SkyscraperCity banner

1 - 20 of 6233 Posts

·
www.fotokosice.eu
Joined
·
10,039 Posts
Discussion Starter #1 (Edited)
This thread is dealing with history of Košice.
Toto vlákno sa bude venovať histórii mesta Košice.

Gotika a pseudogotika
Dóm svätej Alžbety (Národná kultúrna pamiatka)
Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí, a zároveň „najvýchodnejšia“ gotická katedrála v Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky. Je hlavným chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m. Stavba vrcholnej gotiky mala značný vplyv na staviteľskú činnosť v okolitých mestách Prešov, Bardejov, Sabinov, Rožňava a ovplyvnila aj výstavbu ďalších chrámov v Poľsku a Sedmohradsku (Sibiu, Brašov a Kluž).



Adresa: Hlavné námestie 4
Realizácia: 1378–1508
Sloh: gotika
Výška: 42,2 m
Šírka: 35,5 m
Rozmery hlavnej lode: 36×24 m
Počet veží: 2
Výška najvyššej veže: 59 m

Košická gotická katedrála sa začala stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508. Má svätyňu s päťdielnym uzáverom, dve veže, poschodovú sakristiu na severnej strane a dve kaplnky a predsieň na južnej strane. Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe. Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.

Rekonštrukcie: 1496–1498 (po obliehaní mesta), 1858–1863 (Fábryho rekonštrukcia), 1877–1896 (Veľká rekonštrukcia), od 1978 dodnes







Kostol svätého Michala (Národná kultúrna pamiatka)
Kostol svätého Michala (do roku 2006 Kaplnka svätého Michala) je gotický kostol v Košiciach. Kostol, vyhlásený spolu s Dómom svätej Alžbety a Urbanovou vežou za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970, je ukážkou vrcholnej gotickej architektúry na Slovensku. Bol postavený pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia ako pohrebná kaplnka Dómu svätej Alžbety, na juh od ktorej sa rozprestieral cintorín. Preto je zasvätená archanjelovi Michalovi, ktorý je zobrazený na fasáde, po stranách sú archanjeli Rafael a Gabriel. Kaplnka má aj kostnicu, kde sa ukladali staršie kosti pozostalých.

Adresa: Hlavné námestie 3
Realizácia: 14. storočie
Sloh: gotika
Stavebné úpravy: prístavba bočnej lode (1508) – zbúraná pri rekonštrukcii v rokoch 1903–1904
Rekonštrukcie: 1903–1904, 1996–2006








Secesia

Kaviareň Savoy (Bauerneblov dom) (Hlavná 63)
pôvodný majiteľ: Konštantín Bauernebl, pivovarník
výstavba: 1900 - 1901
pôvodná stavba: pôvodne tu stál hotel Mateja Schiffbecka (asanácia na jar 1900)


Rodinné domy bankových úradníkov (Slovenského 9-11)
projekt: György Dénes, 1911
výstavba: 1912
charakteristika: dva podobné domy navrhnuté pre úradníkov Košickej hypotečnej banky nesúce črty maďarskej secesie (vysoké prázdne štíty, strmé strechy, polvalcové vežičky, mohutná podstava s tehlovou podmurovkou)


Tosztov dom (dnes Dekanát PdF UPJŠ) (Moyzesova 16)
projekt: György Dénes, 1911-1912
výstavba: 1912
charakteristika: monumentálny obytný dom s črtami maďarskej secesie; symetrický pôdorys pozostávajúci z dvoch bočných krídel, ktoré majú do dvora pavlače a do ulice vystupujú výraznými štítmi; spolu pôvodne šesť bytov, z ktorých najväčší mal až päť izieb; nad vstupom do budovy výrazný lomený oblúk; celý dom má kamennú podlož a čiastočne je obložený keramickým obkladom




Kubizmus a rondokubizmus
Obytné domy československých štátnych zamestnancov (Štefánikova 8-16, Hrnčiarska 3 a 5, Podtatranského 2, Stará baštová 2-6)
výstavba: Hugo Kabos, 1. polovica 20. rokov 20. storočia
charakteristika: monumentálny obytný domový blok so zložitým pôdorysom s troma uzavretými nádvoriami; pôvodne bol blok plánovaný väčší (ukončenie plochou stenou v severnej časti), no z neznámych príčin sa nerealizoval v plnom rozsahu; od roku 1982 kultúrna pamiatka




Rumannov internát (dnes SPŠ stavebná a geodetická) (Lermontovova 1)
projekt: autor neznámy, no zjavne išlo o prácu skúseného projektanta
výstavba: 1925
charakteristika: symetricky komponovaná, pomerne rozsiahla budova Rumannovho internátu, ktorý bol určený pre chudobných cezpoľných študentov, ojedinele koncipované loggie s kubistickým kovovým zábradlím




Funkcionalizmus

Obytný dom vojenských dôstojníkov (Komenského, Sloveskej Jednoty, Chalupkova, Czambelova)
stavba: Alois Novák
výstavba: 1923 - 1925



Štátna dievčenská meštianska škola (Kuzmányho 4)
projekt: Ing. arch. Petr Kropáček, 1927 | stavba: Ing. Alois Novák, 1927 - 1928

Dostavba staršieho školského areálu, ktorý pozostával z tradičných budov chlapčenskej meštianskej školy a dievčenského reformovaného reálneho gymnázia. Pražský architekt Kropáček navrhol budovu v názore blízkom poňatiu architektúry druhej polovice 20. rokov 20. storočia - pomerne masívny objem je expresívne členený horizontálnymi pásmi v blízkosti okenných otvorov i nad hlavným vstupom do objektu. Budova mala plochú strechu s korkovou izoláciou a asfaltovým povrchom. Južné bočné krídlo bolo neskôr rozšírené o tretie poschodie.



Poštový a telegrafný úrad (Poštová 20)
projekt: Ing. arch. Bohumír Kozák (1926-1928) | výstavba: Koráb a Železný, Brno-Užhorod (1928 - 1930) | rekonštrukcie: 1941 (po bombardovaní), 1996

Rozsiahly blok poštovej budovy bola navrhnutý pôvodne pre viacero úrovní výkonu a riadenia pošty, telegrafu, vrátane priestorov pre Radio-journal. Vo vyšších podlažiach sú jednotlivé prevádzky rozlíšené (rôzne vysoké) a sú to relatívne samostatné objemy. Na modernistickom ráze stavby sa uplatnilo niekoľko kľúčových motívov: konštruktivistické schodiskové veže, okná riadené do horizontálnych pásov, ako aj okrový keramický obklad. Najpozoruhodnejšou je však rozsiahla poštová hala zastrešená zaklenutým sklobetónom. Poštová budova je považovaná za prvú verejnú stavbu na Slovensku postavenú v modernom duchu.



Obytný dom (Biela 7)
projekt: Pavol Gyulai | výstavba: Hugo Bárkány, 1930
Nárožný dom na rohu Bielej a Kováčskej ulice má tradičné prvky miestnej funkcionalistickej architektúry - sú to predovšetkým horizontálne pásy na okrajoch okien, ktoré sú naviac posunuté na roh miestností, ale i žrď vystupujúca z vyvýšenej hmoty nárožia (od podkrovných okien).



Dom služby Baťa (Hlavná 29)
projekt: Vladimír Karfík (základný projekt pražskej filiálky), 1930| stavba: Arnošt Sehnal, Zlín, 1930| rekonštrukcie: 1969-1970 (zmena fasády), 2009 (návrat k pôvodnému vzhľadu)

Moderná funkcionalistická päťpodlažná budova bývalého Domu služby Baťa. Pôvodne na tejto parcele stál klasicistický dom grófa Semseyho. V novembri 1938 budovu prevzala maďarská obuvnícka firma, po vojne bola zoštátnená. V roku 1969 prebehla na budove rozsiahla rekonštrukcia spojená so zmenou čelnej fasády, predajňa obuvi tam však zostala aj naďalej. Tá tu zotrvala až do roku 2009, keď bola fasáda vrátená do pôvodného stavu. Prevažnú väčšinu budovy v súčasnosti zaberá predajňa potravín.




_______________________________________________________________________________________________________________________________

Finančné riaditeľstvo (Hlavná 68)
projekt: Rudolf Brebta, 1934 | stavba: Alois Novák, 1935-1936

Štvorpodlažná budova so strohým vzhľadom. Vznikla na mieste zbúraného paláca Spišskej komory pre finančné riaditeľstvo. Z pôvodného objektu sa zachovala jeho niekdajšia stredná časť s bránou, ktorá bola premiestnená na severný okraj pozemku. V minulosti v budove sídlil Národný výbor mesta Košíc, ktorý na fasádu nechal umiestniť nápis "So Sovietskym zväzom na večné časy". Nápis odstránili 16. decembra 1989.



_______________________________________________________________________________________________________________________________

Hotel Palace (Štefánikova 2)
projekt a stavba: Ondrej Resatkó, 1936 | prví majitelia: bratia Schmiedlovci

Päťpodlažná budova s výraznými funkcionalistickými znakmi, z ktorých najbádateľnejšou je čiastočne vysunutá hmota nad vchodom a na nej okenné otvory radené do troch vertikálnych pásov. Za socializmu tu sídlil národný podnik Prefa a v roku 2007 prešiel dom komplexnou rekonštrukciou.



_______________________________________________________________________________________________________________________________

Mestské kúpalisko (Staničné námestie 5, predtým Kirovova ulica)
projekt: Ľudovít Oelschläger, 1935 | stavba: Hugo Kabos a firma Pittel a Brauswetter, 1936

V polovici tridsiatych rokov postavili na voľnom pozemku vedľa továrne na stroje Fleischer a Schirger veľkokapacitné mestské kúpalisko, ktoré dovtedy v meste absentovalo.

Vstup do kúpaliska bol od juhu, od Bocsakyho okružnej ulice (neskôr Kirovova), ktorá už v súčasnosti neexistuje. Západný okraj pozemku kúpaliska tvoril Mlynský náhon (zrušený v roku 1968) a východný okraj továreň Fleischer a Schirger (asanované).

Postavené boli dva bazény navzájom výškovo oddelené - vyšší bol pre plavcov, nižšie položený pre neplavcov. Zo severu ich ohraničovala čiastočne krytá tribúna vo forme kolonády, za ktorou boli šatňové kóje. Projektant použil strohý funkcionalizmus, ktorý však ozvláštnil kruhovým oknom a voľne stojacim schodiskom. Priestor výškového oddelenia bazénov bol dotvorený dobovým osvetlením.



_______________________________________________________________________________________________________________________________

Generali Assicurazioni Trieste ("Osemposchoďák") (Hlavná 4, Pribinova 2)
projekt: Alexander Skutecký, 1937 | stavba: Alois Novák, 1938-1939 | kamenárske práce: Angelo di Valentin

Deväťpodlažný výškový objekt je dôkazom dostatočného množstva skúseností architekta Skuteckého. Budova sa týči na nároží Hlavnej a Pribinovej ulice a svojho času bola najvyššou budovou v meste. Členitý objem graduje zo šiestich podlaží základnej hmoty na spomínaných deväť v nárožnej časti. Dvojpodlažný parter, obložený leštenými travertínovými platňami, sa do ulice otvára veľkými okennými otvormi v kombinácii s dlhými loggiami nižšieho krídla ozvláštňuje inak puristicky striedmu fasádu.


_______________________________________________________________________________________________________________________________

Areál výstaviska Výstavy východu ČSR
plán hlavného pavilónu: Miloslav Kopřiva | plán ostatných budov: Rudolf Brebta, Ľudovít Oelschläger, E. Friedmann, J. Sipos | stavba: jar 1938 | výstava: 16.07.-31.08.1938

Väčšina budov sa do dnešných čias nezachovala, pretože boli drevené a mali charakter dočasných stánkov pre jednotlivé pavilóny výstavy. Hlavné budovy mali tvoriť základy areálu budúcej Vysokej školy technickej gen. M. R. Štefánika, ktorá tu mala byť zriadená od školského roka 1938/1939. Hlavný pavilón Československý štát dnes slúži baníckej fakulte.

 

·
www.fotokosice.eu
Joined
·
10,039 Posts
Discussion Starter #2 (Edited)
Výstavba mesta v rokoch 1945 až 1989

Sídliská, pozri [Košice] Sídliská | Housing estates

Verejné budovy

_______________________________________________________________________________________________________________________________

Hotel Hutník, t. č. Hotel Yasmin
adresa: Tyršovo nábrežie 1 | projekt: Zdeněk Edel, J. Těžký, 1958 | stavba: Pozemné stavby, n. p. Košice, 1959-1962



Desaťpodlažný železobetónový objekt bol pôvodne určený ako ubytovňa pre budovateľov Východoslovenských železiarní a vznikol na rozsiahlej záhradnej parcele býv. telovýchovnej organizácie Sokol, za maďarskej okupácie polovojenskej mládežníckej organizácie Levente. Ubytovňa bola turistického charakteru so štvorlôžkovými izbami. V prvých dvocj podlažiach sa nachádzalo spoločenské a reštauračné zariadenie. Pôvodne plánované podzemné parkovanie bolo dobudované až počas rozsiahlej rekonštrukcie v rokoch 2007 až 2009. Po vybudovaní VSŽ bola ubytovňa pretransformovaná na hotel, v dôsledku čoho sa prejavili nedostatky stavby, najmä skromný, internátny charakter izieb. Budova v rokoch 2001 až 2007 chátrala, v máji 2007 sa začala rozsiahla rekonštrukcia na luxusný dizajnhotel v hodnote 18 miliónov €.

_______________________________________________________________________________________________________________________________

Krytá plaváreň
projekt: Ladislav Greč | realizácia: 1960-1962




_______________________________________________________________________________________________________________________________

Hlavná budova Vysokej školy technickej
adresa: Letná 9 | projekt: Josef Bičan, 1962-1964 | realizácia: Pozemné stavby, n. p. Košice, 1964-1972



Architektonické dielo možno rozdeliť na tri základné objemy - Aulu Maxima vo východnej časti, šesťpodlažný blok A paralelný s uličnou čiarou Letnej ulice a šesťpodlažný blok B situovaný kolmo na blok A.


_______________________________________________________________________________________________________________________________

Závodný ústav národného zdravia VSŽ
projekt: Karel Prager | realizácia: 1962-1965, Průmstav Gottwaldov




_______________________________________________________________________________________________________________________________

Hotel Slovan
realizácia: Pozemné stavby, n. p. Prešov, 1965-1971




_______________________________________________________________________________________________________________________________

Fakultná nemocnica s poliklinikou Univerzity P. J. Šafárika
adresa: Trieda SNP 1 | projekt: Otakar Steinbach, Vlasta Grguričová, Eman Hanzlík, Pavel Procházka (KPÚ, Praha, 1965-1966) | stavba: Hutné stavby, n. p. Košice, 1966-1991 | investor: Východoslovenský KNV, Útvar stavby FN a Lekárska fakulta UPJŠ | financovanie: 450 000 000 Kčs (zdravotníctvo 303 mil., školstvo 147 mil. Kčs) | interiérové zariadenie: Chirana, n. p. Praha



Rozsiahly komplex budov Fakultnej nemocnice, Polikliniky FN a Lekárskej fakulty UPJŠ. Základom objektu je trojpodlažná podnož (otvorená koncom roka 1979), kde sú umiestnené centralizované služby - občerstvenie, bufet, centrálny príjem, úrazová chirurgia atď. V západnej časti areálu sa nachádza poliklinika Západ, ktorú otvorili 21. decembra 1973. Kolmo na ňu je situovaná lekárska fakulta UPJŠ. Objektu však dominuje 19-poschodový monoblok lôžkovej časti, ktorý otvorili 26. januára 1981. Výstavba následne pokračovala na budove Lekárskej fakulty (otvorená v roku 1984) a ďalej na podnoži až do roku 1991. Dva objekty na východnom okraji areálu ostali nedostavané - asanované boli v roku 2007 a na ich mieste vyrástla budova Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, ktorý dovtedy sídlil v nemocničnom monobloku.

_______________________________________________________________________________________________________________________________

Kino Družba
projekt: Ján Šprlák-Uličný, 1965 | realizácia: Pozemné stavby, n. p. Košice, 1966-1973




_______________________________________________________________________________________________________________________________

Železničná stanica ČSD
projekt: Otto Žiak a kolektív, 1965-1966 | interiér: J. Kopecký | stavba: Pozemné stavby, n. p. Košice, 1967-1973




_______________________________________________________________________________________________________________________________

Autobusová stanica ČSAD
stavba: 1969-1983




_______________________________________________________________________________________________________________________________

Dom potravín (Gastrodom)
projekt: Ján Šprlák-Uličný, 1968 | realizácia: Hutné stavby, n. p. Košice, 1969-1975


Troj- až štvorpodlažná budova vyrástla na vyasanovanom nároží Mlynskej a Puškinovej ulice. Nachádzala sa tu pôvodne veľkopredajňa potravín, bufet "Koruna" s lahôdkami a cukrovinkami, na prvom poschodí bola cukráreň. Výstavba sa začala v roku 1969, v júni 1970 boli vybetónované celé 5 m hlboké základy. Gastrodom bol otvorený v roku 1975.




_______________________________________________________________________________________________________________________________

Štátna banka Československá
projekt: Ján Šprlák-Uličný, 1973 | realizácia: 1973-1980





_______________________________________________________________________________________________________________________________

Komplex budov justičných zložiek a Zboru nápravnej výchovy
projekt: Ján Šprlák-Uličný, 1973-1980 | realizácia: 1975-1991



______________________________________________________________________________________________________________________________

Združený obchodný dom Dargov
pracovný názov: Obchodný dom Otex I., neskôr ZOD Domino, nakoniec ZOD Dargov | projekt: F. Antl, Štátny projektový ústav obchodu, Brno | stavba: Hutné stavby, n. p. Košice, 9/1983-12/1986 | otvorené: 23. februára 1987 | celkové finančné náklady: 158 207 000 Kčs


Združený obchodný dom Dargov vyrástol na vyasanovanej ploche na rohu Hlavnej a Štúrovej ulice. S plochou 9200 metrov štvorcových predajnej plochy a 5000 metrov štvorcových skladovacích priestoroch to bol najväčší obchodný dom v Slovenskej socialistickej republike. Ponúkol prácu dovedna pre 1600 zamestnancov. Otvorený bol 23. februára 1987 za účasti predsedu Vsl. KV KSS Jána Pirča a ministra obchodu SSR Jaroslava Zelka. Normálna prevádzka začala 24. februára 1987, počas pracovných dní býval otvorený od 8. do 19. hodiny, v sobotu od 8. do 13. hodiny a v nedeľu býval zatvorený.




_______________________________________________________________________________________________________________________________

Dom techniky ČSVTS
projekt: Ján Šprlák-Uličný, Stavoprojekt Košice | realizácia: 4.10.1983-1991 (kongresová hala nedokončená) | plánovaný termín dokončenia: 12/1986 | plánované náklady: 85 miliónov Kčs





_______________________________________________________________________________________________________________________________

Dom služieb Tuzex
realizácia: 1986-5/1991





_______________________________________________________________________________________________________________________________

Dom nábytku
realizácia: 1986-1998





_______________________________________________________________________________________________________________________________


Dopravné stavby


Výpadová komunikácia Duklianskych hrdinov
realizácia: Inžinierske stavby, n. p. Košice, 1965-1968 | šírka vozovky: 9,5 metra

Išlo o výstavbu napojenia novovystavanej severnej časti mesta (sídliská Mier, Mlynský náhon, Podhradová) na Prešovskú cestu a budúce sídlisko Dargovských hrdinov. Cestné teleso bolo vedené po Hlinkovej ulici (vtedy Ulica Duklianskych hrdinov) v šírke 9,5 metra.

rozšírenie cesty: Inžinierske stavby, n. p. Košice, XII/1986-XI/1989| šírka vozovky: 14,5 metra

Vzhľadom na nárast dopravy, ktorý bol spôsobený vznikom sídlisk Dargovských hrdinov a Ťahanovce, bolo potrebné zvýšiť kapacitu Ulice Duklianskych hrdinov. V súčinnosti s výstavbou MÚK Tri brody prebiehali aj práce na rozšírení telesa cesty z 9,5 m na 14,5 metra.





_______________________________________________________________________________________________________________________________

MÚK Tri brody (Dargovských hrdinov)
realizácia: Inžinierske stavby, n. p. Košice, 1985-XI/1989

Dôležitá križovatka sa nachádza na výpadovej komunikácii smerom ku diaľnici D1 v severnej časti mesta. Prepája Triedu arm. gen. L. Svobodu s Hlinkovou ulicou a Prešovskou cestou. Naprojektovaná bola ako typovo štvorlístková s jednou modifikovanou vetvou. Ralizovaná bola v rokoch 1985 až 1989. Niektoré vetvy boli sprevádzkované už v IX/1989, k definitívnemu otvoreniu však došlo až 17. novembra 1989.






_______________________________________________________________________________________________________________________________

MÚK Ťahanovce
realizácia: Inžinierske stavby, n. p. Košice, 1986-XI/1989

Mimoúrovňová križovatka Ťahanovce sa nachádza severne od MÚK Tri brody a obsluhuje sídlisko Ťahanovce. Stavaná bola súčasne s križovatkou Tri brody a počas výstavby slúžila jedna z vetiev ako provizórny vjazd na rozostavané sídlisko.





_______________________________________________________________________________________________________________________________

Prepojenie KVP-Popradská (Moskovská trieda)
realizácia: Inžinierske stavby, n. p. Košice, 1990-1992

Výstavba východného pokračovania Moskovskej triedy smerom ku Popradskej ulici bola naplánovaná po dokončení KBV na sídlisku KVP, na obdobie IV/1988-X/1990. Stavebné práce však boli z dôvodu zmeny pomerov realizované s dvojročným oneskorením.






Naplánovali sa križovatky:
  • Rampová
  • VVLŠ - Darg. hrdinov
  • Prešovská - Sečovská (1987)
  • V. Opátske
  • Nad Jazerom
  • Červený rak
  • Alejová
  • Štúrova - Moldavská - Toryská

Naplánovali sa električkové trate:
  • MMM - Marxova - Svätoplukova - ŽST
  • DPMK - Bardejovská - Mikovíniho
  • Alejová - Cassosport
  • Bardejovská - Popradská - Cassosport
  • Marxova - most nad železnicou - Priemyselná - Orechová
  • Marxova - Košíkova - Rampová - Severné nábr. - Dopravná - Trieda Solidarity - Ťahanovce, Turkménska
  • Valcovne VSŽ - Závodná nemocnica VSŽ
  • Nám. J. Kráľa - Palackého - Sečovská - ul. 1. päťročnice - sídlisko Koš. N. Ves
  • Vst. areál VSŽ - oceliarne VSŽ
  • Ľudvikov dvor - Strojný závod VSŽ
  • Havlíčkova - Anička
  • Havlíčkova - Ťahanovce
  • Havlíčkova - Alpinka
  • Štúrova - Toryská - Moskovská - Myslava
  • Nad Jazerom - Golianova - Krásna
  • trať na sídlisko Družba
  • Sečovská - Tr. arm. gen. L. Svobodu - Tr. Solidarity - Ťahanovce, Turkménska
  • Ťahanovce, Turkménska - Kostolianska cesta
  • Visutá lanovka: DK ROH VSŽ - Pošta 22 (Darg. hrd.)
  • Visutá lanovka: Čermeľ - Bankov
 

·
Unregistered user
Joined
·
1,415 Posts
Socialistické búranie v Košiciach

...zrušili sa električkové trate :bash:
  • NMM - Marxova - ŽST
  • Havlíčkova - Anička
  • Havlíčkova - Ťahanovce
  • Havlíčkova - Čermeľ
  • Leninova
:)
 

·
www.fotokosice.eu
Joined
·
10,039 Posts
Discussion Starter #4 (Edited)
Socialistické búranie

...zrušili sa električkové trate :bash:
  • NMM - Marxova - ŽST
  • Havlíčkova - Anička
  • Havlíčkova - Ťahanovce
  • Havlíčkova - Čermeľ
  • Leninova
:)
Zrušenie Mlynského náhonu
asanácia býv. Západného predmestia
asanácia tzv. Južného predmestia
asanácia domov na dnešnom sídlisku Nové mesto
asanácia domov v okolí Hotela Hutník a býv. vozatejských kasární = južná časť ul. Slov. jednoty
asanácia stanice
asanácia hotela Schalkház
asanácia domov na mieste Gastrodomu, Dargova, Prokuratúry, atď.
je toho na celý román...:eek:hno::bash:
 

·
Registered
Joined
·
1,203 Posts
^^ ktorý tiež padol, vlastne sa nestihol zrealizovať. Zaujímalo by ma, ako by sa zachoval ten kopec. Aj keď sídlisko nemalo byť presne na hrane ako Furča, malo byť raz tak veľké. A ktovie ako stabilný ten kopčok nieje. Vidno to aj na tých chatkách na opátskom a jazere...
Konieckoncov aj Furča uteká dole. Z jedného z tých prvých vežiakov raz padla vonkajšia stena.
 

·
Registered
Joined
·
1,203 Posts
Slovan pred 40timi rokmi a Slovan dnes...


august 1968


2007-2008

Zvláštne ako sa niekedy história dokáže opakovať... Obe tie fotky delí 40 rokov. Len dúfam, že sa nebude opakovať úplne a že nás opäť nenavštívia bratia z východu...:nuts:

Upozornenie: fotografie použité v tomto príspevku pochádzajú zo stránky www.kosice.wz.cz
 

·
Registered
Joined
·
4,905 Posts
^^ Michal si to pravne riadne osetril. Upozornenie: fotografie použité v tomto príspevku pochádzajú zo stránky www.kosice.wz.cz :lol:
Aspon ta nikto nezazaluje kvoli autorkym pravam. :lol:
 

·
www.fotokosice.eu
Joined
·
10,039 Posts
Discussion Starter #12
O sídlisku DRUŽBA - z knihy "Sprievodca po Košiciach" z roku 1981
Z hľadiska priestorovej orientácia sa rozvíjali Košice až do roku 1976 na západných brehoch rieky Hornád s najvýznamnejším obytným obvodom Košice - Nové mesto, ktorý bol realizovaný (v rokoch 1962 - 1971) pre pracujúciach VSŽ. Nové mesto má výše 60 000 obyvateľov.
Od roku 1976 začína výstavba na východných svahoch rieky Hornád s obytným obvodom Dargovských hrdinov s 9600 bytmi a paralelne s touto výstavbou začala výstavba obyt. obvodu KVO, ktorý sa rozprestiera na ploche medzi obcou Myslava a Novým mestom. OO KVP počíta s komplexným vybavením životného priestoru pre 28 000 obyv. Postup výstavby je orientovaný v ďalších rokoch (od r. 1984) na OO Ťahanove so 6500 bytmi a po roku 1986 celá KBV sa sústredí na Východné mesto - Družba. Je to najväčšia úloha v doterajšom rozvoji mesta Košice, ktorá stojí v popredí záujmu celej odbornej verejnosti. Veď ide o projekt po Petržalke v BA najvýznamnejší a svojím riešením najzložitejší. V novej mestskej štvrti má byť realizovaných cca 28 000 bytov pre 84 000 obyv. s komplexnou sídliskovou vybavenosťou, ale aj vybavenosťou regionálneho významu. VŠ, výskumné ústavy, nemocnice, administratívno-správne centrum, obchodné zariadenia a služby dotvoria nadstavbu tohto nového územného celku v priestore medzi obcami KNV, Sady nad Torysou, Košická Polianka, Krásna n. H. a Južným nábrežím.
:lol:
 

·
www.fotokosice.eu
Joined
·
10,039 Posts
Discussion Starter #13
Plán zástavby NO spred r. 1989 - z threadu [Košice] Aupark Košice


Na konci námestia mala byť postavená budova Krajského národného výboru. Meštianske domoy (vrátane budovy VšZP) na severnom okraji Námestia mali byť zbúrané a namiesto nich mali byť postavené "moderné" budovy.
 

·
www.fotokosice.eu
Joined
·
10,039 Posts
Discussion Starter #14
Výstavba sídliska Dargovských hrdinov

Z Večerníka zo dňa 29.6.1976 - skrátené
Výstavba sídliska začala 29. júna 1976 o 9. hodine za prítomnosti vedúceho tajomníka Východoslovenského KV KSS Jána Pirča, vedúceho tajomníka MV KSS Dezidera Zagibu, riaditeľa odb. ministerstva výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky Ing. Kristla, zástupcov politického a verejného života kraja a mesta, dodávateľov a projektových závodov. Pamätný list v medenom púzdre s údajmi týkajúcimi sa výstavby nového sídliska položil do základného kameňa bloku 606 so 192 bytovými jednotkami v 6. okrsku vedúci tajomník Vsl. KV KSS Ján Pirč.
 

·
www.fotokosice.eu
Joined
·
10,039 Posts
Discussion Starter #15
Výstavba sídliska Nové mesto

Východoslovenské noviny, 27. február 1962 (neskrátené)
Za sedem rokov vybudujeme 60 tisícové mesto
Včera slácnostný výkop - Nové typy bytov - Čo by asi povedala Libuša? - Výstavba v prúdvých prevádzkach
Za amfiteátrom v Košiciach bola včera naozaj zriedkavá slávnosť. Za účasti krajských, okresných a miestnych funkcionárov, ako aj občanov krajského sídla uskutočnil sa akt prvého výkopu budúceho socialistického mesta.
Na takmer 600 ha ploche vybuduje sa za 7 rokov 17 000 bytov, v ktorých nájde svoj nový domov okolo 60 000 občanov, zväčša pracujúcich VSŽ. Budú to už naozaj náročné byty. Veď 1 bude mať obytnú plochu 41,36 m2. Doterajší celoštátny štandard je iba 37 m2. Výstavba nového mesta bude pozostávať zo 4 technologických súborov. V prvom sa už sčasti vybudovali a ďalej budujú inžinierske siete - kanalizácia, rozvod vody, vykurovanie, elektrina, atď. Druhý súbor zahrňuje panelovú výstavbu bytov typu K61, ktoré nahradia doteraz používané typu G57. Krajský typ panelových domov K61 je progresívnosť, umožňuje lepšie využite mechanizmov, rýchlejšiu montáž, zaručuje vyššiu úroveň bývania.
Tretí súbor blokov o 6 m rozpone je nový celoštátny typ pre byty s použitím predpätých stropových panelov. Pre tieto typy bytov budú závislé prefabrikáty vyrábať priamo na stavenisku vo vertikálnych batériách a vodorovné prefabrikáty z predpätého železobetónu budú dovážať z Krásnej nad Hornádom. Štvrtý technologický súbor sú tradičné stavby ako školy, obchody, materské školy, jasle, transformačné stanice, atď.
Pri všetkých týchto 4 druhoch stavieb zavedú prúdové prevádzky. To umožní pracujúcim Pozemných stavieb už v októbri t. r. (pozn. - 1962) odovzdať prvé obytné bloky. Každým rokom odovzdajú 1 komplex blokov, ktorý bude mať názov "Lunik". Celkom bude v tomto novom meste 7 Lunikov. Jeden takýto komplex, napr. "Lunik II." bude mať 2409 bytov. Niektoré budú až 10-poschodové.
Libuša, keď stála nad Prahou, predvídala ju, ako veľké mesto. V otváracom prejave preds. ONV v Košiciach Peter Gliba síce takéto slová nepovedal, ale v tomto prípade nebol ďaleko od pravdy. Už v r. 1965 budú mať Košice 120 000 obyvateľov a po 7 rokoch až 180 000. Na tomto obrovskom novom meste sa preinvestuje okolo pol druhej miliardy Kčs. Nové obytné bloky budú slúžiť nielen dnešnej generácii, ale aj tej, ktorá už bude žiť v komunizme.
Posledná veta je najlepšia.:nuts:

Nakoniec tieto prognózy aj tak nevyšli.
Nové mesto nepostavili z 7, ale až za 9 rokov (je však pravda, že pribudol ešte jeden "Lunik", a to "Lunik VIII") - v roku 1981 potom ešte deviaty Lunik...

Výstavba Nového mesta si vyžiadala asanáciu domov na uliciach: Vojenská, Horný breh, Čsl. armády, Brekyňova, Fialková, Kvetná, Chmeľová, Kriškova, Ungárova, Floriánska (Št. Ménešiho), Brečtanová, Blatná, Robotnícka, Ružová, Konvalinková, Michalská, Zvončeková, Stokrásková, Svetlá, Myslavská cesta, Kordíkova, Guothova, Pražská, Matúškova, Bernolákova, Tri hôrky, ul. pri tehelni, Hudobnícka, Idanská, Poľná, Bubnová, Mračná, Píšťaľná, Lastovičia, Záhradnícka, Senná a Rovná.
 

·
Registered
Joined
·
1,203 Posts
^^ síce ako píšeš od prognózy sa troška omeškali, ale aj tak hrdinský robotníci splnili v náročných podmienkach plán až na 130% a levím podielom prispeli k budovaniu našej mladej socialistickej republiky :blahblah: :D

mimochodom aká je to tá prúdova prevádzka?
 

·
Registered
Joined
·
765 Posts
Vidno to aj na tých chatkách na opátskom a jazere...
.
CAUTE, uz isty cas sledujem tuto stranku a konecne sa tu objavilo aj nieco s mojho blizsieho okolia. Byvam na jazere a poviem vam ze ten kopec o ktorom je rec je to pieskovec a je dost suchyyyy:lol:. V minulosti boli aj zosuvy pody ktore strhli nejaky ten dom a par chatiek (na jazere) nejaky cas po zosuve bola aj uzavreta cesta ktora vedie hned pod kopcom lebo bola s casti zasipana. A ten projekt o ktorom sa uvazuje s vystavbou tych domov niesom si isty ale ja by som si to dobre rozmyslel a preskumal ten kopec aby nedoslo k niecomu podobnemu. Alebo nech tie domy nestavaju tesne pri okraji. Ak budete mat nejake blizsie informacie o tom projekte (hoci aj spekulacie napiste). :banana:

ok dik
 
1 - 20 of 6233 Posts
Top