SkyscraperCity banner

1 - 15 of 15 Posts

·
Registered
Joined
·
2,142 Posts
Discussion Starter #1
Zakladám toto vlákno v deň otvorenia svetovej výstavy EXPO 2010 v Šanghaji.

[Slovakia] Známi slovenskí architekti, ich život a dielo

Toto vlákno by malo byť zamerané na zmapovanie života a diela známych slovenských architektov, ktorí obohatili svojou prácou veľa pekných vecí okolo nás.
 

·
Registered
Joined
·
2,142 Posts
Discussion Starter #2 (Edited)
Ladislav Hudec

Ladislav Hudec - architekt známejší v Číne než na Slovensku

Ladislav Hudec je vo svete považovaný za významného architekta, hoci ako banskobystrický rodák je verejnosti na Slovensku málo známy. Narodil sa v Banskej Bystrici 8. januára 1893 ako najstarší zo šiestich deti. Záujem o architektúru v ňom vyvolal jeho otec, ktorý vykonával konštrukčné práce na vtedajšej stavbe budapeštianskeho metra.



Prvé kresby uskutočňoval Ladislav Hudec pod vedením Dominika Skuteckého. Jeho dobrým priateľom bol o rok starší Vojtech Holesch, spoluautor bratislavského Justičného paláca, s ktorým spoločne išli na štúdia do Budapešti. Hudec tam študoval architektúru v r. 1911-1916. Vojna rozdelila Ladislava Hudeca a Vojtecha Holescha a Hudec ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády v 1. svetovej vojne padol do ruského zajatia v 1916. Bol odvedený do väzenského tábora v Krasnoj Rečke pri Chabarovsku, na Sibíri. Odtiaľ sa mu podarilo v máji 1918 ujsť a pod falošným pasom pracoval dlhé mesiace na Transsibírskej magistrále, aby si zarobil peniaze na návrat do vlasti. No osud chcel, aby prekročil hranice smerom do exotickej Činy. Usadil sa v Šanghaji (s bratom Gejzom).Tu pracoval v ateliéri amerického architekta R. A. Curryho. Navrhoval American Club, Mc Tyeire School, riaditeľstvo The International Savings Society a mnohé bytové domy do roku 1925. V roku 1922 sa oženil s dcérou nemeckého obchodníka Gisellou Mayerovou, s ktorou mali 3 deti Martina (1923), Thea (1925) a Alessu (1928). V r. 1925 založil samostatný ateliér, kde pracoval do r. 1945. Naprojektoval množstvo najvýznamnejších budov v Šanghaji, medzi inými German Church Country Hospital, Paulun Hospital a Margaret Williamson Hospital, Engineering Building na Chiao Tung University, Chapei elektráreň, Sanghai Ceather Factory, Dahua Hotel a mnohé ďalšie. Grand Theatre pre 2400 návštevnikov patrí ešte aj dnes do zoznamu najkrajších svetových divadiel a 22-poschodovy hotel z r. 1934 v štýle Art deco s nočným klubom na streche patrí aj dnes k dôležitým architektonickým pamiatkam mesta. Hudec je aj autorom záhrady lásky „Garden of Love“, ktora bola darom istého bohatého priemyselnika svojej manželke. Záhrada bola dokončená v r. 1931 a sám Hudec prispel k jej nádhere. Objednal z Talianska mramorovú sochu Amora a Psyché, ktorá je jej ozdobou. Po r. 1945 prišla druhá etapa Hudecovho života – dvojročný pobyt vo Švajčiarsku, podnikal študijne cesty po Taliansku a Grécku, pracoval ako poradca pri úprave okolia Vatikánu. Absolvoval námornú cestu s Jurajom Thurzom (*21.2. 1882, Detva - †16.2. 1950, Banská Bystrica-Radvaň), banskobystrickým námorným kapitánom, autorom cestopisných čŕt. Od roku 1947 pôsobil v USA v Kalifornii. Spočiatku pracoval v cudzích staviteľských firmách, potom sa osamostatnil ako popredný architekt (v jeho ateliéri pracoval aj V. Holesch). Tu aj v r. 1958 zomrel. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, kam boli jeho pozostatky na jeho želanie prevezené z Ameriky. Jeho manželka Gisele zomrela v r. 2005 vo Vancouveri, v Kanade vo veku 103 rokov. Pozoruhodne je, že viaceré Hudecove diela v Čine prežili kultúrnu revolúciu 70. rokov a sú dodnes starostlivo chránene. Ladislav Hudec je označovaný za najväčšieho a najvýznamnejšieho zahraničného architekta pôsobiaceho v Čine v r. 1918-1948.

Včera 1.5. 2010 začala v Šanghaji svetová výstava EXPO 2010. V tejto súvislosti ma napadlo, že v prvej polovici 20-teho storočia sa na architektonickej a modernej tvári Šanghaja (čoby ako veľkomesta v západnom štýle, Šanghaj totižto nazývali aj "Paríž Orientu") významne podieľaľ aj banskobystrický rodák Ladislav Hudec. Je len smutné, že tomuto nášmu významnému architektovi sa na Slovensku venuje len málo pozornosti a uznania, pričom napríklad jeho "mrakodrap" Park hotel postavený roku 1934 v štýle Art-deco bol po dlhé desaťročia najvyššou budovou Ázie (v Šanghaji až do roku 1983!). Postavil aj mnoho ďaľších monumentálnych stavieb tej doby, napr. z roku 1932 budovu pivovaru Union Brewery, ktorý je čistou a elegantnou architektúrou Moderného hnutia, šanghajské divadlo Grand, Paulunova nemocnica (technicky vysoko vybavená s centrálnou klimatizáciou, jedinou v Šanghaji v tej dobe). Je aj autorom viacerých kostolov, univerzity, bánk, klubov a pod.
Jeho architektúra bola v tej dobe naozaj nadčasová a je len škoda, že si ho inde vážia viac a niektoré iné národy aj "privlastňujú", ale na výstave Expo 2010 v Šanghaji ho už budeme my slováci práve v tomto meste prezentovať ako slávneho rodáka a slováka, ktorý tam vytvoril nespočet krásnych architektonických diel.
 

·
Prešpurák
Joined
·
6,826 Posts
btw, aj tohto človeka si privlastňujú Maďari, napríklad na anglickej Wikipédii. opravil som to, som zvedavý koľko to tam vydrží a kedy ma zablokujú.
 

·
... blinding storm...
Joined
·
1,270 Posts
Posledné miesto odpočinku: L. HUDEC (1893-1958)

Banskobystrický evanjelický cintorín:












Transliterácia nápisu:

JOHANNA HVDEC
ROD: KMEŤ
1833-1867
– . –
MICHAL HVDEC
1830-1893
– . –
ALSÓLEHOTAI SCVLTÉTI EDE
IGLÓI MŰMALOIGAZGATÓ
1859-1913
– . –
HVGYECZ GYÖRGY
ÉPÍTŐMESTER
1859-1920
– . –
HVGYECZ GYÖRGYNÉ
SZÜL. ALSÓLEHOTAI SCVLTÉTI PAVLA
1867-1922
– . –
HVGYECZ GÉZA GYÖRGY
SZÜL. BESZTERCEBÁNYAN 1907 FEBR. 22.
MEGH. SHANGHAIBAN /CHINA/ 1933 FEBR. 23.
– . –
GERSTNER ODONNÉ
SZÜL. HVGYECZ EDIT
1894-1967
– . –
HVDEC LÁSZLO EDVARD
ARCHITECT
SZÜL. BESZTERCEBÁNYAN 1893 I. 8.
MEGH. BERKELEYBEN 1958 X. 26.
 

·
Photography & traveling
Joined
·
2,593 Posts
neviem kde to mam napisat, tak to pisem sem ohladne rodneho domu Ladislava Hudeca (slavneho architekta, rodaka z BB) sa konecne zacina nieco diat

tu je sice este starsi clanok
http://bystrica.sme.sk/c/5565087/architekt-sanghaja-nema-na-rodnom-dome-ani-pamatnu-tabulu.html

avsak v poslednom ECHU sa opat venuju slavnemu architektovi, resp. jeho rodnemu domu, mesto tam chce zriadit muzeum, sam som tomu zvedavy ako sa ktomu celemu postavi aj Ministerstvo Kultury, lebo pravdou je ze nasa krajina kasle na svojich "hrdinov" a okrem hokejistov na namestiach nedokazeme uznat ich celozivotnu pracu vdaka ktorym zviditelnili tuto krajinu. Ich uspech a slava je teraz aj nasou pychou. Vtipom je ze na rodnom dome tohto slavneho bystricana nieje ziadna pamatna tabula. Co ma vsak prekvapilo viac (z mojej mladosti), ze sa v tychto priestoroch niektore miestnosti vyuzivali (neviem ci este stale aj vyuzivaju) ako triedy pre Strednu školu stavebnu, ale napr. aj ja z byvalej Obchodnej akademie na Skut. ulici sme tu mali vlastnu triedu - z nadstavby Cestovneho ruchu 2 rocniky, kedze v priestoroch byvalej OA na Skuteckeho nebolo dostatok priestorov. Rodny dom je vo vnutri v nie prilis dobrom stave. avsak ako rodny dom by som to nikdy netipoval pretoze kto bol vo vnutri a videl tie obrovske "izby" - cakal by ze to bol v minulosti nejaky urad. Vo vnutri budovy je centralne schodisko v celom objekte ak si spominam su este celkom zachovane crty onej architektury. Dufam ze sa to stouto budovou pohne tym spravnym smerom a ze by v buducnosti mohla byt otvorena pre verejnost ako nejake muzeum, ktore by ponuklo napr. aj realne makety stavieb pana L.H.. Drzim palce, mame povinnost byt na nieco dalsie v Bystrici hrdi!



„Ladislav Hudec je v ázijskej architektúre tým, kým bol Andy Warhol v modernom americkom výtvarnom umení."



 

·
Registered
Joined
·
1,513 Posts
^^ V knihe Slavne vily Slovenska je Hudecovej vile venovana cela kapitola. Bolo by skvele keby tam vzniklo muzeum. Zrajme sa z povodneho zariadenia vela nadochovalo. V knihe su aj fotky povodnych interierov, vsade na stenach architektonicke plany a kresby. Je to neuveritelkne ako malo sa o Hudecovi u nas vie, keby son raz nahodou na jednotke nazachytil dokument o nam, tak ani neviem. Inak u nas navrhol len jednu stavbu, akusi kaplnku ale napamatam sa kde.

 

·
Registered
Joined
·
2,142 Posts
Discussion Starter #8
Ad architekt Ladislav Hudec
Filmová upútavka na dokumentárny film o našom svetovo známom architektovi, rodákovi z Banskej Bystrice Ladislav Hudec - Muž ktorý zmenil Šanghaj

Ladislav Hudec - THE MAN WHO CHANGED SHANGHAI Autor: deluxtrade

Dokumentárny film o najznámejšej Hudecovej stavbe ktorá ho asi najviac zviditeľnila a preslávila, Park hotel kedysi najvyšia budova Ázie až do 60-tich rokov minulého storočia.
1930-2010 Park Hotel in Shanghai by Hungarian Architect László Hugyecz (1893-1958) Autor: 10374d
 

·
Registered
Joined
·
2,142 Posts
Discussion Starter #9
Ad architekt Ladislav Hudec
Príprava knihy o architektovi Hudecovi finišuje

Pri príležitosti 120. výročia narodenia popredného svetového architekta L.E.Hudeca sa na Slovensku pripravuje vydanie prvej knižnej publikácie o jeho živote a diele.

BANSKÁ BYSTRICA. Rok architekta Ladislava Eduarda Hudeca, rodáka z Banskej Bystrice, prinesie po skončení výstavy architekta v meste v nasledujúcich mesiacoch ešte viacero zaujímavých aktivít. K najvýznamnejším bude patriť vydanie prvej knižnej publikácie o tejto významnej osobnosti, ktorej zostavovateľkou je historička architektúry Klára Kubičková. Ak všetko pôjde podľa predstáv autorov, knihu by mohli pokrstiť už na jar. Publikácia s titulom Po stopách architekta L.E.Hudeca vyjde v trojjazyčnej verzii – v slovenčine, angličtine a maďarčine. Kým u nás pôjde o prvú knihu o našom významnom rodákovi, zatiaľ napríklad v Maďarsku už vyšli o jeho diele dve knižné publikácie. Cieľom pripravovanej publikácie nie je iba predstavenie šanghajských úspechov architektonickej a stavebnej činnosti architekta Hudeca. „Ambíciou autorov je rozšíriť doterajšie poznatky o jeho detstve a mladosti, či spätosti s rodnou Banskou Bystricou. ktoré sa významnou mierou podpísali na formovaní architekta. Súčasťou knihy sú doposiaľ nepublikované informácie o rodinnom zázemí, o koreňoch rodiny Hudecových z otcovej i Škultétyových z matkinej strany. Ich výskum a genealogickú štúdiá je od pani Evy Furdíkovej. V publikácii predstavia tiež zaujímavé poznatky o kaplnke vo Vyhniach z roku 1913, jedinej budovy, ktorú architekt Hudec navrhol na Slovensku ešte v čase svojich budapeštianskych štúdií. Rovnako zaujímavé budú pre čitateľov informácie o Hudecovskej hrobke na evanjelickom cintoríne, kde dnes architekt odpočíva a ktorá je tiež jeho dielom.

Hudec Memorial Hall v Šanghaji


Foto: ATTILA BALOGHS PHOTO GALLERY

Autori dúfajú, že ich kniha, podporená aj grantom mesta sa v rámci jubilejného roku dostane aj do Šanghaja. Knihu vydáva nezisková organizácia C.A.L.E.H. (Centrum architekta L.E.Hudeca,) ktorá vznikla vlani v Banskej Bystrici. Jedným z jej cieľov je aj zriadenie pamätnej izby, či muzeálnej expozície známeho architekta. Prakticky celé Hudecovo architektonické dielo sa viaže k Šanghaju, pričom mnohé jeho stavby sú tam vyhlásené za kultúrne pamiatky. Dokazuje to mimoriadnu úctu k jeho dielu. Hudec tam pôsobil v rokoch 1918-1947, svoje stavby navrhoval v duchu viacerých historických štýlov, neskôr sa predovšetkým považoval za priekopníka modernizmu. Do tohto tvorivého obdobia spadajú jeho najznámejšie stavby – Grand Theater, Park Hotel, či Union Brewery. Architektovi zo Slovenska vzdali v Číne úctu už v roku 2008, kedy vyhlásili rok L.E. Hudeca a pripravili mnohé podujatia. Ku dňu jubilejných narodenín v tomto roku, dňa 8.1.2013 odovzdali verejnosti v Šanghaji rekonštruovaný Hudecov rodinný dom , kde žil so svojou rodinou v rokoch 1932-1938. Teraz dostal názov Hudec Memorial Hall. Jeho otvorenia sa zúčastnila dcéra architekta Alessa de Wet z Kanady ( žiaľ jeho dvaja synovia zomreli v minulom roku). Slovensko zastupovali pri tejto slávnosti štátny tajomník MK SR pán Ivan Sečík a generálny konzul SR v Šanghaji pán Pavol Sýkorčin. Mesto Banská Bystrica bohužiaľ svojho zástupcu na tejto slávnosti z finančných dôvodov nemalo.

Hoci dielo architekta Hudeca je pre Slovensko skutočnou pýchou, dlhé roky ostávalo v zabudnutí. Až posledných štyri-päť rokov sa snažíme dobehnúť zameškané. Ostatní členovia rodiny Hudecových sa zo Slovenska začiatkom 20. rokov minulého storočia vysťahovali do Maďarska, takže u nás neostala dokumentácia, ani žiadna pozostalosť. Ďalším dôvodom bol jeho pobyt po roku 1947 v západnej Európe, USA a Kanade - spolu s rodinnými príslušníkmi bol považovaný za emigranta, o ktorom sa za železnou oponou dlho nemohlo hovoriť. Dozvedeli sme sa o ňom až po jeho znovuobjavení v samotnom Šanghaji. Aj preto bude chystaná publikácia čiastočným splatením dlhu tejto významnej osobnosti.
 

·
Registered
Joined
·
737 Posts
Inak u nas navrhol len jednu stavbu, akusi kaplnku ale napamatam sa kde.
Ta kaplnka stoji vo Vyhniach a je to jeho prva praca, zaroven jedina na Slovensku. Zaujimavostou je, ze existovala pravdepodobne este jedna stavba, ktoru navrhol a stala u nas - mal by to byt kostolik ci kaplnka v Banskej Stiavnici. Dodnes sa vsak nepodarilo vypatrat, o ktoru stavbu ide a ci este vobec stoji (pravdepodobne uz nie)

Kaplnka vo Vyhniach:

Zdroj: http://www.ladislavhudec.eu
 

·
Banned
Joined
·
5 Posts
neviem kde to mam napisat, tak to pisem sem ohladne rodneho domu Ladislava Hudeca (slavneho architekta, rodaka z BB) sa konecne zacina nieco diat

tu je sice este starsi clanok
http://bystrica.sme.sk/c/5565087/arc...nu-tabulu.html

avsak v poslednom ECHU sa opat venuju slavnemu architektovi, resp. jeho rodnemu domu, mesto tam chce zriadit muzeum, sam som tomu zvedavy ako sa ktomu celemu postavi aj Ministerstvo Kultury, lebo pravdou je ze nasa krajina kasle na svojich "hrdinov" a okrem hokejistov na namestiach nedokazeme uznat ich celozivotnu pracu vdaka ktorym zviditelnili tuto krajinu. Ich uspech a slava je teraz aj nasou pychou. Vtipom je ze na rodnom dome tohto slavneho bystricana nieje ziadna pamatna tabula. Co ma vsak prekvapilo viac (z mojej mladosti), ze sa v tychto priestoroch niektore miestnosti vyuzivali (neviem ci este stale aj vyuzivaju) ako triedy pre Strednu školu stavebnu, ale napr. aj ja z byvalej Obchodnej akademie na Skut. ulici sme tu mali vlastnu triedu - z nadstavby Cestovneho ruchu 2 rocniky, kedze v priestoroch byvalej OA na Skuteckeho nebolo dostatok priestorov. Rodny dom je vo vnutri v nie prilis dobrom stave. avsak ako rodny dom by som to nikdy netipoval pretoze kto bol vo vnutri a videl tie obrovske "izby"
________________
Ban can ho happy valley | can ho hoang anh thanh binh | can ho phu hoang anh |
 

·
Registered
Joined
·
9,874 Posts
V Modre ma Dusan Jurkovic tri budovy. Subor bytovych domov z medzivojnoveho obdobia ,vilu znamu ako Dom Vincenta Sikulu a byvaly evanjelicky sirotinec. A prave na obnovu sirotinca bola vyhlasena zbierka ktoru podporuje nadacia VUB.

Ak by mal niekto zaujem podporit tento projekt ,moze tak urobit prostrednictvom tohto linku,kde si mozete precitat aj viac informacii o zamere:

http://dakujeme.sme.sk/vyzva/714/modranska-beseda-novy-pribeh-pre-sirotinec

 

·
Registered
Joined
·
1,633 Posts
Pekná vila. Obložená v takomtom kachličkovom štýle ako napríklad fakulta architektúry na námestí Slobody a ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii v Bratislave. V Prahe je takýmto štýlom obložený peší tunel z Karlína na Žižkov pod vrchom Vítkov. A mnohé iné takéto budovy be sa dali ešte nájsť.
 
1 - 15 of 15 Posts
Top