Čo sa týka kvality života v panelákoch, nemožno to porovnávať s nejakou haciendou. Treba to porovnať s podmienakmi, v akých obyvatelia miest žili predtým, než boli postavené paneláky. Ich komfort neporovnateľne vzrástol. Takí obyvatelia Vydrice často nemali ani záchody a o kúpeľni mohli len snívať. Komunisti museli riešiť závažnú bytovú otázku v dobách populačnej explózie. Myslím si, že toto im nemôžeme vytýkať, rovnako to riešili všade vo svete, kapitalisti i komunisti. Len je pravda, že si ich mohli odpustiť napríklad tam pod hradom. Nehovorím, že to bolo najlepšie riešenie, ale vzhľadom na vtedajšiu situáciu asi jediné možné.
Samozrejme, že potrebujú údržbu. Nemôžme ich zbúrať, to by sme išli sami proti sebe. Musíme kultivovať ich a ich okolie, opravovať a skrášľovať. Paneláky nebúrajú ani na západe.
Samozrejme, ak je to územie, na ktorom stoja, atraktívne pre iný druh výstavby. Nemám nič proti ich zbúraniu. Určite nikto nebude namietať proti zbúraniu tých troch krásavíc pod hradom. Na rozdiel od Vydrice je ich architektonická hodnota nulová. To môže byť do istej miery aj výhoda. Keď sa ich na nejakom mieste potrebujeme zbaviť, môžeme to urobiť s kľudným svedomí, že svet o nič neprichádza.
Preto, ak napríklad, dúfam, postupne vymiznú paneláky zo severu Petržalky, nebude to škoda. Toto miesto má veľký potenciál, lebo je prakticky v centre a paneláky nedokážu adekvátne využiť vlastnosti tej lokality. Samozrejme, že tie byty musia byť niečim nahradené. Veď tí ich obyvatelia nepôjdu pod most.
To je moja vízia zaobchádzanie s panelákmi: Opravovať a skrášľovať, kde prekážajú lepšiemu využitiu daného miesta, kľudne zbúrať.
