Takmer 20 rokov nás delí od pádu železnej opony, no napriek tomu je naša krajina stále hlboko postihnutá komunizmom( Média, Polícia a hlavne úrady). No v neposlednom rade je to architektúra ktorá nám tu po páde červených logicky ostala. Stretávame sa s ňou na každom rohu či už v centre každého slovenského mesta. Najviac však na našich Panelových sídliskách.
Pre niekoho symboly socialistického zla. Po havlovsky "králikárne". Betónové škatule so státisícmi anonymných obyvateľov, ktorí sa síce navzájom nepoznajú, no zízajú si do okien a spoza steny počujú každú zvadu susedov.
Panelové domy. Ako huby po daždi povyrastali v druhej polovici minulého storočia po celom bývalom Československu. Pre mladé rodiny však vtedy znamenali vytúžený byt.
V časoch, keď ani v západnej Európe neboli v činžiakoch bežne kúpeľne či splachovacie záchody.
Úplne prvý montovaný dom vtedajšej ČSR (ešte bez prívlastku socialistická) vyrástol na Kmeťovom námestí v Bratislave. Panelák so šiestimi poschodiami od januára 1956 až doteraz verne slúži obyvateľom. "Na svedomí" ho majú traja bratislavskí inžinieri, všetci už dnes mŕtvi – architekt Georgi Tursunov, statik Jozef Harvančík a technológ Karel Šafránek. Pripravili vskutku odvážny projekt, ani sovietski inžinieri si v tom čase toľko podlaží nastavať netrúfli. Vyrobili tenučké nosné dielce, odskúšali ich, pokusne zostavili bunku s dvoma bytovými jednotkami.
Presne 7. októbra 1955 sa začali kopať základy pre ozajstný panelák. Rastúci "zázrak" si potom v húfoch chodili obzerať odborníci aj zvedavci.
V 60. rokoch odštartoval panelákový boom, ktorý trval až do roku 1983 a dobiehal ďalšie desaťročie. Výroba aj montáž sa časom zjednodušovali, počiatočnú opatrnosť vystriedalo presvedčenie, že montované domy vydržia všetko. Našťastie, zaznamenané havárie v Bratislave či Košiciach sa obišli bez ľudských obetí.
V metropole postupne rástli sídliská ako Štrkovec, Pošeň, Trávniky, ale aj Komisárky, Dolné hony, Karlova Ves, Dúbravka, neskôr Dlhé diely či Podhorské a Kostolné v Devínskej Novej Vsi. Pravdaže, vrcholom panelákového ošiaľu bola Petržalka.
Fakty o sídlisku v Petržalke
- len tri využívané typy bytoviek umožnili panelárňam chrliť dielce na päťtisíc bytov ročne
- prvý dom na dnešnej Romanovej ul. č. 33 a 35 kolaudovali 3. 8. 1977
- na ploche 28,7 km2 aktuálne žije 115-tisíc obyvateľov
- hustota osídlenia je 4 085 osôb/km2
- počet bytov dosahuje takmer 45-tisíc
- tri štvrtiny súčasných obyvateľov majú stredné alebo vysokoškolské vzdelanie, rovnaký počet je v produktívnom veku
Rýchlo sa však pridali aj iné mestá. Fončorda či Sásová v Banskej Bystrici, Terasa alebo povestný Luník IX v Košiciach, Hliny a Vlčince v Žiline, nitrianska Chrenová či Klokočina, Podbreziny v Liptovskom Mikuláši, Baničné v Ružomberku... a mnoho ďalších panelových sídlisk vzniklo na Slovensku do konca socialistickej éry. "Dostať" v minulosti nový byt? To znamenalo nasťahovať sa do paneláka!
Podľa Štatistického úradu SR
je na Slovensku 34 052 panelákov a v nich sa nachádza
635 815 bytov. Pri priemernej obývanosti 3,21 osoby/byt podľa údajov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR je zrejmé, že problematika panelákov sa dotýka až dvoch miliónov občanov SR. A to je počet, ktorý nemožno ignorovať.
Ekonomická životnosť panelových domov sa rátala na 77 rokov, fyzicky sa však opotrebovali už skôr. Otázka dnes preto stojí, čo s nimi. Obnoviť či zrúcať? Možno raz naozaj príde čas, keď sa paneláky rozoberú a uvoľnia miesto bytovkám stavaným modernými technológiami. Nateraz však pre mnohých stále zostávajú jedinou šancou na bývanie.
Preto jedinou prioritu je obnova Panelových domov, ktorá sa nám celkom rozmohla čo je síce potešitelné zistenie ale čo je nahoršie je farebné prevedenie. Keď sa vždy použijú rôzne farby, ktoré sa vôbec k sebe nehodia a potom to vyzerá ako v Albánskych mestách, Predstava ako to bude vyzerať keď budú všetky panelové domy zateplené je dosť tragikomická.
BTW.
Prvý zateplený panelák na Slovensku bol v roku 1993. Bola to výskumná úloha a peniaze na to boli ešte z federálneho rozpočtu. Po tých 14 rokoch farby skoro úplne vybledli a pod farbou je vidieť spoje polystyrénu a na severnej stene začína rásť niečo zelené, asi nejaká forma machu je jasné že bude nutné aplikovať novú maľovku. Ak sa toto bude prejavovať na všetkých zateplených barákoch tak už teraz mi je ľúto tích ktorí si na zateplenie zobrali úvery s dobou splatnosti 20 rokov a ešte ani nesplatia úver už budu musieť do baráku znovu investovať.
košické sídlisko:
Zaujímavý projekt zateplenia v Poľsku: