejšie než sa pseudoobjektívne navážať do nejakej konkrétnej snahy mesta o nájomné bývanie).
Disclaimer: ci bude mesto stavat najomne byty alebo nie, mi je uprimne jedno. Nie som ani potencialny beneficient, ani ma vystavba najomnych bytov nijako neposkodi. Ani na financnej, ani na emocionalnej urovni mi socialna solidarita ako koncept neprekaza. Zil som v krajinach s obrovskou nerovnostou a ozajstnou biedou, preto viem ocenit hodnotu socialnej kohezie, ktoru tu mame.
[tolko ku komsomolskej vycitke "tzv. kritici", "pseudoobjektivne navazanie sa do snah", ako vystrihnute s Rudeho Prava r.1952] Na druhej strane, uznavam, ze som menej citlivy na problemy prveho sveta, typu "trpim uzkostami, lebo som dostal sojove latte bez GMO-free cerifikatu" alebo ponosovanie sa na nedostatocnu sirku cyklociest ma nechava uplne chladnym.

Co ma zaujima, ako niekoho, kto ma BA rad, je to ci skutocne prave vystavba najomnych bytov je najefektivnejsia cesta riesenia problemov, ktore tu momentalne su. A ci investicia do najomnych bytov z verejnych penazi, pomoze Bratislave obstat v zmenach, ktore pridu, na to aby bola lepsia, alebo ci to bude jeden z momentov, ktore ju poslu na trajektoriu stagnacie a upadku.
A na to "Koncepcia" nedava odpoved. Vo svete existuju desiatky odpovedi na "dostupne byvanie", ale bohuzial mentalna kapacita skupinky byvalych aktivistov na dnesnom magistrate je "ako to robia vo Viedni" eventualne "viac bicykov, viac Amsterdamu". No a este namalovat oranzove kruhy na zem.

V ramci nejakych svojich pro bono aktivit, kazdy rok mam u seba na stazi studenta posledneho rocnika VS. Dostal za ulohu analyzovat "koncepciu", za 24 hodin prisiel s 3 stranovym materialom. Mam pocit, ze keby to cele dali napisat jemu, dali mu na to 2 tyzdne, tak to dopadne lepsie ako tento majsterstyk. Prinasam ako vynatok jeden z 11 bodov. Tu sa este drzi celkom spat. Naprikad jeden z bodov: 7) Kvalita internych procesov v ramci pripravy "Koncepcie" je skutocne tristne citanie - [vtipny uryvok] "Najvyraznejsim oponentskym vstupom MIB je pripomienka "3.2 SWOT analýza, slabé stránky, vypustiť bod „Funkčné zloženie územného plánu mesta nereflektuje na potreby mesta“ " Tak asi tak ...

3) Analyticka cast je suborom zjednodusujucich a manipulativnych tvrdeni, bez pridanej hodnoty na podporu kvalitneho rozhodovacieho procesu.

- "Priemerna dostupnost byvania sa zhorsuje" je tvrdenie z hodnotou "vonku prsi". Data a analyzy na takejto urovni su nepostacujuce na podporu strategickeho dokumetu.
  • Chyba kvalitna interpretacia a zasadenie dat do kontextu. , Jedina analyza, kde sa pouziva banchmarking -"Pocet bytov/1000 obyvatelov" - implikuje, ze v BA sa tisice rodin tlacia v multigeneracnych bytoch, co z empirickej skusenosti nezodpoveda realite [chyba vyuzitie zakladnych multidimenzionalnych pohladov - napr. priemerna velkost domacnosti, kvalita a velkost bytov], ktore by podporili/vyvratili prezentovane vychodiska.
  • "Zhorsujuca sa dosptupnost byvania" - chyba odpoved, ci 0.64 m2 za mesacny plat je dobre/zle, urcite by sa ziadala urcita segmentacia aspon podla kvartilov aj co sa tyka platov aj cien. Ked je 25% najlacnejsich bytov napr 0.9m2/mesacna mzda z dolneho kvartilu miezd, tak to nie je problem, ked to je 0.4m2/mesacna mzda, tak to uz problem je atd.
  • Chyba jasna definicia Peer Group/Benchmark - Vieden/Praha/Budapest nie su BA podobne v relevantnych parametroch, povazujem Krakov/Brno/Ljubljanu/Nurnberg ako realnejsiu skupinu.
  • Chyba pochopenie realnych driverov narastu cien a jeho vplyvu na kvalitu zivota v meste - vyrazne lepsia metric co sa tyka dostupnosti je splatka uveru ako % z disponibilneho prijmu. Dalsia moznost je napriklad porovnanie splatky uveru vs komercne najomne - aby sme rozumeli ci su nizkoprijmove skupiny vytlacane z trhu do najomneho byvania, ktore poskytuje nizsiu socialnu ukotvenost atd.
  • Dobre zvolena Peer Group povie, ze ci podobna entita [Brno] z vyrazne vacsim podielov najomnych bytov ako BA ma aj dalsie kvalitativne parametre lepsie, resp, ci existuju korelacie medzi podielom najomnych bytov a dostupnostou byvania [hint - nie]
Celkovo, uroven analytickej casti hodnotim ako zlyhanie.


Uplne zytocny myslim bol aj exkurz smerom "úspešných podnikateľov a top manažérov (ktorí zarábajú 5 tis. a potrebujú na dôchodok 200 tis"
Povedalo to viac o tvojom mentalnom obzore, ako o hocicom inom a vyrazne si oslabil svoju argumentacnu silu.

Jedna vec, ktora ma uprimne serie, je ze si neostalinisticke etatisticke uderky, momentalne vystupujuce pod vlajkou "progresivizmu" ukradli nieco tak hodnotne ako lavicovy liberalizmus. Orwell by vas vsetkych prefackal.
 

·
Registered
Joined
·
2,178 Posts
By ma zaujímalo koľko z tzv. kritikov koncepcie nájomného bývania vychádza z pozície, že nájomné bývanie vôbec nie je treba, mesto by to vôbec nemalo riešiť, keďže to vyrieši "voľný trh" a nemali by sa z daní úspešných podnikateľov a top manažérov (ktorí zarábajú 5 tis. a potrebujú na dôchodok 200 tis) platiť nájomné byty pre tých, čo nie sú takí finančne úspešní ako oni.
Musel by si špecifikovať, koho myslíš pod pojmom "tí, čo nie sú takí finančne úspešní" - ide o ľudí, ktorí sú v sociálnej núdzi, alebo len všeobecne bežní ľudia, ktorí nedosahujú uvedené príjmové parametre? V prípade sociálnej pomoci, málokto proti tomu namieta, ale faktom je, že na úrovni mesta tvorí sociálne bývanie len malú časť z plánov mesta.

Pokiaľ ide o ľudí, ktorí sú "znevýhodnení" len tým, že nezarábajú a nemajú toľko ako iní - takých je väčšina a normálne žijú. Ak si niekto zvolil pracovné zameranie v oblasti s nižším dopytom na trhu a ohodnotením a baví ho to, väčšinou nepozerá na to, že nejaký obchoďák v korporáte má viac. A ak ho to trápi a vidí ako riešenie to, že by mal dostávať príspevky od ostatných (ale nie tak, že si ich ide vypýtať, ale sprostredkovane cez štát)... neviem čo na to povedať... Napokon, "úspešní podnikatelia a top manažéri" zas netvoria takú významnú časť obyvateľstva, aby sa z ich daní mohli napakovať ostatní - a navyše často disponujú mobilitou, ktorá im umožní presunúť sa inam. Asi sa nepomýlim ak napíšem, že na zvýšené dane samozrejme primárne doplatí stredná vrstva, ktorá takúto flexibilitu nemá.

Takže
  • nájomné byty pre ľudí z reštituovaných domov - áno (ale podľa výsledkov nákladovej štúdie),
  • sociálne bývanie - áno,
  • nájomné byty na trhovej hladine - primerane tam, kde je možnosť a ekonomická efektivita;
  • ostatné kategórie s arbitrárnym výberom príjemcov dotácie - problematické, ľahko zneužiteľné, tu by som celkom jednoznačne uprednostnil, aby sa mesto zameralo viac na plnenie iných svojich funkcií kde má rezervy.

Druhá vec, čo ma tu zaujala, že by nemali byť architektonické súťaže na nájomné bývanie (zbytočné, hipsterské ukájanie sa architekktúrou). To ale presne vyhovuje kritikom konceptu nájomného bývania , ktorí by boli najradšej, aby nájomné bývanie bolo nudné, šedivé, uniformné ako petržalské paneláky (keď máš pekné mestské nájomné domy pre strednú triedu, nižšie a znevýhodnené skupiny, tak to priamo konkuruje konceptu developerského predaja "pekných" bytov bohatším ľuďom n voľnom trhu).
To nie je o tom, že by nemali byť architektonické súťaže, ide o to, aby sa realizovali projekty veľkosti, ktorá sa dá efektívne realizovať a spravovať. Doterajšie súťaže boli zamerané na malé objekty s nižšou hustotou, ktorú by si súkromný investor pre takýto typ bývania nemohol dovoliť. Výstupy tých projektov sú síce jednoduché stavby primerané účelu, ale ich efektivita vzhľadom na malé počty obyvateľov nebude vysoká. Ak mesto potrebuje riešiť nájomné byty vo väčšom rozsahu, malo začať projektmi rozsahu, ktorý umožní efektivitu výstavby aj správy, a pokojne urobiť súťaž aj na jednoducho postaviteľný typový projekt, ktorý sa bude môcť v rôznych lokalitách použiť s malými úpravami.

Aj v histórii máme dobrý príklad kvalitných stavieb podobného určenia, napríklad z medzivojnového obdobia - Unitas a Nová doba sú architektúra "určená účelom, usilujúca o čistotu technického organizmu, úsporná. A odmietajúca zbytočné ozdoby" (Weinwurm), ktorá priniesla na svoju dobu vysoký komfort bývania a je dodnes aktuálna.

Doplnené neskôr: ešte aj pri tom projekte, ktorý rozsahom celkom spĺňa predstavu nájomných bytov - Muchovo námestie (paradoxne, nebol riešený architektonickou súťažou, keďže tu prebrali a upravili pôvodný projekt) je skladba bytov 52 mestských nájomných bytov "pre potrebné povolania" (teda zamestnanecké byty) a 51 náhradných nájomných bytov pre nájomcov z reštituovaných bytov. Sociálnych bytov nula.
 

·
Registered
Joined
·
150 Posts
Najlepšie pozemky v Bratislave sú dávno predané, s nájomnými bytmi sme na začiatku, vraví bývalá viceprimátorka
Bratislavskí poslanci na februárovom zastupiteľstve schválili koncepciu bytovej politiky do roku 2030. Čo je v nej dôležité?
Nájomné bývanie v Bratislave nebolo prioritou mesta, na magistráte nebol človek, ktorý by sa téme venoval. Sme teda na začiatku. Podobne to bolo v minulosti napríklad s parkovacou politikou, ktorá sa práve začína realizovať. Jej koncepcia sa schvaľovala ešte za čias primátora Nesrovnala. K bývaniu doteraz nebol spracovaný koncepčný dokument, ktorý by analyzoval situáciu a navrhoval jednotlivé kroky napriek tomu, že sa Bratislava zmenila a za posledné roky sa prisťahovalo mnoho nových obyvateľov.
Ceny bytov stúpajú, bývanie sa stáva pre mnohých nedostupné, situácia začína byť neudržateľnou. Ale toto nie je problém len Bratislavy, podobne nedostatok bytov rieši Londýn či Berlín, tento trend pozorujeme vo všetkých veľkých mestách. Mestá v Európe majú problém, ďaleko vypuklejšia je však situácia napríklad v Južnej Amerike, kde sú napríklad desaťmiliónové mestá, čakajú exodus ľudí zo susedných krajín a musia sa s tým vyrovnať.
Prílev ľudí do hlavného mesta už trvá dlho. Mesto naozaj úplne ignorovalo, že ľudia potrebujú bývať, a nemalo ani len plány, čo s tým?
Presne tak, problém sa takmer vôbec neriešil. Po revolúcii sa takmer celý bytový fond rozpredal, rozpredali sa aj pozemky v nádeji, že bývanie ľudí vyrieši trh. Bratislava zároveň rieši problém viac ako päťsto domácností, ktoré bývajú v reštituovaných domoch. Reštituenti ich získali aj s nájomníkmi a mestá majú zo zákona povinnosť poskytnúť týmto ľuďom doživotné náhradné nájomné bývanie, aby reštituenti mohli so svojimi nehnuteľnosťami nakladať. Všetky mestá na Slovensku sa s tým vyrovnali, len Bratislava nie. Hlavným dôvodom je, že Bratislava voľné nájomné byty nemá ani ich nedokáže za štátnu dotáciu, ktorá je na výstavbu takýchto bytov určená, postaviť. Najmä ak k nákladom na výstavbu bytu pripočítame aj cenu pozemku. Predchádzajúce vedenia mesta sa bývaniu mali venovať systematicky, no nerobili to.
S čím ste začali vy?
Moje poverenie znelo jasne – dôraz na nájomné bývanie. Zriadila som pracovnú skupinu „nájomného bývania“ pod vedením skúseného architekta. Najprv sme analyzovali situáciu, aké voľné pozemky vôbec máme, kde sa dá stavať bez zmeny územného plánu a kde na to treba zmenu. Začali sme rokovať s developermi a rozhodli sme, že apartmány už ďalej nebudeme považovať za občiansku vybavenosť. Nastal tak priestor na zmeny koeficientov výstavby v prospech bývania. Tým sa vytvoril priestor pre Bratislavu, ktorá môže za obojstranne výhodných podmienok časť bytov odkúpiť.
Stretli sme sa s partnermi, ktorí chcú investovať do nájomného bývania. A hľadali sme aj voľné zanedbané objekty, kde je priestor získať po rekonštrukcii nájomné byty. K tvorbe koncepcie nájomného bývania sme sa dostali až po pol roku. A začali sme tiež vyhľadávať neobsadené zanedbané objekty, v ktorých by mohli po rekonštrukcii vzniknúť ďalšie nájomné byty.
V koncepcii hovoríte, že chcete mať do roku 2030 asi 5-tisíc bytov. Čo z toho by mali ľudia pocítiť už počas tohto volebného obdobia?
Teraz má mesto vo svojej správe približne tisíc bytov, ďalších tisíc majú vo svojej správe zverené mestské časti. V rozpočte na tento a budúci rok sa počíta s deviatimi väčšími projektmi, ktoré po dokončení prinesú 300 až 400 nových bytov. Do konca volebného obdobia, ak všetko dobre pôjde, by malo byť dokončených približne 150 bytov, ak sa podarí rozbehnúť aj nákup bytov na sekundárnom trhu, možno ďalších 100. Tritisíc bytov za desať rokov je reálny cieľ.
Zatiaľ sa zdá, že rekonštrukcie budov budú odovzdané skôr ako nové byty. Aktuálne napríklad mesto veľkou zámenou nehnuteľností získalo budovu bývalej ubytovne Elektrovodu v Záhorskej Bystrici, v ktorej môžeme získať 62 nových bytových jednotiek. Župa touto zámenou získala pozemky pod župnými domovmi sociálnych služieb a školami.
Hovoríte, že sa roky čakalo, že bývanie vyrieši trh, no bytov je naďalej málo. Malo by sa mesto snažiť pomôcť, aby rýchlejšie pribúdali aj komerčné byty?
Určite. Na to, aby sa výstavba komerčného bývania rozbehla, by bolo potrebné zmeniť aj legislatívu. Ak by sme sa však pustili do úvah, ako by taká zmena mala vyzerať, koncepciu nájomného bývania by sme nikdy nedokončili. Do koncepcie, ktorú spracoval Inštitút finančnej politiky, sa aj na náš podnet dostalo odporúčanie, že mestá by mali mať možnosť spolupracovať s developerom tak, ako sa to deje v iných európskych mestách, napríklad v Londýne.
Tento typ spolupráce je založený na dohode, že pokiaľ mesto vyjde v ústrety developerovi v exponovaných záujmových lokalitách, developer má povinnosť ponúknuť mestu 15 až 20 percent bytov za primeranú cenu na nájomné bývanie. V Londýne je to povinnosť, u nás sa v tomto materiáli hovorí o možnosti.
Viem si predstaviť, že ak by sme tieto princípy dostali do legislatívy, výstavba by sa mohla urýchliť. Pomohlo by to najmä Bratislave, kde sú najlepšie pozemky už dávno rozpredané. Chceme využiť všetky možné spôsoby spolupráce s developermi, a tak vo verejnom záujme výstavbu bytov urýchliť.
Developeri opakujú, že chcú stavať byty, no obmedzuje ich starý územný plán a zdĺhavé rozhodovanie. Môžu stavať kancelárie a nákupné centrá, no bytov málo.
Veľakrát je to tak, že kupujú pozemky vopred a potom dúfajú, že mesto v danej lokalite rýchlo zmení územný plán a oni tak svoj nákup veľmi dobre zhodnotia. Je pravda, že územný plán je zastaraný, je z roku 2007 a ten nový sa rovnako ako starý tvorí veľmi dlho. Problém však nie je len v dlhých plánovacích procesoch. Problém je v tom, že veci sú zanedbané. Investičné developerské nákupy rozsiahlych mestských pozemkov v Bratislave tomu tiež nepomohli.
Ako to myslíte?
Zažila som v minulosti na vlastnej koži, ako sa po magistráte prechádzali developeri, stretávali sa s vedením mesta nad návrhmi zmien územného plánu na svojich pozemkoch a diktovali, čo má mesto kde prioritne vyriešiť. Ostatné dôležité rozhodnutia potom išli bokom. Mesto rezignovalo na verejný záujem, v tomto prípade hovoríme o nájomnom bývaní. Na prvom mieste bol privátny záujem developerov.
Aj preto bolo potrebné spracovať a prijať strategický dokument koncepcia mestského nájomného bývania. Aby sa aj zamestnanci magistrátu cítili chránení a mohli si byť istí, že svojimi rozhodnutiami konajú v prospech verejného záujmu. Aj tento dokument bude argumentom pri rokovaniach s developermi. Vlastníci pozemkov nemôžu predsa mestu a jeho úradníkom diktovať, ako má vyzerať jeho rozvoj.
K téme nového územného plánu: Mesto pokračuje v prácach na ňom a, samozrejme, bude to trvať ešte dlho. Preto využívame iný spôsob urýchlenia plánovacích procesov – pripravujeme sériu zmien a doplnkov k platnému územnému plánu.
Čo máme od toho očakávať?
Územný plán väčšinou nariaďuje postaviť 30 percent občianskej vybavenosti, ako sú obchody, administratíva či služby, a 70 percent môže byť bývanie. Veľakrát je tento pomer nepotrebný a lokalita môže uniesť aj 80 percent bývania. V prvom kole zmien a doplnkov môžeme v ôsmich či deviatich lokalitách takýmto spôsobom vyjsť v ústrety developerom tak, aby bol uspokojený aj verejný záujem mesta.
Prečo sú developeri nespokojní, ak hovoríte, že si vybavia, čo chcú?
Lebo okrem čakania na nový územný plán sa extrémne dlho čaká aj na jeho zmeny a doplnky. Snažíme sa schvaľovanie zmien a doplnkov urýchliť. Dobiehame však všetky tie roky čakania. Snažíme sa, aby rokovania s developermi boli zrozumiteľné a transparentné, zároveň predstavy developerov nesmú byť nadradené nad predstavy mesta, ktoré obhajuje verejný záujem.
Počúvame, že Bratislavu čaká bytový kolaps, lebo povoľovanie veľmi dlho trvá. Nabaľuje sa to vraj roky a aj pre tieto „vyčkávacie“ náklady sú ceny postavených bytov také vysoké. Ako to vnímate?
Je to pravda, tie procesy sú stále dlhé. Ak niekto chce záväzné rozhodnutie, potrebuje mnoho iných povolení, napríklad povolenie vyrúbať stromy na pozemku. Zároveň sa obyvatelia stále viac zapájajú do správnych konaní. Pozrite sa napríklad na Drotársku cestu a tie vyrúbané stromy. Majiteľ kupoval zrejme pozemok s tým, že ho zhodnotí, no stromy medzitým vyrástli a pre ľudí sú dôležité, aj keď majiteľ pozemku je súkromník. Celé stavebné konania sa tak len predlžujú.
V čom je kúzlo Viedne, ktorá sa stále spomína v bývaní ako príklad? Prečo tam kríza s bývaním nie je a ľudia majú istotu, že neprídu o bývanie?
Viedeň sa spomína vždy ako príklad, ale je to skôr výnimka v európskom kontexte. V prvom rade tam má magistrát veľmi silné postavenie, zároveň viedenská krajinská vláda je bez prerušenia od druhej svetovej vojny vedená socialistami, ktorí udávajú tón rozvoja hlavného mesta. Pri diskusiách s predstaviteľmi Viedne sme sa dozvedeli, že v určitom období boli na stole aj úvahy o rozpredávaní mestských domov a bytov s cieľom získať zdroje.
Tieto plány sa nezrealizovali, Viedeň toto prezieravé rozhodnutie neoľutovala a nielenže sama spravuje svoje byty, ale môže ovplyvňovať cenové pomery na realitnom trhu mesta. Umožňuje jej to zároveň plánovať na 20 až 30 rokov dopredu. Celá nová štvrť Aspen, ktorá bude výkladnou skriňou mestského nájomného bývania, sa plánovala takto dlho. Viedeň však pred samotnou výstavbou v tejto lokalite vyriešila základnú infraštruktúru – potiahla do územia metro, plánuje s útlmom osobnej dopravy a rozvojom cyklodopravy na krátke vzdialenosti.
Bratislava však pozemky rozpredala a peniaze nemá. Ako z tejto kaše von?
Bratislava má vo svojej centrálnej mestskej zóne množstvo brownfieldov, veľké územia, na ktorých boli najmä továrne. Jednou z ciest je revitalizovať ich a rátať s nimi v našich plánoch. Takýmto územím bola napríklad aj Cvernovka, podobne sem patrí takzvaná „Ružová“ cvernovka alebo bývalá Kablovka. Problémom s lokalitami je však to, že sú znehodnotené envirozáťažami. Často sa porovnávame s Prahou, ktorá tiež pracuje na koncepcii rozvoja nájomného bývania a tiež uvažuje s využitím brownfieldov, no na tých pražských nie sú znehodnotené envirozáťaže, ale ide o bývalé železničné stanice a trate.
Všetky naše plány musia ísť ruka v ruke s požiadavkami na nový územný plán a musíme koncepčnejšie rozmýšľať i o svojej pozemkovej politike.
Hovríte najmä o majetkovo neusporiadaných pozemkoch?
S neusporiadanými pozemkami sa stretávame neustále, či staviame električkovú trať, chodník, plot alebo dom. Ak nám pozemok nepatrí, nemôžeme na ňom nič urobiť. Ak je na mestskom pozemku napríklad škola vo vlastníctve župy a pozemky pod ňou jej nepatria, nemôže čerpať na jej opravu žiadne dotácie.
Alebo iný príklad. Našli sme perfektný pozemok v Dúbravke, vhodný na výstavbu nájomných bytov. No zistili sme, že cez celý náš pozemok sa vinie úzky pás, ktorý nie je usporiadaný. Mesto už dávno malo majiteľovi ponúknuť iný pozemok alebo ho odkúpiť, aby mohlo na vlastnom pozemku stavať byty. Celé roky sa tomu nikto nevenoval.
Pozemkovú politiku spomína aj naša koncepcia bývania, ktorá je základným rámcom s víziou na 10 rokov. Ak sa naplní, za desať rokov môže pribudnúť v Bratislave tritisíc nájomných bytov vo vlastníctve mesta. Možno sa zdá, že to je málo, ale pozrime sa opäť na Londýn: za posledných sedem rokov postavil len dvetisíc mestských nájomných bytov. Aj Londýn podobne ako my odkupuje byty od developerov, samo mesto developuje, vypisuje súťaže, buduje prekrásne nové štvrte s nájomnými bytmi.
Vidíte toto ako reálnu cestu aj pre Bratislavu? A oplatí sa vôbec vlastná výstavba? Alebo chcete získavať byty skôr spoluprácou s developermi?
Všetky spôsoby získavania nových nájomných bytov sú dobré. Chceme spolupracovať s developermi, na svojich pozemkoch chceme stavať krásne obytné domy, ktoré vyjdú zo súťaží, akými boli napríklad súťaže Terchovská či Parková. Chceme ponúkať kvalitnú architektúru a kultivovať prostredie. A chceme zároveň ukázať, že mesto vie stavať aj prostredníctvom čerpania prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
Akým spôsobom by teda podľa vás malo vzniknúť najviac bytov v správe mesta?
Spolupráca s developermi prinesie len zlomok bytov. Odhadujem, že z tejto spolupráce nadobudneme sto až dvesto bytov, pokiaľ sa nezmení legislatíva.
Rozbiehame však aj iný druh spolupráce s finančnými partnermi, so Slovenskou sporiteľňou alebo Kooperativou. Obe spoločnosti prejavili vôľu investovať dlhé peniaze do nájomného bývania. V zahraničí sa tento model osvedčil, ide o dlhodobé a konzervatívne investovanie. Návratnosť pri dobre postavenom finančnom modeli je takmer stopercentná. Hovoríme o časových horizontoch 30 až 40 rokov.
Ako by mala takáto spolupráca vyzerať?
Mesto vkladá do projektu pozemok vo svojom vlastníctve, finančný partner financie. Rokovania sa rozbiehajú, máme už vytypovaný vhodný pozemok, rokujeme o nastavení finančného modelu. Partner je rozhodnutý ísť do segmentu nájomného bývania, pravdepodobne pôjde o mix cenových hladín výšky nájmu. Časť bytov môže ostať v správe mesta ako dostupné nájomné byty. Po 30 či 40 rokoch by si mohlo mesto uplatniť opciu na kúpu všetkých bytov a mohlo by tak zvyšovať svoj bytový fond.
Toto všetko preverujeme a testujeme, aby to mesto zvládlo a aby sa to všetkým partnerom oplatilo.
Kooperativa a sporiteľňa by mali len financovať nájomné byty alebo sa starať sa aj o ich správu?
Tieto otázky sú ešte otvorené. Dnes ešte nevieme povedať, ako sa podelia kompetencie a kto by mal byť správcom. Inšpirácia prichádza z Rakúska, kde predsa len správcovstvo nehnuteľností má inú históriu a kvalitu. Tieto dcéry rakúskych podnikateľských subjektov chcú v niektorých prípadoch nastaviť štandard tak, aby sa prenajímali kvalitne zariadené byty.
Aktuálne mestské nájomné byty spravuje externý správca. Našou ambíciou je vybudovať vlastnú správcovskú spoločnosť, keďže kvalita služieb tých, ktoré využívame, nie je dostatočná. Kvalita správcovstva je všeobecne na Slovensku kolísavá, správcovské spoločnosti sa nesprávajú ako partneri, ktorí pomáhajú plniť verejnoprospešnú potrebu. Naša skúsenosť hovorí, že nepomôže ani výmena správcu.
Preto v koncepcii hovoríme aj o tom, že by mal konečne na meste vzniknúť fond rozvoja bývania, ktorý by zabezpečoval nielen výber nájomného, ale aj údržbu bytov a celého svojho nehnuteľného majetku. Sem patria aj prázdne a zanedbané mestské domy na Kozej či Ventúrskej ulici.
Prečo sú takéto miesta zanedbané?
Som presvedčená, že niektoré sa zanedbávali zámerne, sú to lukratívne polohy, ktoré sa mohli ako zdevastované objekty niekomu výhodne predať. Je to osvedčený model, pri ktorom rôzni ľudia vo verejnej správe či samospráve získavali lukratívny majetok mesta.
Stále platí, že mesto vôbec nevie, aký majetok má, čo mu kde upadá?
Toto tvrdenie platí aj neplatí. Postupný zber informácií a dát sa deje, nie sú však poprepájané a online aktualizované. Aktuálne sa na tom pracuje. Mesto možno aj vie, čo vlastní, ale nevie presne, v akom to je stave a kto má s tým aký zámer.
S istotou však vieme, že mesto nepozná pomery na všetkých svojich pozemkoch. Keď sme začali hľadať mestské pozemky vhodné na výstavbu, tak z tridsiatich, ktoré sa javili ako vhodné, ostali bez nevyriešených problémov iba štyri.
Keď som chcela vedieť, aký stav je pri ďalších, zistila som, že na niektorých boli už aj súdne rozhodnutia, ktoré však neboli mestu doručené a ono si ich nevyžiadalo. Predstavte si, že mesto niekde vyhralo súd a nevedelo o tom! Nikto sa tým nezaoberal. Pri ďalšom pozemku mi na okresnom úrade tvrdili, že o ňom vedia, ale nemajú založený spis alebo sa niekde stratil. Keď som sa pýtala, ako dlho ten prípad evidujú, odpoveď bola, že asi 11 rokov.
Spomínali ste, že mesto bude možno na svojich pozemkoch aj stavať alebo sa dohodne s developermi. Je v hre aj nákup bytov na trhu?
Áno, určite je to jedna z ciest, nemôžeme si však dovoliť nákupy za komerčné ceny. Zároveň akýkoľvek nákup podlieha verejnému obstarávaniu. Preto sa nákupy najskôr budú realizovať na sekundárnom trhu. Minulý rok sa nám takto v prospech dostupného bývania podarilo kúpiť za dobrú cenu štyri byty, ktoré boli prebytočným majetkom pri likvidácii jednej štátnej spoločnosti.
Má na to mesto peniaze?
Máme už stratégiu, najmä s využívaním prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania by sme globálne mohli spustiť akési „perpetuum mobile“ na obstarávanie bytov, no finančný model otvárame pri každom jednom projekte zvlášť. Štátny fond rozvoja bývania má svoje úskalia, nedovoľuje v niektorých prípadoch kombinovať zdroje. Na druhej strane štátny úver sa dnes javí ako menej výhodný než bankové úvery. Mesto zároveň podľa zákona má stanovený limit na svoje úverové zaťaženie.
Preto zvažujeme oživenie mestskej Spoločnosti pre rozvoj bývania, ktorá by okrem správcovstva bytov budovala fond a mohla by čerpať úvery, ktoré by nezaťažili rozpočet mesta.
Ľudia zle vnímajú, ak sa v ich okolí majú riešiť nájomné byty, lebo predpokladajú, že to bude pre sociálne najslabších. Aká je predstava mesta pri prideľovaní nájomných bytov? Budú pre sociálne slabých alebo aj pre tých, čo ešte nemajú na hypotéku alebo chcú bývať dočasne, preto si vlastné bývanie nekupujú?
V prvom rade je podmienkou získania nájomného bytu trvalé bydlisko v Bratislave, byť obyvateľom mesta Bratislava. Ak by do Bratislavy chcel niekto prísť na prechodné obdobie, aktuálne nemá prístup k nájomným bytom mesta. Problém s bývaním však nemajú len mladí ľudia, ktorí zvažujú dočasný pobyt v meste, ale aj samotní Bratislavčania. Kto je tu dočasne, môže sa ubytovať v bytoch s komerčným nájmom.
Výšky mestských nájmov sú limitované zákonom, pokiaľ sa na takýto objekt využili finančné zdroje od štátu. Zároveň však pripravujeme atypické pilotné projekty nájomného bývania, akým je napríklad projekt na Parkovej ulici. Je to projekt komunitného bývania pre seniorov. V Českej republike tento typ sociálnej služby existuje, dokonca je legislatívne upravený, je naň naviazaná celá finančná schéma určená na podporu seniorského komunitného bývania. Takto sa odľahčuje celý sociálny systém. U nás stále prežíva predstava, že starší človek patrí do zariadenia celodennej seniorskej starostlivosti, hoci sa mnohí starší ľudia s malou asistenciou o seba vedia postarať.
A čo bežný bytový dom?
Sme presvedčení, že bežný bytový dom by mal mať inkluzívnu skladbu obyvateľov – teda akýsi mix. Máme čakateľov žijúcich v reštitučných domoch, aj ľudí, ktorí robia v mestských firmách, ako sú napríklad policajti, pracovníci v pohrebnej službe, učitelia, zdravotníci, pre ktorých je mestský byt bonusom. O nájomné bývanie sa zaujíma aj veľa štartujúcich mladých rodín s deťmi. Keď sa postavia na nohy, tak z našich nájomných bytov odchádzajú.
Je mylná predstava, že mesto bude stavať nájomné domy pre ľudí bez domova. Takto koncept znižovania bezdomovectva nefunguje. Koncept housing first má svoje pravidlá a v žiadnom prípade nedochádza ku koncentrácii rodín či jednotlivcov v jednom dome. To by viedlo k vytváraniu mestských get. Na druhej strane krajiny, ktoré aplikujú koncept housing first, vedia bezdomovectvo ukončiť. Príkladom nám môže byť Fínsko, ktoré takto bezdomovectvo takmer úplne ukončilo. Samozrejme, za pomoci štátu.
Nie je to v našich podmienkach utópia?
Keď vieme, čo je dobré a čo funguje, tak to budeme skúšať, aj keď to nevieme urobiť celoplošne. Vlani sme odovzdali 25 bytov, pri ktorých Bratislava dokonca prvý raz v histórii získala peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania na rekonštrukciu. Časť z týchto bytov išla aj pre ľudí čakajúcich na náhradné nájomné byty a časť na pilotný projekt housing first. Nebolo to pre ľudí, ktorí sú na ulici, boli to rodiny, čo sa celý život sťahovali z ubytovne do ubytovne a strata bývania im neustále visela nad hlavou. Teraz získali stále bývanie, poskytujeme im asistenciu, aby sa títo ľudia dokázali sami postaviť na nohy. Vieme, že takto sa ľahšie dostanú aj k stálej práci.
Čo hovoríte na nápad prestavovať staré kancelárie na byty?
To je dobrý nápad, no videla som viacero budov a cena na rekonštrukcie by bola závratná. Napríklad „Kukurica“, objekt vo vlastníctve štátu, má taký neekonomický a neekologický vonkajší plášť, že ho dnes už nie je možné vykúriť alebo zatepliť tak, aby spĺňal potrebné normy. Aj keď ide o ikonickú architektúru svojej doby.
A čo budovy, kde to zmysel dáva, no nedovoľuje to územný plán? Malo by sa tým mesto zaoberať?
Ak to dáva ekonomický, ale aj urbanistický zmysel, treba sa tomu venovať a meniť územný plán. Myslím, že mesto by v takýchto prípadoch malo vlastníkom vychádzať v ústrety. Veď mnohé firmy hlásia, že v postcovidových časoch už budú ich požiadavky na priestory menšie; je pravdepodobné, že kancelárie ostanú prázdne.
 

·
YIM.BA
Joined
·
9,152 Posts
„Zažila som v minulosti na vlastnej koži, ako sa po magistráte prechádzali developeri, stretávali sa s vedením mesta nad návrhmi zmien územného plánu na svojich pozemkoch a diktovali, čo má mesto kde prioritne vyriešiť,“ vraví v rozhovore.

Vo vyspelých mestách majú magistráty na toto zriadené špecializované kancelárie, kde pomáhajú podnikateľom, vrátane developerov, a sami s nimi hľadajú vhodné pozemky a formy spolupráce. Takže áno, developeri by mali mať aj naďalej na Magistráte dvere otvorené, mať prideleného človeka s dostatočne dôležitým postavením v štruktúre úradu a ten by si vypočul ich podnety pre návrhy zmien ÚP, ktoré by sa následne dostali do balíka zmien. Je to úplne štandardná vec, ak chce mesto podporiť rozvoj a podnikanie.
 

·
dialnice.info ::..
Joined
·
16,885 Posts
tu je presne nepochopenie funkcie mesta.

v tomto ma priam udivuje, ze zmenu UP kvoli elektricke pred SND nebol problem zmenit UP. ale kde su tie vallove slubene baliky zmien uzemnych planov ? no nikde
 

·
Registered
Joined
·
150 Posts
developeri by mali mať aj naďalej na Magistráte dvere otvorené, mať prideleného človeka
Odpoveď je v článku v poslednom IN.BA 03/21, kde je rozhovor s J. Šujanom (radí aj Vallovi) na str.23: zaviedli pre developerov možnosť konzultácie investičných zámerov v rámci špeciálnej komisie, kt. pozostáva zo zástupcov dotknutých odd. a kancelárie primátora. Developer s arch. predstavujú zámer a majú možnosť ho obhajovať... atď

Čo sa týka balíčkov (na ktoré s apýta Aquila) hovorí, že:
momentálne sa prerokúva 07... zároveň sa robia aj 08 (nájomné byty) a 09 (pre mestské časti).... atď...



 

·
YIM.BA
Joined
·
9,152 Posts
Lenže treba povedať aj B...Síce tieto stretnutia a posúdenia investičného zámeru - teda ešte pred vydaním záväzného stanoviska - prebiehajú, ale v realite dávajú rozličné oddelenia často protichodné hodnotenia či požiadavky. A paralelné posudzovania ZaD sú teraz novinkou, ešte sa v praxi musí ukázať, či to funguje a či sa to aj spraví dobre.
 

·
Registered
Joined
·
55 Posts
V tom rozhovore je vydestilovaná základná idea týchto ľudí, a to, že developer chce postaviť byty a ešte ma tom zarobiť fuj fuj fuj.
 

·
dialnice.info ::..
Joined
·
16,885 Posts
inak co sa planuje urobit vlastne s tym obrovskym arealom na bazovej ? najma ked sa ma odtial stahovat komunalny podnik na technicku ? lebo uprimne, tam sa to priam ponuka aby tam bolo nejaky seriozny subor najomnych bytov.

to iste v podstate OLO na ivanskej, ktore by sa podla mna malo prestahovat k spalovni a taktiez sa tam mozu postavit nejake najomne byty. vsa ked sa len tak zaprasilo za ovocnymi sadmi a bytovkami v samotnej trnavke, tak tu by to tiez bolo vyprenajimane raz dva.
 

·
Registered
Joined
·
3,136 Posts
Discussion Starter #317
inak co sa planuje urobit vlastne s tym obrovskym arealom na bazovej ? najma ked sa ma odtial stahovat komunalny podnik na technicku ? lebo uprimne, tam sa to priam ponuka aby tam bolo nejaky seriozny subor najomnych bytov.
Pokial viem, stale by malo platit toto: Yes In My Bratislava | Hlavné mesto plánuje investície do kultúrnej infraštruktúry

V skratke: sidlo MIBu, sidlo Archivu, najomne byty.

to iste v podstate OLO na ivanskej, ktore by sa podla mna malo prestahovat k spalovni a taktiez sa tam mozu postavit nejake najomne byty. vsa ked sa len tak zaprasilo za ovocnymi sadmi a bytovkami v samotnej trnavke, tak tu by to tiez bolo vyprenajimane raz dva.
Toto by sa inak takisto ziadalo, vzdy mi to prislo uplne nezmyselne rozdelene medzi Vlcie hrdlo a Ivansku. Hlavne v kontexte dokoncenia R7 to zacina mat este vacsi vyznam.
 

·
dialnice.info ::..
Joined
·
16,885 Posts
a tam sa dostavame aj k tomu, ze je obrovska skoda, ze sa na R7 neurobila pri slovnafte ta planovana MUK a paradoxne bude MUK hned pri OLO a spalovni, ale len pre vozidla udrzby.. cele chore

a k tomu arealu na bazovej. no neviem ake nove PKO tam chcu urobit, ak su tam okolo byty. tam im nejake zurky nepovolia, ale ked pozeram, ze to navrhoval Berka, ktory svojho casu daval do popredia, ze on sa chce bavit a jeho ostatne nezaujima. a presne pret hejtoval aj novu vystavbu na mieste Palmy, lebo ho to mozno obmedzi pri zurkach v novej Cvernovke.

no kazdopadne priestor pre archiv HMB ako aj pre GMB by mohlo byt inde. tu by sa tao pytalo urobit ozaj najomne byvanie.

ale samozrejme verim, ze sudruhovia z MIBu nebudu niekde napriklad mimo pesej dostupnosti centra...
 

·
Registered
Joined
·
2,300 Posts
a k tomu arealu na bazovej. no neviem ake nove PKO tam chcu urobit, ak su tam okolo byty. tam im nejake zurky nepovolia, ale ked pozeram, ze to navrhoval Berka, ktory svojho casu daval do popredia, ze on sa chce bavit a jeho ostatne nezaujima. a presne pret hejtoval aj novu vystavbu na mieste Palmy, lebo ho to mozno obmedzi pri zurkach v novej Cvernovke.

no kazdopadne priestor pre archiv HMB ako aj pre GMB by mohlo byt inde. tu by sa tao pytalo urobit ozaj najomne byvanie.

ale samozrejme verim, ze sudruhovia z MIBu nebudu niekde napriklad mimo pesej dostupnosti centra...
ale sak v tom clanku sa vobec nepise o tom, ze by niekto uvazoval o novom PKO na bazovej, ale ze nove PKO je jedna z priorit mesta v oblasti kultury, bez upresnenia polohy.
 
301 - 320 of 322 Posts
Top